Ministerstvo neakceptovalo viac ako dve tretiny pripomienok k novele vysokoškolského zákona

Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

Univerzita Komenského (UK) v Bratislave aj Rada vysokých škôl (RVŠ) nie sú spokojné s aktualizovanou novelou vysokoškolského zákona. Vyplýva to z odpovedí, ktoré poskytli agentúre SITA.

Štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Ľudovít Paulis (SaS) na tlačovej konferencii predstavil návrh novely o vysokých školách, ktorý po ukončenom medzirezortnom pripomienkovom konaní smeruje na najbližšie rokovanie vlády SR.

Ministerstvo školstva z 865 pripomienok, z ktorých bolo 503 zásadných, akceptovalo alebo čiastočne akceptovalo 280 pripomienok. Novela napríklad zavádza povinnosť verejného vypočutia kandidátov pri voľbe členov správnej rady, schvaľovanie kandidáta na rektora volebným zhromaždením nadpolovičnou väčšinou členov zhromaždenia či zverenie schvaľovania niektorých riadiacich procesov do právomocí akademického senátu.

Člen správnej rady

Ministerstvo do návrhu zákona doplnilo aj to, že výkon člena správnej rady je nezlučiteľný nie len s tým, že je zamestnancom akéhokoľvek ministerstva, členom vlády, poslancom alebo štátnym tajomníkom.

Členov rady budú vyberaní iba z nominácií, ktoré budú prekladať združenia zamestnávateľov, Slovenská akadémia vied, miestne a územné samosprávy či neziskové organizácie. Kandidát na rektora sa bude voliť spoločným zhromaždením akademického senátu a správnej rady.

Nekoncepčné a nesystémové zásahy

Finálna verzia návrhu zákona o vysokých školách podľa UK naďalej obsahuje nekoncepčné a nesystémové zásahy do samosprávnosti vysokých škôl. Ako uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa UK Lenka Miller, oceňujú však, že ministerstvo uznalo, že návrh zákona predložený do medzirezortného pripomienkového konania zakladal riziko priamej politizácie univerzít.

Miller vysvetlila, že nový koncept odníma iniciačné právo nominovať členov správnej rady akademickému senátu, pričom správne rady majú rozhodovať o nakladaní s majetkom vysokej školy a fakticky o fungovaní univerzity.

Spôsob ich voľby je pomerne komplikovaný, čo na jednej strane redukuje riziko priamej politizácie, na druhej strane však prináša množstvo ďalších problémov. Asi najdôležitejšou otázkou je, či sa týmto mechanizmom podarí pre verejné vysoké školy vygenerovať tímy správnych rád s dostatočnými znalosťami, skúsenosťami a hlavne motiváciou pravidelne sa stretávať a vyjadrovať sa k množstvu dokumentov, ktoré budú musieť vyhodnotiť,“ zhodnotila.

Porušovanie pravidiel

Podľa nich proces prijímania daného zákona opakovane porušil pravidlá legislatívneho procesu, ako aj základné pravidlá korektnej diskusie. Univerzita konštatovala, že konsenzus vysokoškolského prostredia na zmene právnej úpravy, po ktorom volajú medzinárodné dokumenty, ako aj napríklad správa OECD, dosiahnutý nebol.

Objasnila, že takáto právna úprava je nielen v priamom rozpore s avizovaným cieľom reformy vysokých škôl – zvýšením ich kvality, ale je nástrojom destabilizácie a rozvratu akademického prostredia.

Väčšie riziko politizácie

Predseda RVŠ Martin Putala pre agentúru SITA uviedol, že aj keď v aktuálnej verzii zaznamenali pozitívny posun v niektorých otázkach, zásadná otázka kreovania správnej rady ju posunula k ešte väčšiemu riziku politizácie.

Akademický senát už nemôže navrhovať členov správnej rady z vlastnej iniciatívy, ale môže len prijímať návrhy od externých organizácií a navyše, minister nemusí vymenovať senátom zvolených členov správnej rady. Tým pádom má minister kontrolu nad celou správnou radou,“ vysvetlil.

Zároveň dodal, že posun nenastal ani v ďalších kľúčových otázkach. Ako priblížil, v správnej rade je vylúčené zastúpenie z akademickej obce a chýba tak prepojenie s vysokou školou, správna rada má právo veta pri odvolávaní rektora, akademický senát sa nanajvýš vyjadruje len k podstatným finančným otázkam a k hospodáreniu s majetkom.

Autonómia vysokých škôl

Potlačená bola podľa neho samospráva na úrovni fakúlt, dekana totiž vyberá a odvoláva výberová komisia namiesto voľby fakultným senátom. Tiež sa potlačila aj autonómia vysokých škôl.

Objasnil, že na úrovni vysokej školy sú mnohé otázky ešte podrobnejšie definované zákonom a na úrovni fakulty síce môže vysoká škola navrhnúť, ako bude organizovaná, ale podlieha to ministrom kontrolovanej správnej rade. Vníma, že prijatie takejto novely by bolo zlou správou pre vysoké školy.

Politizuje vysoké školy

Novela zákona o vysokých školách, ktorá mala podľa ministerstva školstva zaistiť kvalitnejšie vysoké školstvo, priniesť funkčné miesta docentov a profesorov, financovanie podľa kvality či kratšie externé štúdium, bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní do 12. novembra. Predstavitelia akademickej obce však žiadali jej stiahnutie.

Vo svojich stanoviskách z 28. októbra sa zhodli na tom, že predložená novela nezodpovedá tomu, čo sa dohodlo na kontaktnej skupine, ktorá vznikla v marci, nereflektuje jej požiadavky a politizuje vysoké školy. Proti novele vznikla 5. novembra online petícia za zachovanie akademickej samosprávy na vysokých školách, pod ktorú sa doteraz vyzbieralo viac ako 20-tisíc podpisov.

Tiež sa 16. novembra uskutočnil Zodpovedný protest za slobodné univerzity pred budovou UK v Bratislave na Šafárikovom námestí a pár dní predtým protest Filozofickej fakulty UK.

Ďalšie k téme

    Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
    Viac k osobe Lenka MillerĽudovít PaulisMartin Putala
    Firmy a inštitúcie MŠVVaŠ Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SRRVŠ Rada vysokých škôl SRUK Univerzita Komenského v Bratislave