Spolu s košickou rodáčkou a bývalou dlhoročnou svetovou jednotkou Martinou Hingisovou, ako aj s dvojicou Francúzov Jo-Wilfriedom Tsongom a Gaelom Monfilsom budete aktérmi 6. ročníka tradičnej tenisovej exhibície. S akými pocitmi sa na tento sviatok tenisu v bratislavskom NTC chystáte, čo od toho večera očakávate?
Veľmi sa teším, že si konečne zahrám na Slovensku na podujatí takéhoto typu. Exhibičný zápas som na Slovensku ešte nehrala. Doteraz ma to vždy nejako obišlo (smiech). Verím, že to bude veľmi príjemný večer a veľký zážitok nie iba pre mňa, ale aj pre všetkých divákov, ktorí mi počas sezóny dodávajú veľmi veľa pozitívnej energie. Navyše, mojou partnerkou bude Martina Hingisová, ktorá sa narodila na Slovensku, a ktorá je moja dobrá kamarátka. Na pobyt s ňou na jednom kurte sa tiež veľmi teším.
Aký máte vzťah k exhibíciám takéhoto druhu? Ako často – vzhľadom na váš nabitý súťažný program – podobné podujatia absolvujete?
Minulý rok som hrala dve exhibície. Jedna bola v Singapure a druhá v Južnej Amerike, v Kolumbii. Tam som bola súčasťou exhibície, v ktorej hlavnou postavou bol Roger Federer. Počas nej panovala v dejisku neuveriteľná atmosféra. Užili sme si to. Dvadsaťpäť tisíc divákov vytvorilo fantastickú atmosféru. Aj samotný Roger Federer tvrdil, že takú akciu ešte nezažil. Bolo to krásne podujatie. Páčilo sa mi (smiech).
Chodíte na podobné akcie, ktoré v podstate slúžia k propagácii tenisu ako športu, rada?
Poviem pravdu. Užívam si ich. Lebo na takýchto akciách nie je na mňa žiadny tlak. Počas exhibičných zápasov ide iba o zábavu – a o potešenie pre divákov v hľadisku. Nikdy sa však na ne nejako extra špeciálne nepripravujem. Rada sa nechám prekvapiť. Dosť veľa vecí vyplynie potom priamo na kurte. Tá Južná Amerika bola napríklad super akcia. Keď sme tam išli, netušili sme, že to bude taká super akcia!
Keď spomínate úžasné zážitky z minuloročnej exhibícii v Južnej Amerike, zaujímalo by nás, ktoré tri tohoročné úspechy osobne zaraďujete do Top trojky sezóny, ktorú teraz už v podstate bilancujeme?
Pri takom bilančnom hodnotení sezóny by som na prvé miesto zaradila naše februárové fedcupové víťazstvo v Srbsku. Do Top 3 ďalej asi patrí postup do štvrťfinále US Open, v ktorom som opäť hrala po dlhých jedenástich rokoch (krátka odmlka). Tretím najväčším úspechom podľa mňa je triumf na turnaji v Birminghame. Konečne som totiž získala titul aj na mojej obľúbenej tráve. Viete, s pribúdajúcim vekom už tých vrcholov nie je toľko… Nezostáva mi však nič iné, než to akceptovať. Aj vzhľadom na problémy s nohou, ktorú si chcem teraz doliečiť, boli týždne a obdobia, keď som sa nemohla pripravovať podľa predstáv. Preto viem, že svoju pozornosť musím sústrediť na tie týždne, keď budem zdravotne fit – a keď budem mať dobrú formu. Samozrejme, treba využiť tie priaznivejšie fázy a vyťažiť z nich čo najviac – a zvyšok prijímať taký, aký je. Nie je to vždy ideálne.
A ktoré zážitky a neúspechy by ste zaradili do top trojky, ktoré by ste si už nikdy v kariére nechceli zopakovať?
Na nepríjemné zážitky sa snažím čím skôr zabudnúť. Beriem to tak, ako to príde – deň za dňom. K spomenutým nepríjemným zážitkom tento rok určite patrila aprílová prehra v Moskve v semifinále Pohára federácie s domácimi hráčkami. Veľká škoda, že si nezahráme tohtoročné finále Pohára federácie. Mali sme k nemu veľmi blízko a na Talianky sme si mohli trúfať. Po zime budeme mať ďalšiu šancu, ale nesmieme hľadieť priďaleko dopredu. Musíme sa najprv naplno koncentrovať hneď na prvý krok, pretože Nemky budú veľmi silný súper. A veľmi nepríjemný. Preto to bude veľmi náročné.
