Záplavy spôsobené zvyšovaním hladiny morí nás môžu vyjsť draho, odhadovaná suma je 14 biliónov dolárov

Záplavy v Houstone
Foto: SITA/AP.

Záplavy pobreží spôsobené zvyšovaním hladiny morí sa v nasledujúcich desaťročiach môžu stať také extrémne a ničivé, že by do roku 2100 mohli spôsobiť škody v hodnote až do 20% globálneho hrubého domáceho produktu.

Vo svojej štúdii, ktorá vyšla v odbornom časopise Scientific Reports, to tvrdí medzinárodný tím vedcov, ktorý zmapoval predpokladaný ekonomický dopad stúpania hladiny morí spôsobeného klimatickou krízou.

Autori predpovedajú, že stratený a poškodený majetok v dôsledku zvyšovania hladiny morí by do konca storočia mohol stáť svetové hospodárstvo 14,2 bilióna dolárov (v prepočte 12 biliónov eur).

Záplavy ohrozia milióny ľudí

Tím pracoval so scenárom vývoja „ako obvykle“, ktorý operuje s predpokladom zvyšovania priemerných globálnych teplôt na základe súčasného trendu globálnych emisií oxidu uhličitého, uviedla vedúca štúdie Ebru Kirezci z Melbournskej univerzity, ktorú cituje televízia CNN.

Výskumníci odhadujú, že s rastúcimi teplotami a hladinami morí by do roku 2100 mohlo čeliť epizodickému zaplavovaniu pobreží až 287 miliónov ľudí, oproti súčasným 171 miliónom.

Ohrozených by tiež mohlo byť viac ako milión štvorcových kilometrov pobrežia, čo je takmer dvojnásobne väčšia plocha ako Francúzsko.

Najviac ohrozené pobrežia

Najrozsiahlejšie záplavy hrozia podľa vedcov severovýchodnému pobrežiu USA, severozápadnej Európe a veľkým častiam Ázie, vrátane krajín okolo Bengálskeho zálivu, Indonézie a Číny, a severnej Austrálii.

Niektoré z týchto oblastí sú pritom husto osídlené, nízko položené regióny s nízkymi príjmami a už sa každoročne potýkajú s ničivými povodňami.

Záplavy zrejme nastanú počas búrok

Vedci sa pri výskume zamerali na extrémne počasie z predošlých 30 rokov, na základe čoho vytvorili model maximálnej oblasti ohrozenej záplavami. Rozhodli sa tak podľa svojich slov preto, že záplavy a erózia pláží nastanú najpravdepodobnejšie počas búrok.

Aby dosiahli ekonomické náklady spojené s viacerými veľkými záplavami, skombinovali svoj model s topografickými dátami, aby identifikovali oblasti ohrozené pobrežnými povodňami, a zároveň do toho zapojili populačné dáta a hrubý domáci produkt daných oblastí.

Čísla z výskumu nerátajú s ochranou pobreží a predpovedaným nárastom svetového hospodárstva a obyvateľstva do roku 2100. Vedci však dúfajú, že pridanie finančnej hodnoty najhoršiemu možnému scenáru podnieti k zmene politiky skôr, než bude neskoro.

Vedci ponúkli aj určité odporúčania

Vedci odporúčajú znížiť emisie skleníkových plynov, inak sa ohrozené oblasti budú každé desaťročie potýkať so storočnými záplavami.

Krajiny by tiež mali investovať do opatrení, ktoré by im pomohli prispôsobiť sa a chrániť pred budúcimi záplavami. Takýmto opatrením je napríklad budovanie prírodných obranných systémov, ako sú mangrovy a morská tráva, ktoré pozdĺž pobreží pohlcujú vlny.

V krajnom prípade by tiež krajiny podľa vedcov mohli presťahovať obyvateľstvo z pobrežia, čo je však veľmi nákladné, rušivé a mohlo by spôsobiť humanitárne problémy.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom