BRATISLAVA 3. augusta (WebNoviny.sk) – Júlové záplavy vo Vysokých Tatrách sú priamym dôsledkom bezprecedentnej nečinnosti orgánov ochrany prírody. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) preto žiada okamžité riešenie situácie zo strany týchto orgánov na zamedzenie ďalších škôd.
Boli varovaní v predstihu
Agrorezort pripomína, že štátni lesníci naposledy v júni upozornili na kritický stav povodia vodných tokov v Tatranskej Javorine. Varovali ministerstvo životného prostredia (MŽP), Štátnu ochranu prírody (ŠOP) i Správu Tatranského národného parku (TANAP), že ak nedôjde k vyčisteniu tokov a k urýchlenému konaniu v bezzásahových zónach, hrozia rozsiahle materiálne škody.
Lesníci opakovane upozorňujú na nepriaznivý stav v Tatrách, bezzásahovosť zvyšuje riziko škôd
V polovici júna Štátne lesy TANAPu patriace pod agrorezort znova dôrazne upozornili orgány ochrany prírody na alarmujúcu situáciu v povodí riek. List však dané organizácie ignorovali a situáciu neriešili. Lesníci upozornili, že nastal veľkoplošný rozpad lesných ekosystémov v dôsledku neriešenia stavu s premnoženým lykožrútom v bezzásahovej zóne, kde je odumretých viac ako 250-tisíc stromov, ktoré sú aj vo vodných tokoch Bielej vody a Javorinky.
Žiadne prevzatie zodpovednosti
Popadané stromy v toku pritom môžu zapríčiniť rozsiahle materiálne škody. „Je absolútne nezodpovedné a neakceptovateľné, že kompetentné orgány ochrany životného prostredia na hroziace riziká nereagujú. Namiesto prevzatia zodpovednosti ochrancami prírody však teraz počúvame ich filozofické úvahy o tom, aké prospešné je nechať lykožrútovú kalamitu na prírodu. Ako si príroda poradila s mostami, cestami, vodovodmi i chodníkmi, sme sa mohli presvedčiť na vlastné oči. Bezprecedentná nečinnosť orgánov ochrany prírody má svoje konkrétne mená. Tí sú priamo zodpovední za škody na majetku, ale aj za ohrozenie obyvateľov Ždiaru a Tatranskej Javoriny,“ vyhlásil generálny tajomník služobného úradu MPRV Jaroslav Regec. MŽP a jeho organizácie vyzval, aby bezodkladne začali riešiť nielen nápravu škôd, ale aj situáciu v oblastiach, na ktoré lesníci upozorňovali.
Žiadostiam vyhovela
Hovorca MŽP Tomáš Ferenčák pripustil, že o liste, ktorí lesníci adresovali okresnému úradu životného prostredia v Prešove v júni, informovali envirorezort a ŠOP. „Je pravda, že ŠOP udeľuje výnimku pri takýchto krokoch v bezzásahových zónach. Na druhej strane treba uviesť, že preukázateľne všetkým oprávneným žiadostiam v spomínanej lokalite ŠOP aj vyhovela,“ vyhlásil Ferenčák.
Bezzásahové územia sú kľúčové na zachovanie biodiverzity, reagujú ochranári na tvrdenia lesníkov
Zdôraznil tiež, že ministerstvo životného prostredia, vodohospodári, analytici z inštitútu environmentálnej politiky, ŠOP a SHMÚ sa zhodujú, že pri takom množstve zrážok, keď v Tatrách spadlo 10 percent celoročných zrážok za tri dni, nie je možné predísť prívalovým povodniam, a to bez ohľadu na režim hospodárenia. „Vnímame preto vyhlásenia lesníkov o tom, ako sa dalo zabrániť povodni v Tatrách, za irelevantné. Potom by totiž povodne museli prebiehať len v národných parkoch,“ vyhlásil Ferenčák.
Najlepšie to podľa neho dokumentuje Osturniansky a Frankovský potok, ktoré tečú mimo územia TANAPu v zóne, ktorá nie je bezzásahová. Napriek tomu, že na týchto potokoch môžu lesníci vykonávať hospodársku činnosť, musel byť na nich vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity.
