Magvaši: Ekonomike nepomôžu narcistickí politici. Musíme umne investovať a inovovať

Peter Magvaši
Bývalý minister hospodárstva aj práce Peter Magvaši. Foto: archívne, SITA/Jozef Jakubčo

Digitalizácia a zelená ekonomika nie je všeliekom na krízu, aktuálny plán obnovy je súborom učebnicových táranín. V rozhovore pre portál voFinanciách.sk to povedal bývalý minister hospodárstva aj práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši. Okrem iného v ňom tiež radí, čo by mali robiť slovenské firmy, ak chcú byť úspešné.

Ako veľmi podľa vás zasiahla pandémia COVID-19 hospodárstvo krajiny?

Za posledných tridsať rokov je Slovensko svedkom tretej veľkej hospodárskej krízy. Bolestivá transformácia na trhovú ekonomiku bola sprevádzaná rozpadom hospodárskeho systému a znásobená nekoncepčnou kupónovou privatizáciou. Na prelome milénia sme dokonca zažili nevídanú pol miliónovú nezamestnanosť.

Druhou bola globálna finančná kríza z rokov 2008 až 2010, ktorá doznievala takmer päť rokov. Aktuálna kríza má tiež globálny charakter, no jej dopady sú v porovnaní s tými predošlými odlišné. Ukázalo sa totiž, že pandémia prepukla do nadštandardných rozmerov práve v hospodársky vyspelých štátoch. Výrazne zasiahla bohaté spoločenstvá.

Zo slepej uličky nás nevyvedie len fetiš digitalizácie a zelenej ekonomiky.

Aké stopy zanechá na slovenskej ekonomike?

Takúto krízu nezvláda najmä zdravotníctvo. Jednoznačne sa potvrdzuje, že zdravie ľudstva, kvalita jeho života, nie sú závislé len od jeho hospodárskeho rastu a puritánskych pohľadov na životné prostredie ako výslednice pôsobenia trhových síl. Dosahy tejto globálnej krízy sa ťažko predpovedajú.

Čo nás vyvedie z krízy?

Zo slepej uličky nás nevyvedie len fetiš digitalizácie a zelenej ekonomiky. Tie môžu byť iba jedným z prostriedkov riešenia postpandemického vývoja. Základom úspechu je včasné odhalenie nerovnováh, tie nielen utlmovať, ale najmä systémovo riešiť príčiny krízy. Na to treba koncentrované a cieľavedomé úsilie nielen vodcov, ale aj vedeckých autorít, praktikov z reálneho života, a nie narcistických samoľúbych politikov.

Na čo sa Slováci musia pripraviť?

Budú to turbulentné a nestabilné časy. Trápiť nás bude relatívne vysoká zadlženosť verejných financií, či deficit verejných zdrojov potrebných na plnenie nezmenených funkcií štátu. Lipnutie na urýchlenom dosiahnutí prijateľných parametrov verejných financií by sa nám mohlo vypomstiť. Nerovnováhy by sa mohli odzrkadliť na radikálnom poklese kvality života občanov a ich životných istôt.

Platí stará zásada, že na škrtanie treba mať odvahu a na rozvoj treba mať rozum. Verím, že nepodľahneme mámeniu rýchleho dosiahnutia papierových ukazovateľov bez komplexného dlhodobého pohľadu. Ako exportne orientovaná ekonomika závisíme aj od geopolitických javov, akými sú brexit, vzťahy s Čínou, Ruskou federáciou, či politický vývoj v juhovýchodnej Ázii.

Aké domáce úlohy nás čakajú?

Doma sa budeme musieť popasovať so zásadnou zmenou postavenia zdravotníctva v spoločnosti. Vyhodnotiť si budeme musieť aj stav farmaceutického priemyslu a podporovať výrobu zdravotníckej techniky, prístrojov, zariadení a materiálov s vysokým stupňom digitálnych technológií a umelej inteligencie.

Verejná správa musí byť zdatná nielen v makro, ale aj v mikro manažovaní. Nesmie byť ovplyvňovaná špekulantami a globálnymi oligopolnými žralokmi, ktorí chcú na zdraví občanov neprimerane zbohatnúť. Zdravý rozvoj spoločnosti treba garantovať naprieč celou vekovou štruktúrou, čo si vyžiada nemalé verejné zdroje. Tie však budú minimálne do roku 2027 vo veľmi napätom stave.

