Neúmerný nárast cien dreva spôsobuje problémy. Oplatí sa ešte Slovákom investovať do drevostavieb?

drevo, ťažba
Spoločnosť Ziegler Group by mala v Rimavskej Sobote spracovávať drevo od samotnej guľatiny až po výsledné produkty. Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

„Nemôžeme ísť na dovolenku, tak budeme opravovať dom.“ To bolo heslo mnohých domácností počas pandémie, kedy stúpol dopyt po pracovných nástrojoch či stavebnom materiáli. Najviditeľnejšie to bolo práve pri tepelnoizolačných materiáloch a dreve. Rástli však aj ceny.

V prvom štvrťroku tohto roka zdraželo na Slovensku drevo o 30 až 50 percent, pričom ceny niektorých opracovaných drevených materiálov narástli dvoj až trojnásobne. Zdraželi tak napríklad lepené alebo KVH profily. Podľa Petra Hanuliaka zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave to dokonca viedlo k tomu, že sa objavili aj prípady licitovania.

Nárast cien zaznamenali aj v iných krajinách. Napríklad v Českej republike sa zvýšili ceny dreva dokonca o 100 až 150 percent, pričom sa to odrazilo aj na cenách lepených dosiek a iných materiálov, ktoré stúpli o 60 až 80 percent.

Pandémia aj túžba po ekologickom bývaní

Jedným z dôvodom bola pandémia, ktorá spôsobila, že spracovatelia dreva čelili nedostatku materiálu a neistote vo vývoji situácie počas celého roka 2020. „Vtedy sa viacero stavieb zastavilo, respektíve spomalilo a následkom uvoľnení začiatkom roka 2021 skokovo narástol dopyt,“ vysvetlil Hanuliak.

Druhým dôvodom je aj rastúca popularita drevostavieb. Napríklad na Slovensku za rok 2020 možno hovoriť o 10 percentnom raste obratu firiem v tomto sektore. V Nemecku zase došlo k nárastu o 14 percent.

Stabilný rast tohto odvetvia potvrdil aj Jaroslav Šiška z firmy Conus, ktorá na Slovensku drevostavby ponúka. „Podľa mojich osobných informácií, ak čokoľvek v stavebníctve stagnovalo, tak drevostavby boli jediným segmentom, ktorý rástol,“ povedal pre portál vRealitách.sk.

Dlhšie čakanie aj vyššia cena

Kombinácia týchto faktorov tak v praxi môže pre bežného spotrebiteľa znamenať, že dlhšie čaká na stavbu drevodomu. Výrobcovia či dodávatelia totiž nemusia mať k dispozícii potrebný materiál.

Takisto sa musí pripraviť, že pri rekonštrukcii alebo stavbe ekologickejšieho bývania, bude musieť zaplatiť viac. Výslednú cenu je však ťažké určiť, keďže sa odvíja od druhu drevostavby. Nie všetky sú totiž rovnaké.

„Existujú typy drevostavieb, kde je napríklad podiel dreva cca 90% a sú konštrukčné systémy, kde je pomer dreva cca 30 percent,“ vysvetlil Jozef Švalejka z Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) .

Ich výslednú cenu tiež ovplyvňuje aj náročnosť každého zákazníka, ktorý si sám vyberá projekt, aké bude mať dom vnútorné vybavenie, obklady a podobne. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že rastúca cena dreva zvýši náklady spotrebiteľa na drevostavbu v priemere o 10 až 20 percent.

Klienti majú aj iné výhody

Tento faktor by však nemal byť pre klientov, ktorí si chcú postaviť kvalitný drevodom podľa Šišku rozhodujúci. Záujemcov totiž podľa neho k tejto investícii zväčša motivuje ekologické zmýšľanie.

Stavby z dreva totiž nie sú z hľadiska produkcie oxidu uhličitého pre prírodu takou záťažou ako klasické budovy z tehál alebo iných materiálov, pretože pomáhajú oxid uhličitý absorbovať a skladovať.

Veľkou výhodou je tiež krátka doba výstavby, keďže na rozdiel od murovaných stavieb netreba čakať napríklad na zaschnutie betónu. Klienti si tak môžu dom vybudovať aj zime, v niektorých prípadoch dokonca za 30 dní.

Stavba takéhoto domu sa tiež v praxi zaobíde bez ťažkých strojov, hluku či prachu a umožňuje aj flexibilné zmeny v konštrukcii priamo počas procesu budovania.

Pre mnohých môže byť rozhodujúcim faktorom aj úspora energie. Ako príklad Šiška uvádza klientov, ktorí na teplú vodu a kúrenie minú mesačne 50 eur, čo je len polovica toho, čo by zaplatili v dvojizbovom byte.

Drevostavby tiež netreba toľko ošetrovať. Mnohé firmy totiž dávajú na svoju prácu záruku aj niekoľko desiatok rokov. „To vám nedá žiaden murár,“ vyzdvihol jednu z predností drevostavieb Robert Mazanik zo spoločnosti ModerneDomy.sk.

Slováci stále fandia murovaným domom

Od výberu takéhoto bývania tak nemusí odradiť ani cena či dlhšie čakacie doby, ako skôr predsudky, ktoré ľudia voči tomuto druhu stavieb majú. Podľa Švalejku má mnoho Slovákov ešte stále konzervatívne myslenie, ktoré spôsobuje, že sa drevostavby ešte stále považujú za menejcenné oproti tradičnej výstavbe.

„To je hlavná bariéra ich ešte väčšej implementácii,“ uviedol odborník z TUKE.

Potvrdzuje to napríklad aj vývoj slovenskej legislatívy, ktorá len v roku 2017 povolila drevostavby vysoké päť poschodí. V zahraničí sú pritom bežné nielen rodinné drevodomy, ale aj výškové budovy, ktoré sa stavajú v Londýne či v Štokholme.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jaroslav ŠiškaJozef ŠvalejkaPeter HanuliakRobert Mazanik
Firmy a inštitúcie CONUSModerneDomy.skSlovenská technická univerzita v BratislaveTUKE Technická univerzita v Košiciach