Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý porozprával v rozhovore o tom, či neľutuje, že vystúpil zo Siete, čo mu prekáža v parlamente, aj o kvalite práce ministrov.
Prečo ste sa začali aktívne venovať zdravotníctvu? Poukazujete na prepojenia, upozorňujete na stav nemocníc.
Zdravotníctvu som sa začal venovať takmer proti svojej vôli a to z jediného dôvodu. Hnevalo ma, čo sa tam dialo za Pavla Pašku (Smer-SD). Opakovane bolo jasné, že ľudom na vysokých postoch v zdravotníctve prešľapy prechádzajú. Aj prípad bývalého šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia, ktorý uzatváral lukratívne zmluvy s firmami jeho tety Anny Sučkovej trval dlho. Na obchody sme poukazovali a nič sa nedialo. Ja som to považoval za šokujúce, no karavána išla ďalej. Preto som podal podnet na parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií , že ide o konflikt záujmov a nakoniec musel odstúpiť. To bol zlomový moment, že sa niečo dá dosiahnuť. Vnímal som to ako svoju verejnú úlohu tlačiť na zlepšenie situácie. Problematiku tohto rezortu som sledoval od reforiem ministra Rudolfa Zajaca, ale aktívne sa jej venujem asi rok a pol.
Za ten čas vnímate pokrok, zlepšenie situácie?
Vnímam pokrok. Podarilo sa zbaviť tých najhorších ľudí, či je to pán Forai, bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Monika Pažinková, exšéf VŠzP Miroslav Vaďura. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker chce zmenšovať priestor na vyciciavanie zdravotníctva, boli prijaté viaceré opatrenia, napríklad protischránkový zákon ministerky Lucie Žitňanskej. Myslím, že smer je mierne pozitívny, ale keď je zdravotníctvo tak rozožraté, tak z pohľadu pacienta to je stále veľmi málo.
Takže pôsobenia ministra Druckera považujete za prínos pre zdravotníctvo?
Každý, kto sledoval predchádzajúcich ministrov vidí, že za posledných desať rokov je pán Drucker aj intelektuálne, manažérsky aj komunikačne najzručnejší. Je o triedu vyššie oproti všetkým predchodcom. Podľa mňa však čelí situácií, ktorú si sám privodil, keď miesto ministra prijal. Na jednej strane mu Smer-SD dal pevné mantinely v oblasti personálnych zmien. Vymenil pár ľudí, ale v nemocniciach sú stále tí istí riaditelia, nemôže systém zásadne prekopať. Okrem toho má obstrihaný rozpočet. Má zachraňovať systém s menej peniazmi a bez voľnej ruky. Tak nie je reálne očakávať skutočnú zmenu . Snaží sa v konkrétnych veciach, ale ako celok, výsledky sú skromné.
Prečo ste sa angažovali aj v téme akcie, na ktorej ministerstvo diplomacie predstavilo logo slovenského predsedníctva v Rade EÚ?
Táto kauza je iná ako ostatné. Tu nie je najhroznejšie to, že sa premrhalo kopec peňazí, ale to, ako sa minister Miroslav Lajčák (Smer-SD) k tomu postavil. On nie je Robert Kaliňák, má lepší imidž a zahraničné renomé, ale ukázalo sa, že pokiaľ ide o stranícku poslušnosť a nerobenie si problémov, nič s tým neurobil. Mladú exzamestnankyňu Zuzanu Hlávkovú, ktorá na problém upozornila, si nezastal a namiesto toho, aby ponúkol svoju demisiu, zvolil cestu zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať. Dnes je z hľadiska spravovania vecí verejných taký istý smerák ako každý iný.
Po tejto skúsenosti vidíte zmysel v poukazovaní na kauzy vlády?
Je to súčasť mojej práce. Aj keď si myslím, že to by mala byť úloha jednotlivých orgánov, ktoré to majú v kompetencii. Ja sa snažím dávať si pozor na to, aby som sa primerane venoval hľadaniu riešení problémov a komunikoval s ľuďmi o tom, čo pociťujú ako zásadné problémy spoločnosti. Ak sa z politika stane len kauzista, tak potom neplní svoju úlohu.
Teraz ste opozičný, nezaradený poslanec. Prešiel rok od parlamentných volieb. Neľutujete, že ste zo Siete vystúpili? Dnes ste mohli byť súčasťou poslaneckého klubu strany Most-Híd ako Vaši bývalí stranícky kolegovia, napríklad Andrej Hrnčiar či Katarína Csefalvayová.
