Vysoký počet väzňov je rizikom pre bezpečnosť väzníc. Smrť Lučanského spôsobí zmeny v podmienkach väzby

Väzenie väzba
Počty väzobne stíhaných osôb stúpajú. Foto: SITA/Michal Burza

Samovražda bývalého prezidenta Prezídia Policajného zboru Milana Lúčanského otvorila diskusiu o tom, ako dlho a akým spôsobom sa u nás vykonáva väzba.

Podporili ju aj neskoršie udalosti ako pokus o samovraždu štátnej tajomníčke Moniky Jankovskej či hospitalizácia podnikateľa Jozefa Brhela.

Väzobné stíhanie sa stalo predmetom kritiky zo strany parlamentnej opozície, ktorá ho označila za „mučiaci nástroj voči obvineným, ktorý ich núti vypovedať“.

Voči tomu sa ohradil generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý väzbu vníma ako nevyhnutný inštitút. Je však ochotný diskutovať o podmienkach jej výkonu.

Medzitým ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) zriadila pracovné skupiny, ktoré by sa v rámci novelizácie Trestného poriadku mali pozrieť aj na dĺžku a spôsob výkonu väzby.

Väzba nie je výkon trestu

Ako vysvetľuje odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská, väzba má zabrániť tomu, aby sa obvinený skrýval alebo utiekol pred trestným stíhaním, vtedy hovoríme o tzv. útekovej väzbe. Tiež napríklad, aby nepokračoval v trestnej činnosti (preventívna väzba).

Najprísnejšiu formu má kolúzna väzba, ktorá má zabezpečiť, aby obvinený nepôsobil na spoluobvinených, svedkov alebo nemaril dôkazy. Rozhoduje o nej súd alebo sudca pre prípravné konanie, pričom by mala trvať len nevyhnutný čas.

Zákon umožňuje, aby bol obvinený v prípravnom konaní vo väzbe sedem mesiacov. Môže však voči takémuto rozhodnutiu podať sťažnosť na nadriadenom súde. Úspešne ju využil napríklad podnikateľ Jaroslav Haščák, ktorého po viac než mesiaci prepustil z väzby Najvyšší súd SR.

Snaha dostať sa čo najskôr na slobodu je u obvinených pochopiteľná, keďže väzobné podmienky sú často veľmi prísne. Napríklad pri kolúznej väzbe schvaľuje návštevy a telefonáty súd alebo polícia a prokurátor.

Počty väzobne stíhaných rastú

Takéto obmedzenia kritizovala opozícia po samovražde Lučanského, pretože mu v priebehu väzobného stíhania nebolo umožnené komunikovať s manželkou. Následne sa aj v odborných kruhoch začalo hovoriť o potrebe úpravy inštitútu väzby.

Predseda Slovenskej advokátskej komory (SAK) Viliam Karas zaslal ministerke spravodlivosti list s návrhom na zmeny. Komora uvádza, že sa už dlhodobo zaoberá podnetmi z praxe týkajúcich sa podmienok výkonu väzby a upozorňuje na nadužívanie tohto inštitútu.

Pre porovnanie uvádza štatistiky ministerstva spravodlivosti, podľa ktorých rastú počty väzobne stíhaných osôb. Kým v roku 2010 ich bolo 1 972, v roku 2019 stúpol počet na 2 496.

Putá, väzba, tínedžer
Rok 2021 by mal priniesť aj zmeny v zákonnej úprave väzby. Foto: ilustračné; thinkstock.com.

Vysoký počet väznených osôb a preplnenosť väzníc podľa hovorkyne Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Moniky Kacvinskej znižuje životný priestor väzňov, predstavuje riziko pre vnútornú bezpečnosť väznice a v konečnom dôsledku zvyšuje náklady na zabezpečenie väzenstva.

Preto je podľa nej znižovanie indexu väzenskej populácie veľkou výzvou, a to nie len pre väzenstvo, ale najmä pre orgány verejnej a súdnej moci. Zároveň je však podľa nej potrebné zdôrazniť, že podmienky výkonu väzby budú vo svojej podstate vždy limitované prostredím.

