Všetko, čo by ste o šumivom víne mali vedieť

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Šampanské
Foto: SITA/AP

Výroba šumivého vína sa podľa legendy začala v roku 1676, keď vo francúzskej oblasti Champagne, v opátstve Hautvillers, objavil tajomstvo výroby šampanského benediktínsky mních Dom Pérignon. Odvtedy prešiel tento obľúbený nápoj dlhú cestu a začali ho vyrábať po celom svete. Na Slovensku sa jeho história začala písať na začiatku 19. storočia založením firmy Hubert-Champagner Fabrik. O jej minulosti i súčasnosti sme sa porozprávali s konateľom spoločnosti Hubert J. E. a zároveň riaditeľom pre výrobu a techniku Štefanom Ailerom.

Príbeh Huberta na Slovensku sa začal v roku 1825

Šumivé víno sa až do roku 1925 vyrábalo len klasickou metódou. Kvasením vo fľašiach. Pridalo sa doň trochu cukru, kvasinky, tie sa neskôr striasli do hrdla, odstrelili sa z fľaše a nápoj bol pripravený na konzumáciu. Tento spôsob bol však veľmi drahý a mohli si ho dovoliť len najbohatšie skupiny obyvateľstva. Cestou k širším masám boli moderné technológie. Priekopníkom v tejto oblasti bol Francúz Eugéne Charmat, ktorý prišiel s revolučnou technológiou kvasenia vína v nádržiach.

Rozdiel medzi pravým šampanským a inými produktami

V súčasnosti sa starý kontinent polarizuje na milovníkov európskeho, severného a južného sektu. V Maďarsku, Nemecku, na Slovensku či v Česku preferujú severný. Konzumenti chcú doslova ovocný sekt, nie veľmi starý a uležaný. Francúzi a južné krajiny preferujú ťažké šumivé vína, ktoré sú uskladnené vo fľašiach príliš dlho. V severných krajinách sa to nestretáva s veľmi dobrým ohlasom. Nakoniec, keď si pozriete výsledky súťaží v strednej a severnej Európe, tak zistíte, že šampanské veľmi neboduje. Je príliš ťažké, bisqitové. A jeho spotreba je v týchto krajinách – až na Anglicko – nízka.

Základ pre budúci sekt

Zo slovenských producento je to hlavne využívanie odrod Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Müller Thurgau, Rulandské biele a všetky burgundské typy.

Kto konzumuje najviac?

Najviac sektu skonzumujú Nemci. Tam vychádzajú štyri litre na hlavu ročne. U nás je to asi 1,2 litra. A asi to už veľmi nezmeníme. Je to dané históriou a zvykmi.

Ak chcete pripraviť príjemný večer, partnerke ponúknite Hubert Grand Rosé, alebo Hubert Original polosladké. Nie brut, lebo dáma by bola asi sklamaná…

PRÍBEH SPOLOČNOSTI HUBERT J. E.

Podľa legendy firmu založil mladý francúzsky vojak, Johann Evangelista Hubert, pôvodom zo Champagne. Johann bol zranený počas neúspešnej napoleonskej výpravy v Rusku a pred návratom domov sa liečil vo vojenskom lazarete v Prešporku. Tu sa o neho starala krásna ošetrovateľka Paulína, do ktorej sa zamiloval a oženil sa s ňou. Učarovali mu aj kvalitné miestne vína a v roku 1825 sa rozhodol založiť prvú mimofrancúzsku firmu Hubert-Champagner Fabrik. Podľa zdrojov z Mestského múzea v Bratislave, kde sa zachovala aj rozsiahla historická fotodokumentácia, však podnik v Bratislave založili dvaja mešťania Johann Fischer a Michael Schönbauer. Bratislavský mešťan J. E. Hubert bol však skutočne jedným z jeho majiteľov. Spoločne so svojou ženou Paulinou zavádzal do výroby najnovšie technické vymoženosti. Podnik prekvital a získaval množstvo ocenení. V roku 1896 na výstave v Budapešti navštívil jeho pavilón aj cisár František Jozef L, ktorý sa o jednom z produktov vyjadril: „Toto šampanské je vynikajúce.“ Následne na to získala firma aj jedno z najvýznamnejších ocenení – francúzsky kríž za úspechy na medzinárodnej výstave vín v Bordeaux.

Na prelome 19. a 20. storočia exportoval Hubert svoje značky do Ameriky, Talianska, Austrálie, Ruska, Anglicka, Škótska a Indie. Prvá svetová vojna a hospodárska kríza v 1. polovici 20. storočia sa však podpísali pod pokles dopytu po šumivých vinách.

Po vojne bola spoločnosť na základe Benešových dekrétov skonfiškovaná a následne znárodnená. Až do roku 1948 sa podnik zmietal v kríze a prechádzal v rámci národnej správy z rúk do rúk. V decembri 1948 sa končí epocha súkromného vlastníctva firmy a s ňou aj epocha Hubertovcov ako majiteľov. O pár mesiacov na to sa podnik začlenil do národného podniku Západoslovenský liehový priemysel v Leopoldove. V roku 1952 sa prevádzka presunula do Serede, kde sídli dodnes.

Od roku 1995 je Hubert súkromnou akciovou spoločnosťou a v roku 2001 sa stal členom nemeckej skupiny Henkell & Söhnlein Sektkellereien KG, Wiesbaden a priradil sa do veľkého rodinného koncernu Oetker Gruppe.

Čo si Slováci žiadajú?

Ulahodiť dobre zvoleným vínom nie je jednoduché. Výber ovplyvňuje množstvo faktorov. Súčasný trend je návrat ku kvalitným domácim produktom. Platí to aj pri výbere tichých a šumivých vín. Prestali byť obľúbené ťažké barikové moky a konzumenti preferujú skôr tie ľahšie ovocného štýlu. V teplejších mesiacoch sa zvyšuje dopyt po kvalitných ružových. V rámci šumivých vín kraľujú polosladké, ktoré tvoria v súčasnosti na Slovensku najpredávanejšiu kategóriu. Pri výbere zohráva úlohu aj vek spotrebiteľa. Mladí, ktorých sladké nápoje sprevádzali celým obdobím dospievania, preferujú sladké chute aj vo víne. Vekom sa postupne menia stravovacie návyky a znižuje sa spotreba sladkých nápojov. Ľudia už v zrelom veku preferujú skôr suché, ktoré majú svoju osobitosť. Zástupkyne nežnejšieho pohlavia siahajú po šumivých vinách vyrobených z aromatických odrôd. Momentálne sú u dám obľúbené ružové sekty.

So stúpajúcou kultúrou konzumácie a množstvom dostupných somelierskych informácií sa menia preferencie spotrebiteľov aj pokiaľ ide o pôvod vína. Pri výbere skôr docenia kvalitu lokálnej suroviny a zostávajú verní slovenským produktom. Kým obyvatelia z oblasti Stredomoria a z južnejších krajín preferujú skôr suché a ľahšie moky, tí zo severnejších štátov vyhľadávajú skôr tie s vyšším obsahom alkoholu alebo zvyškového cukru.

Ocenenia seredských sektov v roku 2008

Vo februári 2008 získali Hubert Grand rosé, polosuché a Hubert de Luxe strieborné medaily na medzinárodnej súťaži Vinalies Internationales v Paríži. V júli zas striebornú medailu na medzinárodnej súťaži Vinagora v Budapešti za Hubert I° original, akostné šumivé víno biele, polosladké. V septembri zabodoval Cabernet Sauvignon na medzinárodnej súťaži Vinoforum v Maribore. Dostal striebornú medailu. Na domácich súťažiach Hubert boduje ešte výraznejšie. V marci strieborná medaila na súťažnej prehliadke Víno Tirnavia za Hubert I° original brut, ročník 2006. V apríli sa Johann E., Hubert, akostné víno V. O., extra suché, ročník 2004 stal na Vínnych trhoch v Pezinku šampiónom kategórie. Následne sa aj v Národnom salóne vín 2008 stal víťazom v kategórii šumivých vín. V máji obhájil prvenstvo z minulého roka na odbornej degustácii Víno Bojnice 2008 Hubert I° original, akostné šumivé víno, ročník 2006, polosladké a zvíťazil aj na Zvolenských kráľovských vínnych trhoch, ktoré sa konali v máji na Zvolenskom zámku. V septembrovom spotrebiteľskom teste HORECA Magnum získal zase výrobok Hubert Club polosladké v balení Magnum (1,5 litra) zlatú medailu.

AKO SPRÁVNE SERVÍROVAŤ ŠUMIVÉ VÍNO

S výstrelom alebo bez? Pri zábave a bujarých oslavách nesmú chýbať strieľajúce korky sektu. Avšak pri decentnej atmosfére sa dáva prednosť, aby štuple nelietali. Aby sa zabránilo prílišnému peneniu, musí mať víno odporúčanú teplotu. Pri otváraní musí byť fľaša naklonená mierne našikmo, aby sa tlak C02 koncentroval na stenu a nie na ústie, čo takisto obmedzí prípadné penenie.

Otváranie sektu s plastovým uzáverom. Pri uvoľňovaní košíka pridŕžajte zátku palcom, aby nekontrolovane nevyletela. Uvoľňujte ju opatrnými kývavootočnými pohybmi spolu s košíkom.

Otváranie sektu s korkovým uzáverom. Pri uvoľňovaní košíka pridŕžajte zátku palcom. Opatrne odstráňte košík. Zátku uvoľňujte tak, že otáčate dno fľaše v smere hodinových ručičiek a zátku len držíte. Otvorenie by nemalo spôsobiť rachot, len jemné zasyčanie.

Ako sekt vychutnať. Sekt sa expeduje na vrchole dosiahnutej zrelosti, a preto by sa mal piť podľa možnosti čo najmladší. Je potrebné ho skladovať v chladnej a tmavej miestnosti. Vždy len „postojačky“! Optimálna teplota na konzumáciu je pri bielom 5 – 7 °C, pri ružovom 6 – 8 °C a pri červenom 9 – 11 °C. Ako sekt rýchlo schladiť. Nečakaná návšteva a vy nemáte

vychladený sekt? Naplňte vedierko kúskami ľadu, ktoré zalejete vodou. Na ľad nasypte asi dve polievkové lyžice soli. Ľad sa pritom roztopí. Potom otáčajte fľašou, ktorej zátku uchopíte medzi dlane, opatrne sem a tam v studenom soľnom roztoku. Asi po desiatich minútach dosiahne prijateľnú teplotu na konzumáciu. Tento postup nazývajú odborníci „frapovanie“.

Ako ho nalievať. Perfekcionisti uchopia fľašu palcom v hlbokej priehlbine v strede dna (priehlbina sa odborne nazýva „zápichové dno“ a majú ho fľaše väčšiny kvalitnejších značiek) a držia ju tak, aby hosť videl etiketu a mal okamžitý prehľad, z ktorého vinárskeho domu nápoj pochádza. Následne sa do každého pohára naleje malé množstvo (iba na dno), aby sa predišlo vysokému speneniu. Až potom sa každý pohár zaplní maximálne do dvoch tretín a fľaška sa krátkym a rýchlym „pootočením“ smerom nabok odtiahne od pohára.

Správny pohár. Odporúča sa používať tenkostenné, úzke poháre, tzv. flauty, aby mohol naplno vyniknúť buket a brilantná hra bubliniek. Ideálne sú poháre, ktoré majú na najhlbšom mieste zdrsnenie. V minulosti používaný pohár typu miska nie je veľmi vhodný, pretože po naliatí bublinky rýchlo vyprchajú a jeho jemné charakteristické perlenie sa stráca.

Text : Peter Galan (krátené)

Informáciesú použité z www.vino.sk

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať