Väčšina oslovených učiteľov nie je zatiaľ pripravená na zmeny modelu odmeňovania založenom najmä na výsledkoch hodnotenia ich práce. Vyplýva to zo zisťovania Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI), na ktorom sa na začiatku minulého školského roka do uzatvorenia škôl pre pandémiu zúčastnilo 304 učiteľov z 18 základných škôl.
Výsledky prieskumu poskytol Matúš Jarolín z Ústredia Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI). Najčastejším uvedeným faktorom bola nedôvera voči hodnotiteľom. Pedagógovia podľa prieskumu dôverujú skôr exaktným prvkom, ako bol napríklad kreditový príplatok, ktoré zaručujú istotu konkrétnej výšky finančného príplatku bez ohľadu na kvalitu práce.
Hodnotenie bez predsudkov či predpojatostí
Inšpektori pri svojom zisťovaní rozdelili učiteľov na dve skupiny. Rozdiel medzi dotazníkmi skupín bol ten, že prvá skupina pozostávajúca zo 153 respondentov mala v úvode výrok Miltona Friedmana. Ten zhodnotil, že platy učiteľov sú uniformné, strnulé a nereflektujú kvalitu a zásluhy učiteľa. Súhlas viac ako polovice respondentov v prvej skupine (55,6 percenta) s daným výrokom sa podľa inšpektorov nijako neprejavil v ich ďalších postojoch. Keďže v oboch skupinách viac ako 70 percent učiteľov vyjadrilo prianie, aby hodnotenie pedagogických zamestnancov zohrávalo tú istú úlohu v odmeňovaní ako v súčasnosti.
Učitelia vyzývajú vládu na okamžité riešenie platov v školstve, situáciu označili za kritickú
Učitelia v oboch skupinách (74 percent a 70 percent) by súhlasili s príplatkom za výsledok každoročného hodnotenia za predpokladu, ak by do súboru kritérií bola zapracovaná celá škála činností, ktoré môže učiteľ na škole robiť. Vysokú mieru súhlasu (77 percent a 79 percent) zaznamenali inšpektori aj pri možnosti zmeny príplatku za predpokladu, že hodnotenie by mali na starosti ľudia, ktorí by pristupovali k svojim kolegom bez akýchkoľvek predsudkov či predpojatostí. Učitelia nesúhlasili najmä s možnosťou, ak by zmenený príplatok vychádzal z posúdenia miery rozvíjania kompetencií žiakov, na základe výsledkov priamej výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľa. S týmto výrokom nesúhlasilo v prvej skupine 43 percent a nevedelo sa vyjadriť 12 percent učiteľov a v druhej skupine 37 percent učiteľov nesúhlasilo a 21 percent sa nevedelo vyjadriť.
Je nutné zaviesť bonusovú finančnú zložku
Hlavná školská inšpektorka ŠŠI Alžbeta Štofková Dianovská podotkla, že samotné zistenie ich neprekvapilo. Ide podľa nej o jeden z dôsledkov normatívneho financovania škôl, ktoré bolo zavedené od roku 2004. Poukázala na to, že zákon dokonca umožňuje zriaďovateľom krátiť finančné normatívne prostriedky úspešných škôl v prospech neúspešných škôl. Vníma, že to môže demotivovať mnohých zainteresovaných. „Ďalším dôvodom je i, obrazne sformulovaná, ‚objednávka štátu‘, ktorá je širokou pedagogickou verejnosťou chápaná ako potreba ‚odučenia daného učiva‘ a evidovania prítomnosti žiakov na vyučovaní. A tak učitelia logicky vydedukovali, že finančné ohodnotenie ich práce nie je závislé od kvality ich pracovného výkonu, ale od nastavenej ‚kultúry hodnotenia‘ na škole,“ zhodnotila. Podľa nej je nutné zadefinovať indikátory kvalitnej školy zo strany štátu, ktoré sú podmienkou pre nastavenie procesov autoevalvácie škôl a motiváciou k profesijnému rozvoju pedagógov. Nutné je zaviesť aj bonusovú finančnú zložku k normatívnemu financovaniu ako nástroj pre finančné ohodnotenie kvalitnej práce pedagógov.
„Kvalitatívna zmena vzdelávania je dlho očakávaným výsledkom v našej spoločnosti, v ktorej bude mať hodnotu vzdelanie ako také, a nie ‚papier‘ o ukončení vzdelania. V takejto spoločnosti učiteľ, ktorý sa vzdeláva pre svoju profesijnú potrebu, a nie iba v minimálnom rozsahu pre profesijný príplatok, nebude ‚zjavom‘ v pedagogickom kolektíve,“ doplnila Štofková Dianovská. Objasnila, že učiteľ tak bude vnímať svoju prácu ako „príjemnú chôdzu ku kvalitným vedomostiam a zručnostiam žiakov, a nie ako beh za učebnými plánmi“.