Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Doktor, urgentný príjem, pohotovosť
Foto: ilustračné, Thinkstock
16. apríla 2018 Ekonomika od Webnoviny.skSITA Diskusia()

Keď ide o sekundy – za dverami urgentného príjmu (rozhovor)

Mnoho ľudí spomedzi verejnosti ani netuší, akú dôležitú prácu vykonáva personál na tzv. urgentnom alebo centrálnom príjme. V novinách sa bežne píše o nehodách či tragédiách, ale už menej o tom, čo sa deje s pacientom, ktorého následne privezú do nemocnice.

Keď sme boli naposledy na urgentnom príjme, čakala tam asi desiatka ľudí. Niektorí driemali, iní nadávali alebo čítali noviny. Jeden pán sa rozkrikoval, prečo ho nechávajú tak dlho čakať. Sťažoval sa na bolesti na hrudníku a bál sa, že umrie. Pre personál však už bol známou postavou a tak všetko dopadlo dobre.

My sme sa chceli pozrieť bližšie na prácu personálu na urgentnom príjme a preto sme oslovili MUDr. Michala Balca (27), ktorý pracuje už druhý rok na Oddelení urgentnej medicíny vo vynovených priestoroch Internej kliniky vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Predtým pôsobil na Klinike pneumológie a hrudnej chirurgie v Nemocnici na Bulovce v Prahe.


Čo je na práci na urgentnom príjme najťažšie?

Práca na urgentnom príjme v nemocnici je komplexná, zahŕňa mnoho oblastí, v ktorých sa lekár musí uplatniť.  Nie je to len profesionálna spôsobilosť vrátane teoretických vedomostí a praktických skúseností, ale aj práca s ľuďmi, ktorej základom je dobrá komunikácia. Prácu s ľuďmi ovplyvňuje veľa faktorov zo strany lekára aj pacienta. Ku každému pacientovi by mal mať lekár individuálny prístup, ktorý zvolí v závislosti od jeho ťažkostí, diagnózy či veku. Aj preto je pri práci na centrálnom príjme istá dávka stresu u zdravotníckeho pracovníka asi bežnou súčasťou.

Prečo ste si vybrali práve urgentný príjem?

V našej nemocnici je Oddelenie urgentnej medicíny (OUM) – centrálny príjem, súčasťou Internej kliniky, teda nemá štatút samostatného oddelenia. Preto všetci lekári, ktorí sú zamestnancami Internej kliniky, participujú aj na prevádzke centrálneho príjmu. Myslím si, že práca na OUM je pre mňa odborným prínosom, predstavuje iný typ práce a iný zdroj profesionálnych skúseností ako práca lekára na lôžkovom oddelení.

Môžete v skratke priblížiť prácu na centrálnom príjme?

Práca na centrálnom príjme je v prvom rade veľmi dobrá „škola života“ pre každého lekára, ktorý predtým získal teoretické vedomosti na lekárskej fakulte a následne určité praktické skúsenosti a poznatky pri práci na lôžkovom oddelení. Podstata práce je tu celkom iná – prichádzajú pacienti takpovediac „z ulice“, ktorí sa prezentujú istými ťažkosťami alebo príznakmi, a úloha lekára na OUM je preto predovšetkým diagnostická, a to najmä v zmysle vylúčenia akútnych a život ohrozujúcich stavov. Následná liečba zvyčajne prebieha, podľa typu diagnózy, v domácom prostredí, v ambulanciách špecializovaných lekárov alebo, ak ide o vážny stav, pacient je priamo prijatý na lôžkové oddelenie. Napriek tomu, že práca na OUM je pre lekára profesne obohacujúca, je často neľahká, či už pre medicínsky komplikované stavy alebo vysokú vyťaženosť lekára v službe vzhľadom na časovú náročnosť manažmentu pacientov. Aj tieto faktory zvyšujú stres zdravotníckych pracovníkov.

Ľudia s akými ťažkosťami by mali vyhľadať vyšetrenie na urgentnom príjme?

