Zlú pandemickú situáciu na Slovensku si všimli aj v zahraničí. Pýtajú sa, kde sa stala chyba

COVID 19: Rokovanie Pandemickej komisie vlády SR
Situáciu na Slovensku súvisiacu s COVID-19 evidujú aj v zahraničí. Foto: SITA/Branislav Bibel.

Zhoršujúca sa pandemická situácia na Slovensku nie je interným tajomstvom krajiny, ale všíma si ju aj zahraničie.

Na jeseň sme zaujali bezprecedentným celoplošným testovaním, teraz sa však médiá i odborníci pýtajú, prečo sa situácia zhoršila do takýchto rozmerov.

Smutné prvenstvo

Portál Yahoo! News píše, že mesiace po tom, ako sme sa stali prvou krajinou na svete, ktorá otestovala celú populáciu, má Slovensko najvyššiu mieru úmrtnosti na svete.

Znamená to, že máme najvyšší kĺzavý denný priemer úmrtí na COVID-19 na milión obyvateľov v porovnaní so zbytkom planéty.

Vyplýva to z internetovej vedeckej publikácie Oxfordskej univerzity Our World in Data z 15. februára. Podľa nej malo Slovensko 17,82 nových denných prípadov úmrtia na milión obyvateľov.

Za nami nasledujú Portugalsko (14,81), Čierna Hora (12,63), San Marino (12,63) a Česká republika (12,23). Spojené kráľovstvo, v ktorom od začiatku pandémie zomrelo viac ako 117-tisíc ľudí, je na šiestom mieste s hodnotou 9,70.

Testovanie nepomohlo

Slovensko sa dostalo do súčasnej situácie aj napriek celoplošnému testovaniu, ktoré sa konalo na jeseň. Odvážny projekt zožal pochvalu aj v zahraničí.

Ako sa však ukázalo, vírus nezastavil. Podľa analýzy London School of Hygiene & Tropical Medicine sa tak podarilo zredukovať jeho šírenie o 60 percent za jeden týždeň. Odborníci i verejnosť sa pýtajú, čo robíme zle?

Krátko po plošnom testovaní začal počet prípadov prudko stúpať a celkovo bola situácia počas druhej vlny oveľa horšia v porovnaní s tou prvou.

Prvá a druhá vlna

Podľa Our World in Data sa miera nových prípadov medzi začiatkom pandémie a augustom nedostala nad 10,96 prípadu na milión obyvateľov.

Oproti tomu v iných európskych krajinách, ako napríklad vo Veľkej Británii, Španielsku, Taliansku a Francúzsku zomierali denne stovky ľudí.

Slovensko krátko pred Vianocami zaviedlo „mäkší“ lockdown, jeho sprísnenie prišlo až v januári. Vrchol prípadov sme dosiahli 6. januára, keď sa evidovalo 597,08 prípadov na milión obyvateľov. Odvtedy sa hodnota znižuje, no je stále vyššia ako počas prvej vlny.

Televízia CTV News uviedla, že sedemdňový denný priemer úmrtnosti na Slovensku vzrástol z 1,68 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov z 1. februára na utorňajších 1,78 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov. Odvoláva sa pritom na Johns Hopkins University.

Britská mutácia

Spravodajská divízia kanadskej televízie citovala aj prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá po stretnutí s odborníkmi vyhlásila, že musíme dodržiavať všetky pravidlá a vydržať toto náročné obdobie.

Spomenula aj vyjadrenie epidemiológa Mareka Majdana pre agentúru AP, v ktorom uviedol, že za vysoký nárast nových prípadov môže britská mutácia.

„Lockdown, ktorý účinne fungoval proti pôvodnému vírusu, nie je až taký efektívny voči oveľa infekčnejšiemu variantu,“ citujú odborníka, ktorý by rád čo najrýchlejšie zaočkoval obyvateľov.

AP upozornila aj na zlú situáciu v nemocniciach, ktorým chce ministerstvo zdravotníctva pomôcť prostredníctvom dobrovoľníkov. Aj slovenská vláda obvinila z nedávneho nárastu počtu infikovaných a mŕtvych britskú mutáciu vírusu.

Začiatkom tohto mesiaca oznámila, že sa tento kmeň stal dominantným. Podľa agentúry AP zdravotnícke úrady otestovali všetky vzorky odobrané na jeden deň a britský variant odhalili u 74 percent nakazených.

Agentúra cituje ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO), ktorý označil toto číslo za neuveriteľné.

Východná Európa

Yahoo! News ďalej uvádza, že pandemická situácia sa vo Východnej Európe od jesene dramaticky zhoršila.

Dôkazom je aj fakt, že Slovensko nie je jediným zástupcom z tohto regiónu medzi piatimi krajinami s najhoršou mierou úmrtnosti. Patria tam aj Čierna Hora a Česká republika.

Počet všetkých nakazených ľudí v Rusku, Poľsku, Českej republike, Rumunsku, Maďarsku, Bulharsku a na Slovensku v piatok presiahol desať miliónov a počet mŕtvych 214-tisíc.

Spochybňovanie vakcín

Ďalším problémom je aj negatívny postoj verejnosti voči vakcínam, ktoré odborníci vnímajú ako kľúč k riešeniu pandémie.

V Českej republike, Srbsku, Bosne, Rumunsku a Bulharsku sa k nim pridali aj niektorí politici a lekári. Dokonca aj tenista Novak Djokovič vyhlásil, že nechce, aby ho niekto nútil dať sa očkovať.

Odmietavý prístup ľudí sa objavil po mohutnej vlne konšpiračných teórií, ktoré tvrdili, že koronavírus je hoax alebo že vakcínou sa do tela dostáva mikročip.

Agentúra AP upozorňuje, že balkánska štúdia varovala medzi priamou súvislosťou medzi podporou konšpiračných teórií a skepticizmom voči vakcínam. Štúdia tvrdí, že v našom regióne na rozdiel od zvyšku Európy väčšina ľudí nechce prijať vakcínu.

Rýchly zásah

Podobne ako zvyšok Východnej Európy, aj Slovensko si vyslúžilo pochvalu za prístup počas prvej vlny. To sa však zmenilo.

Podľa portálu The Conversation za oveľa horšiu situáciu vo Východnej Európe počas druhej vlny môže fakt, že krajiny sa počas prvej vlny uzavreli už pri nízkom počte nakazených.

Analýza publikácie uviedla, že krajiny nezaviedli prísne opatrenia, keď sa na jeseň začala situácia zhoršovať.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Marek KrajčíMarek MajdanNovak DjokovičZuzana Čaputová
Firmy a inštitúcie Associated PressCTV NewsJohns Hopkins UniversityLondon School of Hygiene & Tropical MedicineOur World in DataOxford UniversityThe ConversationYahoo! News