Počas svojej dlhoročne kariéry ste spolupracovali s mnohými trénermi. Ktorý z nich vám ako tenistke a športovkyni dal najviac, s ktorým z nich sa vám najlepšie spolupracovalo?
So všetkými sa mi spolupracovalo veľmi dobre (krátka odmlka). Každý tréner, s ktorým som ako športovkyňa pracovala, ma niečo naučil. Nielen ako športovca, ale aj ako človeka. Každý ma svojim spôsobom posunul ďalej (krátka odmlka). Každý bol však svojím spôsobom špecifický. Za všetkých trénerov by som však teraz chcela spomenúť jedného (krátka odmlka). Osobitne sa však musím vrátiť k spolupráci s pánom Jozefom Bulkom. Bol to tréner, ktorý ma v juniorskom veku naučil veľmi veľa. Dal mi veľmi dobré základy, z ktorých som dlho ako mladá hráčka ťažila. Dlho som z nich žila (krátka odmlka). On ma vystrojil do života veľmi dobre. Ako profesionálny tréner stál na začiatku mojej kariéry, za čo som mu veľmi vďačná. Trénoval ma počas pôsobenia v STU Bratislava. Na kurte často myslím na veci, ktoré mi on ako mladej hráčke vštepoval.
Vašou prvou trénerkou bola vaša stará mama, jedna z priekopníčok ženského tenisu na Slovensku. Ako dlho sa vám babka ako trénerka venovala?
Stará mama ma trénovala v mojich úplných začiatkoch. Ako trénerka ma viedla štyri roky. Ona mi dala základy, na ktorých mohol pán Bulko ďalej stavať.
Koho ste mali za vzor, keď ste boli malá tenistka? Ktorej hráčke ste sa raz chceli podobať?
Nebola to hráčka, bol to hráč! V roku 1988 som mala päť rokov, keď Miloš Mečíř vyhral olympijské hry v Soule. Po nich som celý rok lietala po kurte na bratislavskej Matadorke s odhodlaním, že aj ja raz vyhrám olympijské hry (smiech). Chcela som byť taká dobrá ako bol vtedy Miloš Mečíř! On ma motivoval, aby som sa na sebe tvrdo pracovala. Myslím si, že práve on bol vzorom celej našej generácie hráčov a hráčok. Všetci, čo sme vtedy s tenisom začínali, sme chceli hrať ako on! Miloš Mečíř bol vzorom, ktorému sme sa chceli aspoň trochu priblížiť. Jeho hra, jeho úspechy nás ťahali dopredu. Jeho výsledky nás posúvali ďalej. Aj preto som veľmi rada, že som doteraz mohla hrať na troch olympiádach. Bol to pre mňa obrovský emotívny zážitok. Bolo to aspoň čiastočné splnenie detského sna a detskej túžby.
Spomínate sen o olympijskom triumfe po vzore Miloša Mečířa. Aká je šanca, že by Daniela Hantuchová vydržala hrať kvalitný tenis až do olympiády 2016 v Rio de Janeiro?
Tak to je ešte veľmi ďaleko (smiech). Toto je veľmi dobrá otázka aj pre mňa samú… Teraz, v tejto chvíli, však ešte neviem odpovedať. Takto ďaleko sa ešte nepozerám. Neviem, či dovtedy ešte budem hrať tenis (krátka odmlka). Som vo veku, keď už svoju kariéru beriem zo dňa na deň. Tenis veľmi milujem a budem ho hrať dovtedy, kým ma bude napĺňať radosťou. A keď, pravdaže, budem zdravá. Ale teraz ide o to, či ma vtedy ešte bude tenis napĺňať. Možno sa jedného dňa ráno zobudím a už budem cítiť, že ma priťahuje niečo nové. Zistím, že by som sa mala venovať niečomu novému (smiech).
Daniela, je o vás známe, že rada hráte na klavíri, na ktorom ste pomerne vytrvalo cvičila, keď ste boli malá žiačka. Kedy ste naposledy sedeli za pianom, kedy ste si na ňom zahrali len tak pre seba, pre vlastné potešenie?
Deň pred týmto stretnutím som hrala (smiech).
Ako dlho a prečo ste si zvolili práve klavír?
Hrala som iba päť minút. Ale zvyknem si zahrať aj viac (smiech). Musím sa priznať, že klavír síce nepatrí medzi moje top koníčky a hobby veci, ale sem – tam si na ňom zahrám. Keď som bola malá, venovala som mu viac času. Teraz ma viac ako klavír zaujíma napríklad golf. To je šport, ktorému som sa začala venovať. Veľmi sa mi páči. Keď mám trochu voľna, rada ho hrám.
Na moskovskom turnaji Kremeľský pohár 2013 vás ako kouč sprevádzal Vladimír Pláteník. Aká je šanca, že by vás v budúcnosti aj dlhšie trénoval? Hovorili ste spolu na túto tému?
Trénersku otázku práve v týchto dňoch iba riešim. Hoci mám dovolenku po sezóne, riešim aj to, čo bude v budúcej sezóne. Takže až po dovolenke sa rozhodnem, akou cestou pôjdem ďalej. Teraz je ešte skoro o tom hovoriť. Najskôr si chcem dobre oddýchnuť a dať sa zdravotne do poriadku. Boľavá noha ma počas tejto sezóny dosť limitovala. Na mnohých turnajoch ma jednoducho nepustila ďalej (krátka odmlka). V prvom rade si ju musím vyliečiť. Aby som mohla bez nejakej veľkej prekážky trénovať a pripravovať sa na novú sezónu.
Tento rok ste začali s Martinou Hingisovou, ktorá sa na medzinárodné turnaje ako hráčka vrátila po takmer šesťročnej prestávke, hrať štvorhru. Počas sezóny ste absolvovali spolu päť turnajov. Kto bol iniciátorom a motorom tejto spolupráce, od koho vyšiel prvý podnet, aby ste sa dali dokopy?
S Martinou sme dobré kamarátky. Aj počas jej prestávky sme často boli v kontakte. Práve ona mi veľmi pomohla, keď som prvým rokom bola na okruhu WTA. Dávala mi cenné rady. Usmerňovala ma. Ja som jej za to veľmi vďačná. Takže, keď sa my stretneme, vždy si máme čo povedať. Teraz, keď chodila na turnaje WTA s Ruskou Pavľučenkovovou, niekoľkokrát mi povedala, že ma obdivuje, že ešte aj v tridsiatke stále hrám, že aj ona by to ešte chcela skúsiť. Že jej chýba súťažný tenis. Tak som jej povedala, nech sa do toho dá. Navrhla som jej spoločnú štvorhru (krátka odmlka). Martina sa však nerozhodla hneď. Zobrala si určitý čas na rozmyslenie. Začala trénovať a začali sme spolu hrať štvorhru. Odohrali sme spolu niekoľko stretnutí na piatich turnajoch. Potom mala Martina nejaké neodkladné súkromné akcie, musela si zasa urobiť prestávku. Už to všetko nestíhala. Preto bolo tých turnajov iba päť.
Ako sa na Martine Hingisovej prejavila niekoľkoročná prestávka? Je cítiť, že bývalá svetová jednotka bola dlhšie mimo súťažného tenisu, mimo tenisového tréningu?
Martina stále hrá skvele. Kto raz bol šampión, zostane ním navždy bez ohľadu na dĺžku pauzy. Už to nezabudne (smiech). Martina vo štvorhre stále dokazuje, že vie hrať aj proti najlepším hráčkam svetového rebríčka. Zápasy proti nej vrátane možno môjho životného vo finále v Indian Wells v roku 2002 mi dali neskutočne veľa (krátka odmlka). Navyše, už som hovorila, že v začiatkoch kariéry som od nej dostala mnoho cenných rád. O to viac ma teší, že si teraz spoločne zahráme na Slovensku, z ktorého aj ona pochádza. Bude to pre nás určite veľký zážitok. Veľmi sa na to teším. Som zvedavá s čím do Bratislavy vlastne príde.
Ako spolu komunikujete počas štvorhry, keď si pred podaním oznamujete taktické pokyny? Je výhodou, že obe ste krajanky a môžete sa dohovoriť rečou, ktorej vaše súperky nerozumejú?
Martina plynulo hovorí po česky. Na kurte či v šatni je výhoda, že sa môžeme v prípade potreby dohovoriť bez toho, aby nám okolie rozumelo (smiech). A to isté platí aj keď chceme nejakú našu súperku ohovoriť, keď o niekom spolu klebetíme (smiech). Ale na dvorci väčšinou komunikujeme v angličtine, na ktorú sme obe z tenisového prostredia zvyknutejšie. Pohybujeme sa v ňom, žijeme v ňom. Jazyková česko-slovenská zdatnosť Martiny bude prednosťou aj teraz počas bratislavskej exhibícii vzhľadom na malé prenosné mikrofóny počas miešanej štvorhry, ktorú budeme v NTC hrať. Určite niečo vymyslíme, aby bola dobrá zábava (smiech). Martina slovenčine veľmi dobre rozumie (smiech).
Už ste sa s Martinou rozprávali o vašom spoločnom účinkovaní v štvorhre aj na budúcu sezónu 2014?
Zatiaľ ešte nie. Pre Martinu je tenis už len doplnok. Ona má veľa aktivít, ktoré sú pre ňu dôležitejšie. O možnej spoločnej spolupráci možno budeme mať čas hovoriť najmä počas decembrovej tenisovej exhibícii v Bratislave. Možno sa opäť na niečom spolu dohodneme.
Ešte pred bratislavskou exhibíciou Tennis Classic sa v novembri predstavíte spolu s Rafaelom Nadalom a Anou Ivanovičovou na podujatí Neckerov pohár na jednom súkromnom ostrove anglického milionára Richarda Bransona v Karibskom mori. Čo od tejto nevšednej akcie vlastne očakávate? Na čo z nej sa tešíte?
Mám informácie, že spomínaná exhibícia bude na jednom z najkrajších ostrovov na svete. Podujatie, na ktoré nás pozvali, beriem skôr ako dovolenku. Preto sa na exhibíciu na tomto karibskom ostrove veľmi teším. Na čo najviac? Neviem… Možno na to, že to bude akcia v krásnom kúte našej planéty. Rada do takýchto oblastí sveta cestujem. Pôjdem si to užiť.
Ako by ste charakterizovali aktérov tenisového večera, s ktorými sa budete 4. decembra starať o zábavu na kurte i mimo neho?
Myslím si že organizátori tejto exhibície ani nemohli pri výbere našich partnerov zvoliť lepšie (smiech).Ako poznám Monfilsa, mám pocit, že on hrá exhibície aj počas vlastných zápasov. Je to naozaj veľký zabávač a šoumen, ktorý nepokazí žiadnu zábavu (smiech). Nepochybujem, že si s sním v Bratislave užijeme veľa zábavy. Rovnako aj Jo – Wilfried Tsonga je rodený exhibicionista. Je neuveriteľné koľko toho dosiahol vo svojom mladom veku. Napriek tomu, že ani jeden z Francúzov nie je svetovou jednotkou, nepochybujem o tom, že na tejto akcii budú pre divákov zaujímavejšími aktérmi, než hociktorá svetová jednotka. Táto exhibícia bude v prvom rade o zábave, ktorú títo tenisti naozaj vedia urobiť.
O Francúzoch Tsongovi a Molfinsovi je všeobecne známe, že sú skvelí tanečníci. Dokážete sa im v tomto umení vyrovnať? Máte v talóne aj nejaký spoločný tanec, ktorým obohatíte decembrovú exhibíciu?
Už viackrát som povedala, že všetko bude závisieť od toho, ako sa samotná exhibícia bude vyvíjať (krátka odmlka). Ako bude na našu hru a účinkovanie na kurte reagovať hľadisko. Možno počas tejto exibície aj niečo zatancujeme (smiech). Ale hit minulého roka Gangnam štýl to pravdepodobne nebude. Ten je už medzi ľuďmi otrepaný a veľmi okukaný. My možno prídeme s niečím novým (smiech). Ale, ak to má byť prekvapenie, malo by to zostať ako prekvapenie (smiech). Nebudeme naše zámery dopredu prezrádzať (smiech).
Martina Hingisová je známa svojou láskou ku koňom. Pri podobnej exhibícií, na ktorej v Bratislave v minulosti štartovala, dostala svojho času aj štvornohého miláčika. Nemali ste podobnú požiadavku aj vy? Nechceli ste za účasť na exhibícii nejakú odmenu z ríše zvierat?
Zatiaľ ma nenapadlo žiadať za moju účasť zvieratko (smiech). Ale porozmýšľam nad tým (krátka odmlka). Ja mám však z ríše zvierat radšej delfínov, než kone (smiech). A to by bol pre Romana Šmotláka, ktorý túto exhibíciu organizuje, asi tak troška problém (smiech).
Organizátori tenisovej exhibície uviedli, že v rámci sprievodného programu budete mať v NTC k dispozícii predajný stánok, v ktorom budete prezentovať a predávať aj svoju kolekciu šiltov, šiltoviek a tričiek.. Výťažok z tohto predaja tenisového oblečenia a doplnkov pôjde na vašu charitatívnu nadáciu. Daniela, k móde ste mali vždy blízko, čiže toto je smer, ktorému by ste sa chceli v budúcnosti, keď skončíte s tenisom, venovať?
Áno, aj toto je jedna z možnosti. Určite. Veľmi ma to baví. To sú veci, ktoré ma priťahujú.
Pripravil Štefan Žilka
Začiatky jej profesionálnej kariéry sú spojené s anglickým trénerom Nigelom Searsom, ktorý ju trénoval ďalšie štyri roky. Najvyššie vo svetovom rebríčku WTA bola na 5. mieste (27. januára 2003 vo dvojhre, 26. augusta 2002 vo štvorhre). Dvakrát zakončila kalendárny rok v Top 10 rebríčka WTA. V roku 2002 na 8. mieste, v roku 2007 o jednu priečku nižšie. V kariére vyhrala šesť turnajov najvyššej kategórie WTA: dvakrát Indian Wells (2002, 2007), dvakrát turnaj v Pattayi (2011, 2012), raz v Linzi (2007), raz v Birminghame (2013). V ženskej štvohre vyhrala osem turnajov WTA, tri z nich spolu s Japonkou Sugijamovou (Birmingham v roku 2005, Dohu a Rím v roku 2006). Okrem týchto primátov triumfovala aj v Bratislave (2000), v Luxemburgu (2001), v Amelii Island a v New Havene (oba 2005) a vo Filderstadte (2005). V roku 2002 bola členkou víťazného tímu Slovenska v Pohári federácie, v roku 2005 spolu s Dominikom Hrbatým vyhrala Hopmanov pohár v Perthe, ktorý je neoficiálnymi MS v miešaných družstvách. Na grandslamových turnajoch hrala raz v semifinále dvojhry (Australian Open 2008), štyri razy bola vo štvrťfinále dvojhry (Wimbledom 2002, US Open 2002 a 2013, Australian Open 2003). Vo svojej kariére sa dvakrát prebojovala aj na MS WTA Tour (2002 a 2007), na ktorých má právo štartovať osem najlepších hráčok sveta. Daniela Hantuchová je iba štvrtou tenistkou v histórii, ktorá sa tešila z prvenstva v miešanej štvorhre na všetkých štyroch grandslamových turnajoch. V roku 2001 vyhrala Wimbledon s Čechom Leošom Friedlom. O rok neskôr spolu s Kevinom Ullyettom zo Zimbabwe triumfovala na Australian Open 2002, v roku 2005 vyhrala spolu s Francúzom Fabriceom Santorom Roland Garros v Paríži, a v tom istom roku spolu s Indom Mahešom Bhúpathím nenašli premožiteľov ani na US Open. D. Hantuchová v roku 2002 získala ocenenie WTA pre hráčku s najväčším výkonnostným vzostupom. V roku 2005 spolu s Japonkou Sugijamovou sa okrem iného tešili aj z ceny pre najobľúbenejšiu dvojicu v ženských štvorhrách. Štartovala na OH 2004 v Aténach, 2008 v Pekingu a 2012 v Londýne. V rokoch 2002 – 2007 ju domáci odborníci v celoročnej ankete Slovenského tenisového zväzu (STZ) nepretržite vyhlasovali za najlepšiu slovenskú tenistku. Dlhé roky patrí medzi opory slovenskej reprezentácie v Pohári federácie (Fed Cup). Medzi jej záľuby patria aj charitatívne aktivity, golf a móda. Daniela Hantuchová každý rok fotí kalendár, z predaja ktorého výťažok ide na Nadáciu Daniely Hantuchovej, ktorá okrem iného podporuje aj nemocnicu pre deti v Kambodži, v ktorej liečia malých pacientov s vírusom HIV. Nedávno pred turnajom v Linzi predstavila novú kolekciu tenisového oblečenia, šiltov a šiltoviek. Práve móda je oblasť, ktorej by sa chcela venovať v budúcnosti, po skončení aktívnej tenisovej kariéry.