Lídri Európskej únie budú rozhodovať o predĺžení brexitu, v hre je aj flexibilný odklad

brexit, Európska únia
Foto: ilustračné, SITA/AP.

BRATISLAVA 10. apríla (WebNoviny.sk) – Odložiť odchod Veľkej Británie z EÚ a ak áno, o koľko. To bude hlavnou témou dnešného večerného rokovania lídrov EÚ na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady.

O ďalší odklad do 30. júna požiadala britská premiérka Theresa Mayová, jej zámer odsúhlasili aj poslanci vo Westminsteri.

Lídri sú ochotní odobriť aj tento odklad, ak by sa tak nestalo, tvrdý brexit, teda odchod bez dohody, bude v piatok 12. apríla.

Pellegrini očakáva náročné rokovania

Slovensko na summite bude zastupovať premiér Peter Pellegrini. Podľa neho je Slovensko ochotné poskytnúť Londýnu čas navyše, chce však vidieť konkrétne kroky a opatrenia, ktoré plánuje Británia do ďalšieho dátumu odchodu urobiť.

Premiér očakáva náročnú diskusiu, pričom tvrdí, že tvrdý odchod Británie si reálne nikto z európskych lídrov neželá.

Spojené kráľovstvo malo pôvodne odísť 29. marca. Mayová však nevie v britskom parlamente, ani vo svojej Konzervatívnej strane dosiahnuť schválenie dohody o odchode.

Dohodu európska dvadsaťsedmička schválila ešte v novembri 2018. Momentálne platí, že Británia by mala odísť v piatok 12. apríla. Mayová však požiadala o ďalší odklad, do 30. júna. V tomto prípade by sa Británia musela zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konajú od 23. do 26. mája.

V hre aj flexibilný odklad

Predseda Európskej rady Donald Tusk navrhol, aby lídri rovno odsúhlasili ročný flexibilný odklad brexitu. Znamenalo by to, že keď Británia nájde cestu, ako odísť z EÚ, môže odísť kedykoľvek počas týchto 12 mesiacov.

Tusk argumentuje, že ako ukazujú doterajšie skúsenosti, hlboké rozdelenie v britskom parlamente dáva len malú nádej na to, že by sa ratifikačný proces ukončil pred koncom júna. Naopak, bojí sa, že by sa zvýšilo riziko mimoriadnych summitov na poslednú chvíľu a ďalších krátkych predĺžení. To by malo negatívny dopad na občanov aj obchod.

Obáva sa toho, že lídri by sa nemuseli zhodnúť na ďalšom predĺžení, čo by viedlo k tvrdému brexitu. „Preto verím, že mali by sme prebrať aj alternatívu flexibilného odkladu, ktorý by však nebol dlhší ako jeden rok. Flexibilita by umožnila Británii odísť, kedykoľvek by boli pripravení,“ napísal Tusk v liste premiérom.

Táto možnosť by podľa neho zároveň predstavovala aspoň trochu stability pre ľudí aj podniky. Za „zlého policajta“ vo vyjednávaniach je považované Francúzsko. Paríž navrhuje odklad brexitu do konca roka s tým, že pravidelne sa bude vyhodnocovať, ako si ostrovy plnia svoje záväzky.

Séria prehratých hlasovaní

Britská premiérka po sérii prehratých hlasovaní vo Westminsteri začala o brexite rokovať s lídrom opozície, šéfom labouristov Jeremy Corbynom. Znalci európskej politiky dúfajú, že sa im podarí presadiť dohodu o odchode. Očakávajú, že ak by sa tak stalo, Mayová podá demisiu.

Podmienkou labouristov pri tom je, že Veľká Británia ostane v colnej únii. Zaujímavosťou je, že ak chce požiadať Veľká Británia o predĺženie brexitu, musí to schváliť všetkých 27 zostávajúcich krajín. Ak by sa však Londýn rozhodol brexit odvolať, môže tak podľa Súdneho dvoru EÚ urobiť jednostranne, teda bez súhlasu ostatných.

Referendum o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie sa konalo 23. júna 2016. Ľudové hlasovanie prisľúbil vtedajší líder konzervatívcov a premiér David Cameron v rámci predvolebnej kampane. On sám, ale aj jeho ministerka vnútra Theresa Mayová boli za zotrvanie. Po tom, čo sa 51,89 percenta Britov vyslovilo za odchod, Cameron podal demisiu. Nahradila ho Mayová, dvojročný proces vystúpenia spustila 29. marca 2017.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie EU Európska únia