BRATISLAVA 6. novembra (WEBNOVINY) – Zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková tvrdí, že vláda k žalobe Štefana Harabina vydala štandardné dodatočné stanovisko ako v iných prípadoch z minulosti.
„Pokiaľ tvrdím, že ide o štandardné vyjadrenie k nárokom sťažovateľa na spravodlivé zadosťučinenie, tento výrok je založený na mojom takmer dvanásťročnom pôsobení v kancelárii zástupcu,“ uviedla Pirošíková. Poukazuje na známy prípad Alžírčana Mustafu Labsiho proti Slovensku, v ktorom dodatočné stanovisko podpísala bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vo februári 2012.
Žitňanská súhlasila so zadosťučinením
Práve Žitňanská v pondelok kritizovala dodatočné stanovisko vlády k sporu s Harabinom a tvrdila, že ním vláda neháji záujmy Slovenska, ale súkromnej osoby Štefana Harabina.
Pirošíková poskytla časť dodatočného vládneho stanoviska v prípade Labsi, v ktorom sa okrem iného píše, že „v prípade zistenia porušenia Dohovoru vláda žiada Súd, aby priznal sťažovateľovi odškodnenie z titulu nemajetkovej ujmy primeraným spôsobom“.
V aktuálnom stanovisku k Harabinovej žalobe je zas veta „čo sa týka požiadavky sťažovateľa, ktorá bola uplatnená v súvislosti s nemajetkovou ujmou, žiada vláda Súd, aby za ňu priznal sťažovateľovi primeranú náhradu na základe svojho precedenčného práva v závislosti od zisteného porušenia práv“.
Harabin chce 150-tisíc eur
Podobnosti obsahuje podľa Pirošíkovej aj vyjadrenie k spravodlivému zadosťučineniu v prípade Odborový zväz polície proti Slovensku, s ktorým tiež súhlasila vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská 7. októbra 2011.
„Vláda konštatuje, že aby Súd priznal náhradu majetkovej škody, musí byť podľa ustálenej judikatúry ESĽP príčinná súvislosť medzi konštatovaným porušením Dohovoru a akoukoľvek požadovanou majetkovou škodou. Preto teda v prípade zistenia porušenia práv tretieho sťažovateľa vláda ponecháva na úvahu ESĽP otázku, či požadovaná škoda bola spôsobená porušením práv. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, vláda považuje nárok sťažovateľov za prehnaný a v prípade, že Súd zistí porušenie práv prvého sťažovateľa, vláda žiada Súd, aby priznal nemajetkovú ujmu v primeranej výške, berúc pritom do úvahy konkrétne skutkové okolnosti prípadu“.
Tento prípad Slovenská republika vyhrala, upozorňuje Pirošíková. Dodáva, že v oboch prípadoch išlo o vyjadrenie len v prípade zistenia porušenia Dohovoru, teda rovnako ako v prípade Harabin.
Predseda najvyššieho súdu Štefan Harabin chce na Európskom súde pre ľudské práva žalobou vysúdiť od Slovenska 150-tisíc eur za to, že bol disciplinárne potrestaný. Ústavný súd ho 29. júna 2011 potrestal znížením funkčného platu o 70 percent na obdobie jedného roka za odmietanie kontroly rezortu financií na najvyššom súde. Harabin potom v septembri 2011 podal sťažnosť, ktorú ESĽP prijal na prednostné prerokovanie. Bývalá Radičovej vláda sa k nej vyjadrila v marci, pričom žalobu označila za neprijateľnú. Súčasný kabinet v júni tohto roka podal k žalobe spomínané dodatočné stanovisko.