Ako už samotný názov „urgentný príjem“ hovorí, patria sem pacienti, ktorí majú urgentné zdravotné problémy, teda náhle vzniknuté, závažné zmeny vo svojom zdravotnom stave, ktoré ich bezprostredne ohrozujú. Ide teda o pacientov, u ktorých ak nedôjde k neodkladnému poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, hrozí závažné poškodenie zdravia, alebo aj smrť. Patria sem najčastejšie príznaky ako náhle vzniknutá dušnosť, bolesti na hrudníku či náhla porucha vedomia až bezvedomie.

Čo by ste poradili ľudom, ktorí navštívia urgentný príjem, ale ich stav si to v skutočnosti nevyžadoval?

Každý pacient by mal dôsledne zvážiť svoj zdravotný stav a charakter príznakov predtým, než zavolá na tiesňovú linku ZSS alebo navštívi centrálny príjem v nemocnici. Ošetrenie na OUM si určite nevyžadujú napríklad pacienti s dlhodobými a chronickými ťažkosťami či pacienti s bežnými „ľahkými“ príznakmi, ako sú bolesť hrdla, nádcha či kašeľ. Náš systém zdravotnej starostlivosti je dostatočne rozčlenený, preto treba využívať všetky jeho zložky. To znamená, že takíto pacienti by mali v pracovné dni navštíviť svojho praktického lekára, prípadne Lekársku službu prvej pomoci (LSPP), ak sa cez deň nedostali k svojmu lekárovi. Chápem, že každý pacient je iný, má individuálne zmýšľanie a môže po rozhovore s príbuznými dospieť k rôznym rozhodnutiam, a preto napriek tomu, že existujú isté medicínske kritériá určujúce, aké stavy patria a aké nepatria na urgentný príjem, je potrebné počítať tu aj s návštevami pacientov, ktorí na centrálny príjem neprídu celkom oprávnene.

Väčšinu pacientov zrejme privezie záchranka. Ako hodnotíte spoluprácu so záchranármi?

Povinnosťou záchranárov je zhodnotenie zdravotného stavu pacienta na mieste, kam boli privolaní a rozhodnutie, či je potrebná transportácia na centrálny príjem. Záchranári teda realizujú prvotnú diagnostiku a oboznamujú sa so situáciou v okolí pacienta. Napríklad u pacienta v bezvedomí zisťujú, či má úraz hlavy, alebo či sa pri ňom nenachádza prázdna fľaštička od liekov. Taktiež zisťujú základné životné funkcie ako krvný tlak a pulzovú frekvenciu. Všetky tieto informácie následne odovzdávajú lekárovi na urgentnom príjme, pre ktorého to predstavuje prvý odrazový mostík v rozhodovaní, aké ďalšie vyšetrenia pacientovi naplánuje. Dobrá spolupráca lekára na OUM so záchranármi je teda veľmi dôležitá. A u nás to zvyčajne funguje.

Ako hodnotíte zákon z dielne Ministerstva zdravotníctva SR ohľadom rozdelenia urgentných príjmov do dvoch kategórií? 

Rozdelenie urgentných príjmov na dva typy bude viesť k centralizácii poskytovania akútnej zdravotnej starostlivosti, predovšetkým na urgentných príjmoch typu 2, ktoré by mali fungovať vo veľkých nemocniciach krajských miest. Výhodou týchto pracovísk bude nepretržitá prítomnosť lekárov zo základných odborov, ako je interná medicína, chirurgia, neurológia a traumatológia. K dispozícii by mal byť aj triediaci zdravotnícky pracovník, ktorý určí, ktorým špecialistom by mal byť práve privezený pacient vyšetrený v prvom rade. Predpokladom plynulej prevádzky takéhoto typu centrálneho príjmu je samostatné laboratórium s personálom na realizáciu vyšetrení vzoriek krvi či moču a, samozrejme, dostupnosť rádiodiagnostického pracoviska s RTG, CT a ultrazvukovým prístrojom. Naproti tomu urgentné príjmy typu 1 by mali fungovať najmä v okresných mestách a mali by byť akousi nadstavbou LSPP.

Čo si myslíte o paušálnom systéme financovania urgentu druhého typu, ktorý bude aj v Nitre?

Myslím si, že je to dvojsečná zbraň. Na jednej strane sa tým zabezpečí pravidelný prílev finančných prostriedkov, na druhej strane však mesačná platba pre centrálny príjem nemusí adekvátne zodpovedať jeho skutočnej vyťaženosti.

Myslíte si, že vzdelávanie personálu na urgentnom príjme je postačujúce? 

Vzdelanie lekárov, ako aj ostatných zdravotníckych pracovníkov na centrálnom príjme, je v podstate celoživotná záležitosť. Pre získanie praktických zručností a skúseností je dôležité, aby sa mladí lekári mohli učiť „za pochodu“ od starších kolegov, na čo však nie je pri veľkej vyťaženosti urgentov vždy jednoduché dbať. Lekári, ako aj zdravotné sestry, majú možnosť sa kontinuálne vzdelávať prostredníctvom odborných seminárov organizovaných na úrovni kliniky či celej nemocnice.

Ako hodnotíte prácu záchranárov na urgentnom príjme, sú prínosom alebo by mali zostať v ambulanciách záchrannej služby?

Myslím si, že pre záchranárov je prax na ambulanciách centrálneho príjmu veľkým prínosom. Na druhej strane sa však od nich očakáva, že sa stanú plnohodnotnou súčasťou personálu a budú sa podieľať na prevádzke v plnej miere, najmä pri veľkej vyťaženosti urgentného príjmu. Ich skúsenosti a postrehy môžu byť pre lekárov a ostatný personál obohacujúcim príspevkom do ich ďalšej pôsobnosti.

Na urgentnom príjme končí denno-denne mnoho ľudí, ktorí možno zneužívajú systém. Čo by pomohlo, aby slúžil predovšetkým pre tých, ktorých stav je akútny, a nie aj pre bezdomovcov a rôznych asociálov?

V tomto prípade ide o komplexný problém. Na jednej strane, ako hovoríte, prvoradou úlohou urgentného príjmu nie je starostlivosť o bezdomovcov, ktorí prídu v podnapitom stave, a potrebujú „vytriezvieť“. Na druhej strane je to však skupina ľudí, o ktorej problémy by sa spoločnosť mala zaujímať a snažiť sa ich konštruktívne riešiť. V zimných mesiacoch sa pracovníci centrálnych príjmov často stretávajú aj s asociálmi, ktorých je potrebné ošetriť z dôvodu podchladenia a značne zanedbaného hygienickému statusu. Ide o situácie, ktorým by sa dalo účinne predchádzať. Netreba hovoriť o sieti sociálnych zariadení a útulkov, ktoré sú určené pre tieto skupiny ľudí a sú im k dispozícii. Problém je komplexný, dôležitá je prevencia, ktorá možno u nás nedosahuje dostatočnú úroveň, a privážanie bezdomovcov na centrálny príjem z dôvodu alkoholového opojenia či zlej sociálnej situácie určite nie je konštruktívnym riešením.

Sú dnes urgentné príjmy pripravené zvládnuť desiatky pacientov napríklad v prípade hromadného nešťastia, teroristického útoku alebo iného nešťastia, pri ktorom by bolo mnoho ľahko a ťažko zranených a v jednom okamihu by mali byť privezení na urgentný príjem? 

V tomto prípade by bolo vhodné posudzovať urgentný príjem v každej nemocnici zvlášť. To, ako by zvládol takýto nápor pacientov, závisí nielen od jeho personálneho vybavenia, počtu lekárov, sestier a sanitárov, ale aj priestorových podmienok a dostupnosti základných laboratórnych a rádiodiagnostických vyšetrení.

Buďme teda konkrétni. Ako je na tom urgentný príjem v Nitre, kde pôsobíte?

Pokiaľ ide o urgentný príjem v Nitre, napriek vysokej odbornej úrovni zdravotníckeho personálu a dobrému materiálovému vybaveniu je stále čo vylepšovať, predovšetkým po priestorovej stránke a z hľadiska rýchlej dostupnosti základných vyšetrení. Skutočnú pripravenosť urgentu na takýto scenár by ukázala až skutočnosť.

