Po infarkte zomrie na Slovensku do jedného roka 15 percent pacientov. V čom je problém?

Infarkt
Foto: ilustračné, Getty images

Po infarkte zomrie na Slovensku do jedného roka viac ako 15 percent pacientov. Deje sa tak aj napriek tomu, že patríme medzi krajiny, ktoré dokážu efektívne zachraňovať ľudské životy v prípade kritického vyvrcholenia ischemickej choroby srdca.

Problémom je, že chronicky chorý pacient po infarkte nie je adekvátne nastavený na ďalšiu liečbu.

Slovensko patrí k nadpriemeru

Chýbajú nám kardiologické oddelenia nižšieho stupňa na doliečenie pacientov po zákrokoch, ale aj kardiológovia. Nedostatočná je aj edukácia pacienta a jeho ochota liečiť sa a zmeniť svoj životný štýl.

Odborníci z Ministerstva zdravotníctva SR či Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) sa v diskusii zhodli, že je potrebné nastaviť správnu stratégiu, víziu a koncepciu manažmentu pacientov po infarkte myokardu, a to v kooperácii odborných spoločností, rezortu aj zdravotných poisťovní.

Na Slovensku sa za štvrťstoročie podarilo odborníkom znížiť 30-dňovú mortalitu na infarkt myokardu o 80 %.

V Európe nie je aktuálne žiadna iná krajina, ktorá by mala smrtnosť v horizonte jedného mesiaca lepšiu. Slovensko je v akútnom odliečení pacientov po infarkte myokardu lepšie ako je európsky priemer.

Pacient má byť sledovaný

Napriek tomu zlyhávame v pohospitalizačnej starostlivosti, ale aj v edukácii pacientov, ktorí nie sú schopní svoje ťažkosti identifikovať včas.

„Problémom je vzdelanie obyvateľstva a schopnosť pacienta rozpoznať príznaky infarktu, identifikovať ich a zavolať si pomoc. V dôsledku toho je časové rozpätie od prvých ťažkostí po zavedenie katétra v nemocnici až okolo štyroch hodín. Našim cieľom je znížiť tento interval na dve hodiny. Druhým zásadným problémom je fáza, ktorá nastane po prepustení pacienta z nemocnice,” uviedol hlavný odborník ministerstva pre kardiológiu Róbert Hatala.

Pacient by mal byť po prepustení z nemocnice po infarkte myokardu systematicky sledovaný z hľadiska rizikových faktorov a špeciálnych vyšetrení najmenej prvý rok po príhode.

Ako upozornila prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti, prednostka Kardiologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH Eva Goncalvesová, lekári z nemocnice neprepúšťajú zdravých ľudí, ale chronicky chorých.

Ku kardiológovi čakajú mesiace

„Kardiovaskulárne ochorenia sú liečiteľné, len nám chýba systém manažovania pacientov po ich prepustení z nemocnice,” doplnila.

Podľa profesora Hatalu by mal byť pacient po infarkte do troch mesiacov aspoň raz ošetrený v špecializovanom centre, kde podstúpil zákrok.

Následne by mal jeho lekár určiť ďalší postup liečby a v súčinnosti so všeobecným lekárom by sa mal dostať aj ku spádovému kardiológovi.

„V Bratislave sa však na termín ku kardiológovi čaká štyri mesiace. Je to preto, že dominantný problém, ktorý kardiológovia na Slovensku riešia, je hypertenzia, a tak by to vôbec nemalo byť. Ide o komplex problémov, ktoré je v tejto sfére potrebné vyriešiť,” vysvetlil Hatala.

Vznikne špecializovaná ambulancia

V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb preto vznikne od budúceho roka ambulancia, kde sa bude kardiológ starať o pacientov, ktorých NÚSCH odliečil.

„Toto riešenie veľmi vítame a takéto ambulancie by mohli pre začiatok vzniknúť v každom kardiocentre, pretože doplniť počet kardiológov do okresov a krajov tak, aby bol dostatočný, je dlhodobý a náročný proces,” uviedol štátny tajomník rezortu Kamil Száz.

Na záver dodal, že ministerstvo plánuje v diskusii s odborníkmi na čele so Slovenskou kardiologickou spoločnosťou a zástupcami poisťovní pokračovať.

Už začiatkom nového roka 2022 by sa na pôde rezortu zdravotníctva malo konať prvé pracovné stretnutie v tejto veci.

Ďalšie k téme

    Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
    Viac k osobe Eva GoncalvesováKamil SzázRobert Hatala
    Firmy a inštitúcie MZ Ministerstvo zdravotníctva SRNÚSCH Národný ústav srdcových a cievnych chorôb