Ďalšiu žiadosť nedostali
ŠOP odmieta tvrdenia agrorezortu o nezodpovednom konaní a považuje spájanie bezzásahovosti s povodňou za nepodložené a nezmyselné. Riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko zdôraznil, že v júni a júli dostali iba jedinú žiadosť o odstránenie stromov z vodných tokov v štvrtom a piatom stupni ochrany, a to od Slovenského vodohospodárskeho podniku. Išlo o odstránenie piatich stromov na ramene potoka Biela voda, ktorú vybavili kladne.
„Ďalšiu žiadosť sme od žiadneho orgánu v danom období neobdržali,“ vyhlásil. ŠOP tiež pripomína, že neplní funkciu vodohospodára, no v prípade potreby umožňuje vykonať zásahy do vodných tokov aj v územiach s vysokým stupňom ochrany. Generálny riaditeľ ŠOP Martin Lakanda opäť zdôraznil, že živý les najmä v kombinácii s porastom machu má výrazne vyššiu vodozárdžnú funkciu ako vyrúbaná holina.
Vyschnuté lesy vo Vysokých Tatrách strácajú schopnosť zadržiavať vodu
„Dokonca aj popadané stromy dokážu v pôde udržiavať vyššiu absorpčnú schopnosť ako plošný výrub. Vykonštruované spojitosti nepomáhajú riešeniam celej situácie a podľa môjho názoru dochádza k zneužívaniu tejto mimoriadnej udalosti na riešenie dlhodobo rozdielnych názorov na hospodárenie v lesoch v chránených územiach,“ uviedol.
Situácia je stále horšia
Vo Vysokých Tatrách počas dvoch dní napršalo vyše 100 mm zrážok, pričom v Tatranskej Javorine padlo počas 24 hodín až 132 mm zrážok. Tohtoročné zrážky však podľa agrprezortu neboli ani zďaleka najväčšie. V júli 2008 tam zaznamenali úhrn až 144,6 mm.
„V tejto dobe však ešte lesy plnili svoju funkciu a dokázali si s návalom vody oveľa lepšie poradiť. Odvtedy, čo ochranári presadzujú bezzásahový režim, je situácia z roka na rok horšia a dochádza nielen k vážnemu povodňovému, ale i požiarnemu riziku pre obyvateľov i návštevníkov tejto oblasti,“ zdôraznil Pavol Fabian, riaditeľ Štátnych lesov TANAPu. Dodal, že Tatry ako celok dnes majú významne zníženú vodozádržnú schopnosť.
Problémom sú cesty
Ako pre agentúru SITA konštatoval environmentalista z iniciatívy My sme les Erik Baláž, povodne a s tým súvisiace zmeny toku koryta sú v tokoch tohto typu úplne prirodzené. „Ekosystém rieky je od toho priamo závislý a mnohé druhy bez neho nemôžu vôbec existovať,“ uviedol. Problémom podľa Baláža je, že cesty v dolinách sú postavené popri riekach, a keď sa tok posunie, zoberie aj kus cesty.
Vyčíslili škody po prívalových dažďoch v Tatrách, niektoré turistické chodníky sú stále uzavreté
„Cestu mali stavať ďalej, mierne vo svahu, ak nechceli mat takéto problémy. Jediné riešenie, ako ochrániť cestu, je vybagrovať naozaj hlboké a široké koryto, ktoré by dokázalo odviesť všetku vodu, no ekosystém by sa úplne zničil,“ zdôraznil.
Dodal, že vyťahovanie stromov z koryta je tiež problematické, keďže predstavujú úkryty pre ryby a dôležitú biomasu. V súvislosti s nedávnou povodňou vo Vysokých Tatrách Baláž vysvetlil, že povodňová situácia bola iná ako obvykle. V nižších polohách totiž pršalo pomerne málo, no extrémne zrážky boli vysoko v horách, kde padali na skalnaté steny štítov. „Potoky v podhorí majú malé prietoky. Tieto povodne vznikli prevažne zo skalných stien, ktoré sa premenili na vodopády,“ vyhlásil.