Odhadujem, že miera nezamestnanosti bude koncom tohto roka atakovať hranicu desať percent.

Kedy a ako sa dôsledky koronakrízy naplno prejavia na trhu práce?

Trh práce bude kopírovať druhú polovicu minulého roka. Predpokladám, že až do konca roka 2022. Určovať ho budú najmä vonkajšie vplyvy. Kľúčový bude vývoj trhu s priemyselnými výrobkami v Európe, najmä v Nemecku a vo Veľkej Británii, ale aj v Číne, Rusku a USA. Ak sa podarí správne nastaviť Fond obnovy a odolnosti, tak stimulujúcim prvkom v oblasti zamestnanosti môžu byť investície. Domáca spotreba bude stagnovať, dokonca môže mierne poklesnúť.

Odrazí sa to najmä v zamestnanosti v službách, maloobchode a u malých podnikateľských subjektov. Odhadujem, že miera nezamestnanosti bude koncom tohto roka atakovať hranicu desať percent. Okolo nej sa bude pohybovať aj po celý budúci rok. V strednodobom horizonte, čiže v roku 2024, treba počítať s rastom inflácie ako následkom zmenenej menovanej politiky Európskej centrálnej banky.

Veľké spoločnosti ako Slovenská pošta, AT&T či Johnson Controls ohlásili znižovanie pracovných miest na Slovensku. Prečo sa tak deje?

Treba rozlišovať. Slovenská pošta prechádza výraznou štrukturálnou zmenou v poskytovaní verejných služieb. Firma musí modernizovať, investovať a využívať nové technológie. To si vyžiada aj citlivú a nediskriminačnú reštrukturalizáciu ľudských zdrojov. Výsledkom budú kvalitné a včasné služby pre obyvateľov, podnikateľov a inštitúcie naprieč všetkými regiónmi.

AT&T a Johnson Controls sú globálne firmy. Pozorne vnímajú vývoj trhu, ktorý momentálne geograficky nahráva Indii a juhovýchodnej Ázii. Teritoriálne presuny sú prirodzené, musíme však vedieť správne reagovať. Cena práce nie je výlučným faktorom rozhodovania, aj keď u amerických firiem sa niekedy až príliš zdôrazňuje. Skúsenosti a znalosti ľudí uvoľnených z týchto firiem treba využiť. Musí to byť záujmom súkromnej aj verejnej sféry.

Kde možno očakávať ďalší úbytok zamestnancov?

Trh práce sa vyvíja, výrazne ho bude ovplyvňovať najmä nepriaznivá demografia. Rozprávať preto len o prepúšťaní je zjednodušeným vnímaním. Kľúčovou bude príprava koncepčných a strategických riešení, identifikácia rizík a ich transformácia na príležitosti. Prejavia sa aj deformácie vo vzdelávaní mladých ľudí, či rezervy v modernom celoživotnom vzdelávaní súčasnej pracovnej sily. Zisťujeme, že nedostatočne prepájame vedu na inovácie v slovenských podnikateľských subjektoch. Treba sa tiež pripraviť na premyslené a efektívne programy pre revitalizáciu cestovného ruchu, gastronómie a maloobchodu.

Slovensko má podľa niektorých ekonómov drahú pracovnú silu a klesá produktivita práce. Súhlasíte?

Dôležité je, k čomu cenu práce na Slovensku porovnávame, v ktorých sektoroch a aká je ich vnútorná štruktúra. V niektorých odvetviach to nie je o mzdových nákladoch. Po ére outsourcingu sa boria napríklad s logistickými nákladmi, ktoré výrazne ovplyvňujú výkonnosť firmy. Tézu o drahej pracovnej sile rozvíjajú na Slovensku najmä zahraniční „dielovedúci“ a podnikatelia s nekonkurenčným produktovým portfóliom.

Mzdové náklady súvisia s kvalitou produktov, použitými technológiami, organizáciou, či vnútro firemným riadením. Na produktivitu sa musíme pozerať ako na komplex efektívneho využitia prírodných, kapitálových a ľudských zdrojov, najmä ich znalostného potenciálu. To všetko sa odzrkadľuje na konkurenčnej schopnosti pracovnej sily a v cene jej práce.

Je Slovensko v očiach investorov stále atraktívne?