Ľudia s akými ťažkosťami najčastejšie navštevujú urgentný príjem, dajú sa zhrnúť do nejakej skupiny?

Samozrejme, každý pacient je iný a vyžaduje individuálny prístup lekára. Rámcovo zhrnúť by sa snáď dali iba najčastejšie ťažkosti, s ktorými ľudia prichádzajú na urgent, ako sú bolesti brucha, bolesti na hrudníku, dušnosť či vysoké hodnoty krvného tlaku. Našou úlohou je realizovať komplexnú diagnostiku, pretože aj za rovnakými symptómami sa u rôznych pacientov môže ukrývať rôzna príčina.

Spomeniete si na najdlhšie čakajúceho pacienta, ktorého stav si nevyžadoval urgentné vyšetrenie?

Mali sme napríklad pacientku, ktorá udávala bolesti bedrového kĺbu. Musela čakať na vyšetrenie, pretože prednosť mali dvaja pacienti s bolesťami na hrudníku, ktorých priviezla záchranka a ďalší pán s dušnosťou. Poradie vyšetrovaných pacientov vždy určuje lekár podľa závažnosti zdravotného stavu.

Pamätáte si na nejaký náročný prípad, ktorý vám možno aj po rokoch zostal v pamäti? 

Nedávno počas mojej nočnej služby doviezla záchranka na urgentný príjem pacienta, ktorý mal pôvodne príznaky náhlej cievnej mozgovej príhody. Lekárka záchrannej služby postupovala správne, už cestou do nemocnice telefonicky konzultovala službukonajúceho neurológa, ktorý indikoval akútne CT vyšetrenie mozgu. Lenže cestou na vyšetrenie začal byť pacient  v sanitke náhle dušný, stav sa zhoršoval doslova z minúty na minútu, klesal mu krvný tlak a hladina kyslíka v krvi. Stav sme vyhodnotili ako opuch pľúc a pacienta sme ihneď, bez pôvodne plánovaného CT vyšetrenia, odoslali na príjem na kardiológiu.

Aj napriek náročnosti a vážnosti vašej práce, stávajú sa aj veselé príhody, kedy bolo ťažké zadržať smiech?

Pokiaľ ide o úsmevné príhody, raz som ošetroval 94-ročnú babičku, ktorej sa ťažko dýchalo. Po infúzii sa cítila lepšie a keď sme ju prepúšťali domov, priala mi všetko dobré, nech sa mi len darí, aj všetkým sestrám a pacientom tu na urgente. Tak som od nej odchádzal so širokým úsmevom a dobrým pocitom.

Stalo sa vám, že ste museli zachraňovať blízkeho alebo pomáhať pri záchrane života alebo zranení mimo pracoviska?

„Musím zaklopať“, ale zatiaľ som ešte nebol v takejto situácii. Občas sa mi však stáva pri nastupovaní do vlaku alebo do lietadla, že v duchu uvažujem o tom, ako je osud nevyspytateľný a niektorý z pasažierov môže kedykoľvek „prekvapiť“ potrebou akútnej lekárskej starostlivosti. Niektorí moji kolegovia už podobné skúsenosti majú.

Vaša práca je náročná, ako relaxujete?

Momentálne je pre mňa najväčším relaxom rodina, hlavne malá dcérka. Po práci sa snažím čo najviac času venovať jej. A okrem toho po náročnom dni, keď cez ambulanciu urgentného príjmu prejdú niekedy aj desiatky ľudí, je dobrým relaxom aj chvíľa ticha s dobrou knihou.

Autor rozhovoru Peter Lavo nie je interným redaktorom portálu WebNoviny.sk.

 

 

 

Odporúčané články

Leteckí záchranári ratovali ženu v Mengusovciach a zasahovali pri dopravnej nehode v Mlynkoch Ministerstvo zdravotníctva by si malo podľa OĽaNO a SaS spraviť poriadok v poplatkoch

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Z kategórie Ekonomika

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

OK

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies