Dobrý pastier v dnešnú štvrtú veľkonočnú nedeľu prichádza, aby jeho ovce život mali a mali ho naplnený. Stojí za to si všimnúť, čo sa medzi ním a jeho ovcami odohráva.
Ježiš povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať.
Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam: Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“
(Jn 10,1-10)
Pastier slobodne vchádza. Vstupuje do priestoru, ktorý mu patrí. Je tu domáci. Miesto, kde sú ovce mu patrí. Nemusí k nám preliezať akosi bokom. Hoci sa do jeho priestoru a zároveň priestoru nášho života natlačili zlodeji, stádo im nikdy nebude patriť. Je v ňom schopnosť rozoznať jeho príchod. Sú ovce, ktoré počúvajú jeho hlas, keď vstupuje. Presviedčajú ma o tom práve také (hlasy oviec), ktoré sa pýtajú: Ako ho mám počuť? Ako viem, že ku mne prehovoril Boh? Prečo mu neviem porozumieť?
Počuť jeho hlas je umenie, ktorému sa nám treba znova učiť. Bol taký priestor, kde človek jasne vnímal príchod Boha a počúval jeho hlas. Bola to rajská záhrada. V nej žil človek bezpečne, kým sa nedal oklamať zlodejom jeho šťastia, ktorý tam preliezol, aby ho ničil. A začal čas, keď skončilo videnie z tváre do tváre a človek sa pred Bohom skrýval. Ostal nám však hlas, ktorý prechádza oboma smermi. Od oklamaného človeka k vernému Bohu a od hľadajúceho Boha k stratenému človeku. Bol to Boží hlas, ktorý volal po mene – „Adam, kde si?“. A nie len zavolal, ale vyvádzal prvých ľudí z klamstva k priznaniu viny. A možno preto máme obavu, lebo potom Boží hlas spravodlivým súdom ľudí z raja vyhnal.
Človek prešiel bránou von z raja na príkaz Božieho hlasu, nie preto, aby na Boží hlas zabudol, alebo naň dokonca zanevrel. Práve naopak, má sa na tento hlas rozpamätať. Brána ku skutočnému životu, aký bol aj v raji, je pre nás nanovo otvorená. Pozýva nás do nej vstúpiť ten istý hlas, ktorý zaznel v raji. Dnes je to Ježišov hlas, ktorým nás Boh pozýva kráčať opačným smerom. Boh nám pri odchode z raja dal svoj hlas na cestu, aby sme rozoznali, hlas toho, ktorý nás tam privedie naspäť. Veď jeho hlas je Boží.
Ako sa prihovára dobrý Pastier Ježiš nám, svojim ovciam? On volá po mene, pozná ťa. Vyvádza z temnoty viny a pochybností, aby učil v dôvere kráčať za ním. Nakoniec aj vyženie ako Boh v raji; on ťa však vyháňa na pastviny života, aby si ich hojne užíval. Tými pastvinami je jeho slovo, ktoré sa učíš prijímať. Verím, že tieto kroky potrebujeme denne robiť aj voči Božiemu slovu – Svätému písmu. Denne sa dotýkať jeho slov s vierou, že sú určené mne osobne. Učiť sa v dôvere kráčať po ceste, ktorú tieto slová ukazujú, ktorou ma vyvádzajú zo seba samého. A nakoniec nájsť odvahu nechať sa vyhnať tam, kam ma tieto slová pobádajú ísť, hoci nemám inú záruku než tú, že som v tých slovách poznal jeho hlas.
Ešte jedna dôležitá vec. Nedeľou dobrého Pastiera začíname týždeň modlitieb za duchovné povolania. Celé spoločenstvo sa modlí za tých, ktorí udržujú uprostred Cirkvi Kristov hlas. Viac krát denne otvárajú vysvätení služobníci a zasvätené osoby knihy Božieho slova, aby Ježišov hlas počuli a aby denne zaznela oslava jeho mena. Zvláštna úloha zasvätených je v tom, že pozývajú počúvať Božie slovo. Nie v tom, že slovu rozumejú viac ako iní, ale sa denne do neho započúvajú. Zasvätení Pánovi sú v škole Božieho slova, aby pripomínali všetkým nutnosť do tejto školy vstúpiť. Modlite sa, prosím, za nás kňazov a zasvätených, aby sme vernosťou Božiemu slovu svedčili o pravosti jeho hlasu, ktorý sa nám všetkým prihovára.
Ján Macej, kapucín