Radi nosíte tesné šaty či nohavice s vysokým pásom? V lete si to radšej dobre premyslite

Kvasinková infekcia, vagína, intímne problémy, pohlavná choroba
Zapareniny nepostihujú iba deti, v letných mesiacoch treba byť opatrný Foto: www.thinkstockphotos.com

Aj keď si väčšina ľudí pri pojme zapareniny predstaví skôr detský zadoček, v letných mesiacoch tento problém postihuje omnoho viac aj dospelých ľudí. Dôvodom je nadmerné potenie či zanedbaná hygiena.

Úrad verejného zdravotníctva SR aj preto v lete radí, aby oblečenie, ktoré nosíte bolo ľahké, vzdušné, voľnejšieho strihu, teda nie obtiahnuté a z prírodných materiálov. Syntetické materiály nie sú vhodné, lebo bránia odparovaniu potu.

Pozor si preto treba dávať aj na zvýšenú fyzickú námahu. Rizikovými faktormi pri vzniku zaparenín sú však okrem potenia tiež obezita, cukrovka, inkontinencia, imunitné poruchy, imobilita a iné, ako vysvetľuje farmaceut Peter Ceniga.

Záhyby a trenie

„Zapareniny sa prejavujú vždy začervenanou plochou kože s relatívne jasným ohraničením, často aj s výsevom červenkastých pupienkov, s pridruženým pálením, svrbením a bolesťou,“ vysvetľuje košický lekárnik.

Medzi miesta najčastejšie postihnuté zapareninami patria kožné záhyby, konkrétne pokožka pod prsiami, podpazušie, ďalej zadok a oblasť análneho otvoru, triesla a oblasť genitálií, nakoľko sa v nich tvorí a udržuje vlhkosť vďaka poteniu.

Vlhká zaparená pokožka je následne náchylnejšia k poškodeniu trením a odieraním, ktoré vzniká pri pohyboch tesným kontaktom medzi tkaninou alebo plienkou a kožou alebo pri kontakte kože s kožou.

Telesné tekutiny

Významný je aj predĺžený kontakt kože so stolicou, napríklad pri hnačke alebo pri menej častom prebaľovaní bábätka.

Aktivované enzýmy v stolici sú priamo zodpovedné za iritačný potenciál stolice.

„Pokiaľ je na koži zároveň prítomná moč i stolica, fekálny štiepiaci enzým produkuje amoniak, čo vedie k vzostupu pH. Tým sú aktivované kaskádovito ďalšie štiepiace enzýmy, ktoré následne priamo poškodzujú presiaknuté a opuchnuté primárne vrstvy kože,“ hovorí Ceniga.

Medzi zapareninami u dospelých, ktorým sa odborne hovorí intertrigo, a u detí (plienková dermatitída), pritom neexistuje žiadny zásadný rozdiel. V oboch prípadoch ich rozhodne netreba podceňovať.

Ošetrenie

Základom prevencie zaparenín je starostlivé očistenie kože od zvyškov stolice a moču pod tečúcou vodou, avšak nevhodné je používanie detergentných mydiel, ktoré kvôli svojmu chemickému zloženiu zapareninu ešte viac rozdráždia.

„Osušená koža by sa mala ošetriť ochrannou masťou, pastou alebo masťou proti zapareninám. Napriek vysoko zaužívanému trendu sa zásypy, respektíve detský púder, na podráždenú a zvlášť vlhkú pokožku veľmi nehodia,“ upozorňuje farmaceut.

Nevhodné sú i masti, ktoré zabraňujú prístupu vzduchu k pokožke, čím vzniká takzvaný okluzívny efekt. Inak sa však zapareniny dajú pomerne dobre zvládnuť aj samoliečbou, poradiť by vám mal práve lekárnik.

„Podstatnou úlohou je poučenie pacienta v súvislosti so správnou aplikáciou prípravku, teda metodikou aj frekvenciou,“ dopĺňa Ceniga. Vyhľadať lekára je vhodné v prípadoch, kedy sa ku zaparenine pridruží aj mykotické infekčné ochorenie.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe peter-ceniga
Firmy a inštitúcie ÚVZ Úrad verejného zdravotníctva SR