Duchovné slovo na 12. nedeľu „cez rok“

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ján Macej
katolícky kňaz Ján Macej, kapucín Foto: archív

Uvažujem nad podnetmi duchovného slova kolegu Vlada z minulého týždňa. Môžeme s ním život prirovnať k partičke, v ktorej je podobne ako v mariáši dôležité hrať strategicky. Musíš vedieť pustiť štich, aj nejaké body v jednom kole, aby si ich v inom získal. Treba vedieť priznať vlastné zlyhanie a hriech voči Bohu, ale i ľuďom. Je dôležité naučiť sa vidieť veci z nadhľadu. Je však ešte dôležitejšie tiež pamätať na to, že v stratégii hry života je Boh nie len ten, ktorý ju má najrýchlejšie premyslenú a že chce, aby si v nej vyhral ty. On je totiž jediný, kto do celej logiky života vidí. Jediný má v rukách vždy vyšší tromf.

Musím si to vždy znova pripomínať, lebo to, s čím sa stretávam, vo mne vyvoláva trúchlivé otázky o tom, kam táto jeho stratégia smeruje. Podelím sa o to, s akými kolami hry som sa stretol v poslednom období.

Mladé šikovné dievča, dávajúce svoj čas a talenty pre organizáciu hodnotných akcií pre mladých vo farnosti nenašlo podporu u blízkych a u svojho farára tiež nevidí záujem, ale ani iné rozhodné slovo, ako by si pomoc farnosti predstavoval.

Pri stretnutí s priateľmi zisťujem, že ako zamestnanci majú niekoľko mesiacov problém dostať výplaty, lebo ich firme iný podnikateľský subjekt nezaplatil za už vykonanú prácu. Ten istý subjekt práve dostáva veľkú štátnu zákazku a dostáva peniaze od štátu. Náš právny poriadok v tomto čase teda žiada jednu firmu o zaplatenie dane z peňazí, ktoré nedostala a podporí tú, ktorá peniaze nevyplatila. Ešte dúfam, že ju nepodporí aj daňovými prázdninami.

Po dlhšej dobe vidím chlapa, ktorý je oporou manželke v jej zápase s rakovinou. Po víťazstve v jednom kole, nad jedným miestom zápalu, vzniklo druhé a dnes, keď po rokoch boja bolo vybojované ďalšie kolo, sa zhubné ložisko objavilo zas na inom mieste. Koľko stratených kôl je ešte potrebných.

Ako sa cíti človek po niekoľkých takýchto kolách.

A možno tomu Boh veľmi dobre rozumie, lebo bol Synom človeka. Bol nie len Mesiášom, ale i človekom, ktorý sa pýta, aké asi bude nasledujúce kolo. Jednu takú chvíľu v Ježišovom živote nám predstavilo evanjelium na dvanástu nedeľu obdobia, ktoré nazývame „cezročné“:

Keď sa raz Ježiš osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“

Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“

„A vy ma za koho pokladáte?“, opýtal sa ich.

Odpovedal Peter: „Za Božieho Mesiáša.“

Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať, a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“

A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“

Lk 9,18-24

Vnímam istý podstatný rozdiel v stratégii mariáša a v tej, ktorú nám ponúkol Boh pre život. V tej prvej môže človek rátať s bodmi, ktoré sú v hre, s tým, čo už má a koľko ich môže ešte získať. V tej druhej sa spolieha na triumf Boha, aj keď by stratených kôl bolo veľa a vo výhľade ďalšia strata vlastných bodov. Nestačí rátať body v mojej kope. Ak vierou hráš s tromfom Božej prítomnosti v tvojom živote, potom sa výsledok ráta ináč. Priznaný vlastný hriech a chyby, zdravé prijímanie následkov hriechov a chýb iných ťa učia veriť Bohu, že má pripravenú stratégiu víťazstva. Neviem aká je, som si však istý, že tými stratenými bodmi sa ti tie získané minimálne vynásobia.

Ľudia, s ktorými som rozprával sú zneistení ťažkými kolami života, zároveň však hľadajú, ako nezabudnúť na to podstatné – hrať jeho tromfami v jeho logike.

V tej logike ktorou hral na zemi Syn človeka a v ktorej žiada, aby sme ho nasledovali:

Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.

A chcem ešte spomenúť, že to dievča si už našlo dobré miesto pre rozvoj svojich talentov. Zákonmi a vzťahmi štátu s podnikaním nech sa zaoberá parlament a pri boji s rakovinou prajem odbornú múdrosť lekárom. Chcem týchto ľudí sprevádzať modlitbou, alebo aj inak podľa požiadaviek kríža, ktorý má každý z nás niesť. Verím, že vyhrám ja a vyhráme my, v Božom mariáši je to možné.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján Macej