Možno aj vo vás rovnako ako vo mne doznieva hokejový šampionát. A z neho smútok, pretože sme nepostúpili do štvrťfinále. Ale aj radosť a hrdosť na slovenských fanúšikov za ich potlesk a poďakovanie vzácnej generácii našich hráčov po poslednom našom zápase.
„Prenasleduje ma to“, lebo som to silne prežíval. Iné prenasledovanie je vo svete prítomné pre slovo, ktoré Ježiš povedal svojim apoštolom pri svojej rozlúčkovej reči. Zachytil ho sv. Ján. Z jeho evanjelia dnešnej 6. veľkonočnej nedele sme počuli, ako Ježiš povedal:
„Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. V ten deň spoznáte, že ja som v svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“
Ježiš sľubuje, že pošle „Pomocníka“, „Obhajcu“ alebo podľa tohto prekladu „Tešiteľa.“ Je ním Boží Duch. Ale hovorí tiež, že svet – na rozdiel od jeho učeníkov – ho nemôže prijať. Prečo?
A ďalej hovorí o sebe. Že svet ho už neuvidí, ale jeho učeníci ho uvidia, lebo je živý. Prečo takéto rozdiely medzi svetom a jeho učeníkmi? Boh predsa nerobí rozdiely medzi nami ľuďmi. Všetci sme mu vzácni, veď nás stvoril. To je pravda. Ale my sa odlišne staviame ku viere v Boha. Prijímame alebo odmietame. Vieru, aj Boha. A tiež sa odlišne staviame voči ľuďom, ktorí majú iné názory ako my. Prijímame ich a vážime si ich, alebo ich odmietame a vadia nám. Je zrejmé, že Ježiša nemôžeme na svete vidieť nejakou ľudskou metódou. A predsa je realitou, že sa zjavuje tým, ktorí ho majú radi. Je alarmujúce, že vo svete mnoho ľudí žije bezducho ( a to skôr medzi tými, čo mnoho majú než tí čo majú málo…). A predsa je mnoho ľudí, ktorých akoby viedol duch ľudskosti, altruizmu, odvahy či nádeje. Akoby 2 svety. A v nich žijúci ľudia. Ktorí sa často neprijímajú navzájom len preto, že majú odlišné skúsenosti s duchovným svetom. A to môže viesť k prenasledovaniu. Ľudí ľuďmi.
Premýšľam o prenasledovaní najmä po tom, čo pápež Benedikt XVI. vyhlásil túto nedeľu za deň naliehavej modlitby za prenasledovaných kresťanov v Číne. V tomto týždni v utorok 24. mája, na deň Panny Márie Pomocnice kresťanov, sa mala konať púť do baziliky na kopci Sheshan. Je to hlavné mariánske pútnické miesto v Číne. Podľa agentúrnych správ ktoré prenikli, polícia vyhlásila zákaz putovať. Tento zákaz je ďalším prejavom prenasledovania sveta, ako ho vnímajú komunisti v Číne, ktorí Ježiša nevidia a Ducha neprijímajú voči veriacim, ktorí vidia Ježiša žiť s nimi a cítia pomoc Ducha, ktorého Boh posiela na tento svet.
Môžeme si povedať, čo nás do toho, je to ďaleko. A nie je to u nás. Na Cirkvi je krásne to, že všade je u nás a nikde nie je pre modlitbu príliš ďaleko. A okrem toho nie sú žiadne 2 svety. Iba jeden, aj keď so širokým spektrom života.
Dnešné moje zamyslenie je pozvaním k modlitbe za ľudí v Číne. Na oboch stranách spektra života. A to, že Ježiš je aj tam živý som si uvedomil, keď ma minulý týždeň navštívil môj veriaci kamarát, ktorý bol počas Veľkej noci s manželkou na návšteve Číny. Hovoril, ako chceli v jednom 10 miliónovom meste ísť na Veľkonočnú nedeľu do kostola na sv. omšu. Manažér hotela nerozumel takým slovám ako kostol, omša, viera v Boha, ale z profesionálnej slušnosti sa dal do hľadania, aby vyhovel svojim hosťom, cudzincom. Našiel jeden kostol, zistil program sv. omší, ponúkol im mapu a varoval, že kostol leží mimo bezpečnej zóny pohybu pre turistov. Cestovali metrom na stanicu, ktorú im poradili. A potom vystúpili vo svete, kde nebolo anglických značiek, ani ľudí, ktorí by hovorili po anglicky. Aj mapa zradila. Kostol nemohli nájsť. A tak sa modlili, Ježišu – pomôž nám.
V tieni videli odpočívať niekoľko mužov, ktorí ťahali rikše. Akoby nejaký vnútorný hlas im povedal: choďte ku nim. Keď sa k nim priblížili, akoby na nejaký povel tí muži jednotne ukázali rukou do jednej z ulíc. Bez komunikácie formou otázka – odpoveď. Moji známi vykročili do spomínanej ulice a o krátky čas uprostred vysokých budov objavili hľadaný kostol a v ňom začínala sv. omša.
Ľudia tohto sveta povedia: to bola náhoda, šťastie, podarilo sa im. My, ktorí sa chceme stať Ježišovými učeníkmi povieme Ježiš sa im zjavil, jeho Duch ich viedol a pomáhal im.
Nech si už vyberieme akúkoľvek interpretáciu, som vďačný Pánu Bohu, že žijem vo svete, v ktorom sa pre odlišnú duchovnú skúsenosť neprenasledujeme. Modlím sa za ľudí v Číne, aby vytvárali svet, v ktorom človek človeka neprenasleduje. Aby im zostalo miesto v živote na také „prenasledovanie“, aké možno po majstrovstvách sveta v hokeji sprevádzalo mnohých z nás.
Dominik Markoš, farár v Sklabinej