Pozorujem mojich bývalých kolegov, ktorí sú v klube strany Most-Híd a vidím, že majú nulový vplyv na čokoľvek. Béla Bugár ich okrem nejakých biznis vecí nepúšťa k nijakému politickému rozhodovaniu. Jediný, kto môže niečo dosiahnuť sú ministri, ale aj tí sú tu dnes len na to, aby nedopustili totálny rozklad, nemajú voľnú ruku, aby niečo zásadné zmenili. Byť ministrom je dnes zaujímavé pre niekoho, kto to chce mať v životopise. Jedinou výnimkou je Lucia Žitňanská, ktorá môže robiť zmeny, no aj to len v striktne obmedzených hraniciach svojho rezortu spravodlivosti. Inak je úplne bezmocná. V tejto vláde môžete byť údržbárom, možno aj opravárom, ale limity sú úzke a veľa toho nespravíte. Tomáš Drucker a Lucia Žitňanská sa snažia veci meniť, majú na to aj intelektuálne a majú aj chuť. Z členov vlády len oni dvaja a občas minister financií Peter Kažimír maj snahu niečo robiť pre verejný záujem. Ostatní robia marketing, biznis alebo sú neviditeľní.
Myslíte si, že v tomto prípade sa dajú očakávať predčasné voľby?
Myslím, že Andrej Danko, Béla Bugár a Robert Fico si v otázke biznisu rozumejú, a preto sa vždy radšej dokážu dohodnúť, akoby riskovali stratu moci a výhod, ktoré im z toho plynú.
Čo Vám v parlamente prekáža?
Kriticky vnímam, že parlament je odborne vyprázdnený. Rozpravy k vládnym návrhom zákonov, kde sa riešia kľúčové rozhodnutia krajiny sú najkratšie odkedy si pamätám. Ak niekto vecne vystúpi, stále sú to tí istí ľudia. Vláda nečelí žiadnej kontrole vládnych poslancov. Tí nie sú viditeľní ani pri vládnych návrhoch zákonov, a tak kvalita prijatých legislatívnych je negatívne ovplyvnená. Dôvod, prečo z parlamentu nevychádzajú dobré zákony je aj to, že nie sú podrobené kontrole. Vládni poslanci to podľa mňa ani nevnímajú ako svoju úlohu.
Ako vnímate opozíciu ako celok? Koaliční poslanci ju kritizujú, že sa tam navzájom poslanci hašteria.
Opozíciu ako celok nemá význam hodnotiť. Členovia opozície sa navzájom nevyberajú. V opozícií je nedostatok odborne podkutých ľudí, aj keď mnohí dorastajú a na odbornosti pracujú ako napríklad poslanec Karol Galek (SaS). Ako problém vnímam nie úplne domyslenú politickú stratégiu lídrov Richarda Sulíka (SaS) a Igora Matoviča (OĽaNO-NOVA). Idú líniou maximálneho vyostrenia politického súboja a poukazovaním na kauzy vlády. Vecne v tom majú úplnú pravdu, ale vidíme, že ich spôsob komunikácie nemá tie účinky, ktoré by si želali. Lebo voliči neprechádzajú od Smer-SD, SNS k SaS či OĽaNO, ale buď sa stávajú nevoličmi alebo prechádzajú k Sme rodina alebo ĽSNS. Preto by sa mali zamyslieť, či nie je čas nejakým spôsobom správanie zmeniť. Tričko Igora Matoviča, že “Fico chráni zlodejov“ už všetci dobre poznajú. Chýba tu pocit nádeje. Pocit beznádeje je jednou z hrozieb budúcnosti.
Vidíte potenciál v novovznikajúcej strane, o ktorej sa v médiách už dlhšie hovorí, v Progresívnom Slovensku?
Žiadna politická strana nemôže priniesť ten typ nirvány, že všetci budú spokojní a opäť uveria v politiku. Význam má robiť politiku pre ľudí, ktorí sa cítia byť nezastúpení, a tých je podľa mňa dosť. Veľká časť občanov odmieta politiku Roberta Fica, ale sú tu voliči, ktorí vedia, že toto je len to „A“ a vedia aj to „B“, a to je priniesť vlastný pohľad, nebyť hysterický, byť hodnotovo ukotvený v stredopravom politickom spektre. A práve pre nich treba robiť politiku. Ak si bude strana robiť svoju prácu dobre, budú ju robiť dôveryhodní ľudia, môže byť úspešná. S Progresívnym Slovenskom spolupracujem už dnes, máme spolu projekt s názvom Big idea Slovakia, prinášame reálne návrhy v jednotlivých oblastiach. Myslím, že to, čo potrebuje Slovensko, je začať poriadnou a poctivou prácou, preto sa nikam neponáhľame. Najprv treba ukázať voličom, že nám môžu dôverovať. Aj samotné Progresívne Slovensko sa musí ideologicky vykryštalizovať, dnes ešte nie je jasné, kam budú hodnotovo zaradení. Pre mňa je napríklad veľmi dôležité, aby sa jasne vymedzili voči SMERu.
Na poslednej schôdzi sa poslanci parlamentu zaoberali Vašim návrhom na zrušenie vyšších územných celkov. I napriek tomu, že Vám to neprešlo, vnímate nejaké pozitíva VÚC?
Na VÚC je pekná základná myšlienka, a to priblížiť ľuďom správu vecí verejných, ktoré sa nedajú riešiť na miestnej úrovni. Ale za tých 15 rokov sme zistili, že to ide len vtedy, keď si to ľudia osvoja. A to sa u nás nestalo. Netvrdím, že všetko, čo sa vo VÚC udialo je zlé, ale stále si myslím, že by bolo najčistejšie riešenie ich zrušiť. Ak to však ostatní politici kvôli ochrane miest pre svojich ľudí nechcú urobiť, tak dôležité, aby ich aspoň viedli čo najlepší ľudia.
Potom, ako ste predstavili balík zákonov na zrušenie VÚC, premiér Robert Fico Vás označil za samobežca, ktorý v parlamente pôsobí ako nezaradený a nemá žiadnu podporu, ako vnímate jeho výroky?
Robert Fico vie, že VÚC na Slovensku neuspeli. Sám to voličom hovoril, že by to chcel zmeniť, ale teraz vedel jedine útočiť. Mňa nemôže uraziť, ale ktorému občanovi to pomohlo? Nepovedal ani jeden argument, prečo by mali VÚC zostať. Rovnako tak neurobil ani jeden smerácky poslanec pri prerokúvaní návrhu v pléne parlamentu.
Vy ste jedným z tých poslancov, ktorí sa nebojí nahlas povedať vlastný názor. Je podľa Vás spravodlivosť v odmeňovaní politikov za odvedenú prácu?
Politika nie je profesia, kde sa dá odmeňovať podľa výkonu. Je to služba ako napríklad duchovná služba. No keby viem, že aj iní kolegovia robia veľa, tak spolu by sme dokázali omnoho viac. Ja som už dosť dlho na hranici svojich síl a neviem si predstaviť, že by som robil ešte viac. Problémov na riešenie je nekonečno. Ale mrzí ma, keď vidím, ako si niektorí kolegovia poslanecké miesto užívajú bez toho, aby sa nadreli a pritom by mohli robiť viac. Spravodlivosť je v tom, že voliči vidia, kto pracuje.
Vy s kolegyňami Katarínou Macháčkovou, Simonou Petrík a Zuzanou Zimenovou ste zo Siete po voľbách vystúpili. Spolupracujete na mnohých veciach, rozumiete si?
My sme taký malý poslanecký klub. Spolupracujeme, diskutujeme, radíme sa, chodíme spolu na výjazdy medzi voličov. Ony sú v parlamente nové, ale aktívne pracujú. Sú dôkazom toho, že nový poslanec potrebuje chvíľku na zaučenie a potom vie byť platný a užitočný.
V poslednej dobe sa okolo Vás združujú poslanci, ktorí opustili poslanecké kluby OĽaNO a SaS, čím to je?
Nijako som ich nelákal a nie vždy som vopred vedel, že kluby opúšťajú. Ja rád budem spolupracovať s každým, kto zdieľa naše hodnoty osobnej slušnosti, stredopravej a európskej orientácie. Je dôležité, aby v politike boli ľudia, ktorí majú životnú alternatívu. Vtedy majú slobodu v rozhodovaní. Napríklad ja alebo Jozef Mihál obaja máme svoju profesiu. Na druhej strane je dôležité, aby ľudia cítili, že politiku robíme naplno. Preto, pokiaľ ľudia budú mať pocit, že potrebujú politikov ako som ja, tak cítim záväzok, aby som tú politiku robil.
Opozičná SaS a OĽaNO-NOVA ohlásili, že po kauze Čistý deň sa pokúsia vysloviť nedôveru ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi (Smer-SD). Podporíte ich názor?
Nie som priaznivcom častých odvolávaní. Potom sa to totiž stáva len symbolickým prejavom nespokojnosti a kritiky a keď sa to deje často, tak to stráca svoj význam. V tomto prípade po kauze Čistý deň sa domnievam, že Ján Richter zlyhal a tak sa spreneveril svojmu sľubu dodržiavať zákony a konať v záujme občanov, že s kolegyňami návrh poslancov podporíme. Osobitne keďže v rovnakom období minister Richter zlyhal aj systémovo a to otrasným jasličkovým zákonom, ktorý ide proti rodičom aj deťom a minister ho presadil napriek upozorneniam odborníkov. Dnes už sľubuje nápravu, ale čo je to za ministra, ktorý až po schválení zákona uzná, že presadil hlúposť?
Zhovárala sa Katarína Zaťková