Zahraničné matky mnohých našich firiem neposudzujú ich konkurenčnú schopnosť cez učebnicových bankových analytikov alebo náreky stredného manažmentu. Slovensko sa stále môže pochváliť relatívne kvalitnými ľudskými zdrojmi. Určujúce však bude, ako rýchlo a efektívne sa budeme vedieť prispôsobovať zmenám.

Knižné vedomosti, či všeobecné plytké ovládanie sociálnych sietí, sú nepostačujúce.

Skúsenosti máte nielen z verejnej správy, ale aj z biznisu. Ľudský kapitál je pre firmy kľúčový. Ako v tejto súvislosti vnímate Slovákov?

Stále máme konkurenčne schopných ľudí z hľadiska odbornosti, výkonnosti a najmä tvorivosti. Nedostatkom je, že nevieme dostatočne komplexne zabezpečovať celý podnikateľský cyklus. Musíme pozorne sledovať všetky línie od tvorby myšlienky, výskumu až po funkčnosť produktu u zákazníka. Čiastkové inovácie nemajú taký prínos ako uzavreté inovácie pre celý životný cyklus výrobku. Mnohé naše podnikateľské subjekty sú v týchto procesoch príliš fragmentované, konzervatívne, uzatvorené do skupín a málo kooperatívne.

Príde k zmene štruktúry slovenského hospodárstva, priemyslu?

Pandémia nám nastavila zrkadlo. Ukázala nám, že silné priemyselné globálne korporácie sú u nás menej zraniteľné, ako podkapitalizované malé podniky, gastronómia, hotelierstvo, cestovný ruch, maloobchod, či poľnohospodárstvo. Medzinárodná konkurencia je v priemysle veľká a víťazia najmä tí, ktorí premyslene a včas inovujú produkty, technologické a riadiace procesy. Na tomto je postavený model PRIEMYSEL 4.0, ktorý prepája kyberneticko – fyzické systémy a vedecké poznatky do vysoko výkonných inovácií.

Samozrejme, že na konci stojí spokojnosť zákazníka. Vedecké poznatky z nanotechnológií, bioinžinierstva, genetického inžinierstva, umelej inteligencie sú nosnými prvkami novej generácie priemyslu. Túto zmenu musíme na Slovensku nielen zachytiť, ale ju aj uchopiť. Knižné vedomosti, či všeobecné plytké ovládanie sociálnych sietí, sú nepostačujúce. Vedomosti, znalosti a skúsenosti musia byť praxou overené. Inak stohy papierových bruselských stratégií a našich vládnych koncepcií skončia na cintoríne údajov.

Pomôže Plán obnovy vyčerpanej ekonomike? Aké by mali byť priority štátu?

Tak, ako je zatiaľ spracovaný a pripravovaný, nepomôže. Úspech po tejto kríze budú mať projekty založené na zásadnej a opravdivej zmene, nie frázovité a floskulové reformy. Mám pocit, že je v ňom viac učebnicových táranín ako reálnych, efektných a v našich podmienkach realizovateľných projektov. Chýba v ňom akčnosť nielen pre obnovu a odolnosť, ale aj pre vyvážený, účinný a harmonický rast slovenskej spoločnosti.

Pôsobili ste vo vládach Jozefa Moravčíka a Mikuláša Dzurindu. Zvláda Matovičov kabinet boj s koronakrízou?

Kabinet Jozefa Moravčíka ukázal svetu, že Slovensko nie je žiadnou čiernou dierou. Bolo to aj výslednicou korektných vzťahov vo vtedajšej vládnej koalícii. V Dzurindovej vláde boli vzťahy zložitejšie, no dosiahli sme dôležité historické míľniky. Boli sme prijatí do OECD, NATO a technicky sme uzatvorili rokovania pre náš vstup do Európskej únie.

Snaha o členstvo v EÚ stmeľovala nehomogénnu vládnu koalíciu. Tento strategický cieľ urovnával hodnotové hrany medzi koaličnými partnermi, bez rozdielu, či to bol Fogaš, Koncoš, Hamžík, Čarnogurský, Harach, Csáky alebo Kukan.

Dnes by mal koronavírus ľudí spájať a potláčať egoizmus, narcizmus, exhibicionizmus, nekoncepčnosť, chaos vo vytyčovaní a dosahovaní cieľov. Cieľom by malo byť splnenie potrieb a túžob každého občana – „obyčajného“, ľavého, pravého, kresťana, ateistu, koaličného alebo opozičného. Či tomu tak je, na to si už musia občania dať odpoveď sami.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Peter Magvaši