Rozpočtu opäť chýbajú konkrétne opatrenia na splnenie cieľov, rada poukazuje aj na historicky najobjemnejšiu rezervu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Rozpočet, peniaze, Slovensko, eurá
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Tento článok pre vás načítala AI.

Súčasná vláda prevzala verejné financie po dvoch krízach v komplikovanom stave. Podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa pod aktuálny zlý stav verejných financií podpísala hlavne bezpečnostná a ekonomická kríza a pandémia, počiatočný vysoký štrukturálny deficit na konci dobrých ekonomických časov, ako aj opatrenia prijaté pre rok 2023.

Posledné dva dôvody vznikli podľa RRZ aj ako dôsledok chýbajúcej implementácie limitov výdavkov, ako hlavného nástroja na riadenie rozpočtu a zlepšovanie dlhodobej udržateľnosti.

Komplikovaný stav verejných financií

V návrhu rozpočtu sa pre rok 2024 rozpočtuje deficit 7,8 mld. eur, resp. 6 % HDP, pričom sa vychádza z odhadovaného schodku v roku 2023 vo výške 7,9 mld. eur, resp. 6,5 % HDP. Vláda v rámci nových opatrení tzv. lex konsolidácia komunikovala konsolidačné opatrenia aj dodatočné výdavky.

RRZ dlhodobo a opakovane upozorňuje, že vlády rezignovali na snahu predstaviť opatrenia, ktoré by presahovali horizont najbližšieho rozpočtového roka. Nezmenilo sa to podľa nich ani pri aktuálnom návrhu rozpočtu, keď pre dosiahnutie cieľov chýbajú opatrenia vo výške 1,5 mld. eur v roku 2025 a 2,3 mld. eur v roku 2026.

Bezprostredné krízové obdobie sa skončilo a rozpočtová politika by mala na novú situáciu reagovať opatreniami, ktoré budú podľa rady viesť k zabezpečeniu stability verejných financií v strednodobom horizonte. Komplikovaný stav verejných financií nevytvára priestor pre plošnú a neefektívnu pomoc. Opatrenia by mali byť v súlade s princípmi Hodnota za peniaze.

Návrh rozpočtu predpokladá nárast verejného zadlženia. Hrubý dlh vzrastie z 57,8 % HDP v roku 2023 na 58,3 % HDP v roku 2024 a až k úrovni 61,4 % HDP v roku 2026. V prípade nesplnenia cieľov bude dlh do roku 2026 rásť rýchlejšie, dosiahne hodnotu 64,3 % HDP.

Historicky najobjemnejšia rezerva

Rada vyzýva, aby vláda čo najskôr predstavila opatrenia, ktoré zabezpečia splnenie vládnych cieľov, čo je predpoklad pre stabilizáciu dlhu dosiahnutím trojpercentného deficitu do roku 2027. V opačnom prípade sa dlh začne opätovne zvyšovať, čo spolu s vplyvom zhoršujúcej sa demografie bude viesť k neudržateľným úrovniam dlhu už v horizonte najbližších 15 až 20 rokov.

Vládny cieľ pre deficit verejnej správy na úrovni 7,8 mld. eur, teda 6 % HDP, obsahuje rezervu na riešenie vplyvov legislatívnych zmien, ktorú zahrnuli do rozpočtu pre rok 2024 vo výške 1,2 mld. eur, teda 0,9 % HDP.

Ide podľa rozpočtovej rady o historicky najobjemnejšiu rezervu, keďže v minuloročnom rozpočte prišlo pri rezerve na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií v celkovom objeme 3,4 mld. eur, resp. 2,8 % HDP, k účelovému viazaniu a rozdeleniu na jednotlivé kapitoly.

Napriek bezprecedentnej výške rezervy v rozpočte chýbajú podľa rady podrobné informácie o účele použitia celého objemu rozpočtovaných zdrojov. Rozpočet síce informuje o potrebe finančného krytia zavedenia 13. dôchodku a výdavkov na zabezpečenie činnosti novovznikajúceho Ministerstva cestovného ruchu a športu SR, náklady na tieto opatrenia však predstavujú podľa rady iba približne polovicu z celkového objemu rezervy.

Zahrnutie veľkého objemu rezervy do rozpočtu bez presného určenia teoreticky vytvára podľa RRZ fiškálny priestor na financovanie nových opatrení vrátane takých, ktoré trvale navyšujú deficit.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie RRZ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť