Voľby pred 25 rokmi upevnili Mečiarovu moc, jeho tretiu vládu poznačila kauza únosu Kováča ml.

Vladimír Mečiar
Vladimír Mečiar. Foto: archívne, SITA/Dušan Hein

Dvojdňové predčasné parlamentné voľby, ktoré sa konali posledný septembrový a prvý októbrový deň v roku 1994, nasledovali po marcovom vyslovení nedôvery druhej vláde Vladimíra Mečiara poslancami Národnej rady SR.

Úradujúci prezident Michal Kováč poveril zostavením dočasnej vlády vtedajšieho ministra zahraničných vecí Jozefa Moravčíka z Demokratickej únie Slovenska (DÚ).

Kritika prezidenta Kováča

Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) na čele s Vladimírom Mečiarom bolo pri moci od roku 1992 a zohrávalo aj kľúčovú úlohu pri delení bývalej federácie. Postoj verejnosti k zániku spoločného štátu a vytvoreniu samostatnej republiky rozdeľoval slovenskú spoločnosť.

Mečiarov autoritatívny spôsob vládnutia tieto rozpory ešte viac prehlboval. Po prezidentovej Správe o stave republiky z 9. marca 1994, v ktorej prezident Michal Kováč takéto pomery kritizoval, sa poslanci rozhodli hlasovať o vyslovení nedôvery premiérovi Vladimírovi Mečiarovi a jeho vláda tento deň padla.

V predčasných parlamentných voľbách hlasovalo 30. septembra a 1. októbra 1994 v napätej atmosfére 75,65 percenta oprávnených voličov. Vo volebnej miestnosti na Hlbokej ulici v Bratislave, kde mal voliť aj Vladimír Mečiar s manželkou, neboli na volebných zoznamoch uvedení viacerí voliči, medzi nimi aj predseda HZDS Mečiar. Na incident zareagovala vtedajšia Slovenská televízia vo večernom spravodajstve emotívne ladeným príspevkom.

Premiérom po tretí raz

Po zatvorení volebných miestností a zrátaní všetkých platných hlasov sa víťazom volieb stala koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska (RSS) na čele s Vladimírom Mečiarom, keď získala 34,96 percenta platných hlasov.

Za nimi nasledovali koalícia Spoločná voľba (Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Slovenska, Strana zelených na Slovensku a Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky) so ziskom 10,41 percenta hlasov, Maďarská koalícia (Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Spolužitie a Maďarská občianska strana), ktorá získala 10,18 percenta, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) so ziskom 10,08 percenta hlasov, Demokratická únia Slovenska (DÚ) s 8,57 percenta, Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) so 7,34 percenta. Do Národnej rady sa so ziskom 5,40 percenta dostala aj Slovenská národná strana (SNS).

Po dlhých koaličných rokovaniach oznámil 12. decembra 1994 predseda HZDS a bývalý dvojnásobný slovenský premiér Vladimír Mečiar prezidentovi vznik vládnej koalície, ktorú tvorilo HZDS a RSS, ZRS a SNS, a predložil mu návrh na vymenovanie členov vlády. Prezident republiky Michal Kováč vymenoval novú vládu 13. decembra 1994 na čele s predsedom HZDS. Vladimír Mečiar sa stal tretíkrát slovenským premiérom.

Kontroverzné rozhodnutia a závažné kauzy

Nasledujúce obdobie sa vyznačovalo mnohými závažnými kauzami, kontroverznými rozhodnutiami a podozreniami zo zneužívania moci.

Takouto kauzou bol napríklad únos prezidentovho syna Michala Kováča ml. a jeho zavlečenie do Rakúska, z ktorého bola podozrievaná Slovenská informačná služba (SIS). Vyšetrovanie mnohých káuz sa zastavilo a boli udelené sporné amnestie.

Dianie na Slovensku znepokojovalo aj Európsku úniu. Krajina sa pomaly dostávala do medzinárodnej izolácie a nepočítalo sa s jeho skorým prijatím do Európskej únie ani do NATO. Situácia sa zmenila až po nasledujúcich parlamentných voľbách v septembri 1998. Informácie pochádzajú z www.statistics.sk, www.wikipedia.org a archívu agentúry SITA.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Michal KováčMichal Kováč ml.Vladimír Mečiar