Hovorí sa, že jediná trvalá vec na svete je zmena. Neplatí to len v životoch ľudí, ale aj vo svete architektúry, ktorý v sebe nesie mnoho odkazov. Kým niektoré stavby sa stávajú živými múzejnými exponátmi chránenými pamiatkármi, ďalšie nahlodá zub času a prírodné živly.
Pod všetkou hrdzou, prasklinami, prachom a špinou sa však ukrývajú príbehy ľudí, ktorí na týchto miestach zvykli žiť, bývať či pracovať. Práve to opusteným miestam dáva neopakovateľné čaro, ktoré občas vyvoláva zimomriavky. Miesta, ktoré kedysi patrili ľuďom, si opäť berie do rúk príroda – pozrite si prvú polovicu výberu trinástich „naj“.
Chladiaca veža, Belgicko
Chladiaca veža elektrárne v belgickom meste Monceau dnes pripomína už len kráter ako vystrihnutý zo sci-fi. Kedysi sa do trúbkovej veže zvykla privádzať horúca voda, ktorá sa tu následne chladila.
Kolmanskop, Namíbia
Kolmanskop bolo malou osadou v Namíbii, ktorá zažila najlepšie časy začiatkom 20. storočia, kedy nemeckí usadlíci zistili, že oblasť je bohatá na diamanty. Po prvej svetovej vojne však túžba hľadania bohatstva ustala. Zásoby boli vyčerpané a do konca roku 1950 z osady odišli aj poslední obyvatelia. Osadu si do rúk vzala príroda, ktorá do postupne sa rozpadávajúcich domov nafúkala množstvo prachu a piesku.