Potrebná je aj kontrola

Komora advokátov je presvedčená, že súd by mal dôvody väzobného obvinenia hlbšie preskúmavať a mal by byť povinný najprv zvážiť iné inštitúty, ktoré by mohli väzbu nahradiť.

Upresňovať by sa podľa komory mali aj dôvody kolúznej väzby. V praxi by tak návrh prokurátora musel obsahovať zoznam svedkov, znalcov alebo spoluobvinených, ktorí ešte neboli vypočutí a obvinení by mal dôvod ich ovplyvňovať.

Po ich vypočutí by existovala menšia šanca mariť vyšetrovanie, najmä z dôvodu existencie záznamu z výsluchu, myslí si Kurilovská. „Dôvod väzby by odpadol,“ dopĺňa. Odborníčka súhlasí aj so znížením lehoty kolúznej väzby na 3 mesiace, ktorú SAK navrhuje.

Podľa nej je však potrebné aj priebežne preverovať, či sa uskutočňujú úkony v súvislosti vyšetrovaním, ktoré sa voči obvinenej osobe vedie. „Potrebná by bola dôsledná kontrola, možno zo strany dozorujúceho prokurátora, či naozaj neodpadli dôvody väzby,“ vysvetľuje.

Ako príklad Kurilovská uvádza súčasnú úpravu väzby v Českej republike, kde sú polícia a prokuratúra zo zákona povinné priebežne skúmať, či dôvody väzby trvajú.

Sprísňovať či nesprísňovať

Okrem dĺžky je však nutné prehodnotiť aj reálny výkon väzby. Ten sa podľa hovorkyne Kancelárie verejného ochrancu práv (KVOP) Michaely Pavelkovej týka najmä materiálnych podmienok a režimových činností.

Tých je podľa nej nedostatok. „Obvinení často nemajú veľa možností, ako zmysluplne tráviť čas počas pobytu vo väzbe,“ vysvetľuje.

Kurilovská by však pri takomto uvoľňovaní bola opatrnejšia. Podľa nej je potrebné takéto čiastkové úpravy uskutočniť tak, aby sa nezmaril účel väzby.

„Máme predsa zakotvené v trestnom poriadku že väzobné veci by sa mali riešiť prednostne,“ spresňuje odborníčka, ktorá sa skôr prikláňa k riešeniu v podobe rýchlejšej realizácie vyšetrovacích úkonov.

Na odpovede si ešte počkáme

Ako sa nakoniec upravia v zákone podmienky väzby zatiaľ nie je známe. Kolíková totiž oznámila zriadenie pracovných skupín len 10. februára.

V rámci nich na novele okrem zástupcov ministerstva spravodlivosti pracujú aj zástupcovia Zboru väzenskej a justičnej stráže a Kancelárie verejného ochrancu práv.

Odborníci sa podľa hovorcu ministerstva spravodlivosti Petra Bublu budú zameriavať na návrh legislatívnych zmien zákona o výkone väzby a zákona o výkone trestu v súlade s programovým vyhlásením vlády.

V rámci neho sa totiž vláda zaviazala k humanizácii a zmierňovaní obmedzení osôb vo výkone väzby a vo výkone trestu. K realizácií tohto cieľa sa podľa Kacvinskej hlási aj ZVJS.

Cieľom odbornej komisie zboru je podľa hovorkyne podporiť vzdelávanie a posilňovanie pozitívnych sociálnych väzieb väznených osôb. V praxi by sa to malo realizovať prostredníctvom zvýšenia dostupnosti kontaktu medzi väznenými a rodinou.

Ako sa to však prejaví na novej právnej úprave bude známe až v lete. „Návrh legislatívneho materiálu má byť finalizovaný v júni 2021,“ spresnil pre Webnoviny.sk Bubla.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jaroslav HaščákJozef BrhelLucia KurilovskáMária KolíkováMaroš ŽilinkaMichaela PavelkováMilan LučanskýMonika JankovskáMonika KacvinskáPeter BublaViliam Karas
Firmy a inštitúcie KVOP Kancelária verejného ochrancu právNS Najvyšší súd SRPolicajný zbor SRSAK Slovenská advokátska komoraWebnoviny.skZVJS Zbor väzenskej a justičnej stráže