Ak štát nezvýši financovanie ciest prvej triedy a mostov, hrozí, že väčšina nebude vyhovovať

Slávnostné otvorenie obnovenej cesty I/65
Slovenská správa ciest navrhuje výrazné zvýšenie financovania ciest prvej triedy a mostov. Foto: Ilustračné, SITA/Milo Fabian

Viac ako polovica objemu cestnej dopravy na Slovensku pripadá na štátne cesty I. triedy. Tomuto podielu však dlhodobo nezodpovedá financovanie ich údržby a opráv. Aj preto sa stav hlavných ciest a mostov na nich zhoršuje.

Nepriaznivú situáciu pritom zásadne nezmenia ani rozbehnuté veľkoplošné opravy po celom Slovensku v najbližších rokoch , iba ak zmiernia.

40% v nevyhovujúcom či havarijnom stave

Z 3 243 kilometrov ciest I. triedy v pôsobnosti Slovenskej správy ciest (SSC) je po posledných hlavných prehliadkach 1 030 kilometrov v nevyhovujúcom a 240 kilometrov dokonca v havarijnom stave. Je to skoro 40 percent z ich celkovej dĺžky v správe štátnych cestárov v rámci rezortu dopravy a výstavby.

Na bežnú údržbu a opravy hlavných ciest nestačilo zhruba 37 miliónov eur, ktoré v posledných rokoch štát na ne vyčleňoval. Namiesto štandardnej úrovne údržby vo výške 66 miliónov eur ročne išlo na ňu z tejto sumy ku koncu roka 2019 necelých 60 percent.

Cestári z tohto dôvodu nedokážu udržiavať ani súčasný stav komunikácií, a tak sa ich nevyhovujúci stav z roka na rok prehlbuje.

Na cesty a mosty chcú vyše sto miliónov

Štátni cestári žiadajú výrazné zvýšenie financovania údržby a opráv na nevyhnutnú úroveň.

„Pre dlhodobo udržateľný stav ciest I. triedy navrhujeme rozpočet pre opravy a údržbu vo výške 100 miliónov eur, ktorý vychádza z analýz SSC, a zriadenie mostného programu vo výške 30 miliónov eur ročne pre riešenie stavu mostov,“ informoval portál NašaDoprava.sk hovorca SSC Martin Guzi.

Ministerstvo dopravy a výstavby má v rozpočte na tento rok schválených na údržbu, opravy a výstavbu ciest I. triedy 100,5 milióna eur. Asi dve tretiny tejto sumy by mali ísť na výstavbu, teda rekonštrukciu a modernizáciu ciest, a len tretina na údržbu a opravy.

Hovorca cestárov zároveň uviedol, že aktuálne zmluvy na údržbu ciest I. triedy korešpondujú s cenovou úrovňou nastavenou v rokoch 2016 až 2018.

„Regionálni správcovia vzniesli požiadavky na navýšenie jednotkových cien o 75 – 80 percent oproti existujúcim zmluvám,“ doplnil Guzi. Napriek snahe znížiť tieto nároky predpokladajú pri podpise nových zmlúv zvýšenie cien o zhruba 25 percent.

Ak podľa cestárov nepríde k zmene vo financovaní údržby a opráv ciest I. triedy v rokoch 2021 až 2023, do nevyhovujúceho stavu sa z nich dostane asi 65 percent. Výrazné a dlhodobé podfinancovanie údržby a opráv totiž vedie k deštrukcii ciest i mostov, čoho následkom sú nutné nákladné rekonštrukcie.

Náprava potrvá roky

Dopravný analytik Jozef Drahovský pre portál NašaDoprava.sk hovorí, že rozpočet pre Slovenskú správu ciest na údržbu mostov a vozoviek ciest prvej triedy sa krátil veľa rokov z politických dôvodov. Dospelo to podľa neho až tak ďaleko, že veľký počet mostov je v zlom až havarijnom stave, viaceré museli uzatvoriť a niektoré spadli.

„Rokmi akumulovaný finančný dlh do zanedbanej údržby nie je možné dohnať ihneď, bude to trvať roky. Vplyvom rozbitých ciest klesá prepravná kapacita a narastá počet dopravných nehôd,“ upozorňuje Drahovský.

„Ak dôjde k uzavretiu mosta, tak to má extrémne zlý vplyv na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, lebo vznikajú veľmi dlhé obchádzky,“ dodal odborník.

Foto: archívne, SITA/Jana Birošová

Neudržateľný stav mostov

Situácia so stavom mostov v správe štátnych cestárov začína byť podľa nich alarmujúca. V správe majú 1 784 mostov, z toho približne osemsto je ešte z rokov 1931 až 1960 a 533 mostov bolo postavených v rokoch 1961 až 1980.

Množstvo starých mostov v nevyhovujúcom stavebno-technickom stave potrebuje buď zásadnú alebo úplnú obnovu, keďže 881 mostom starším ako 60 rokov bude postupne končiť životnosť.

Počet a podiel mostov v zlom, veľmi zlom až havarijnom stave sa za desať rokov strojnásobil. Pokiaľ v roku 2010 bolo takých mostov 186, čiže 11 percent zo všetkých mostov na Slovensku, v roku 2020 ich počet vzrástol už na 546 a podiel asi na 30 percent.

Výrazne sa zhoršujúci stav a úpadok mostov je dôsledkom dlhodobo nezodpovedajúceho financovania zo strany štátu. V minulom roku dosiahlo iba 35 percent predpokladanej štandardnej údržby bez odstraňovania dlhu.

„Pri zachovaní terajšieho nepostačujúceho stavu financovania hrozí, že v roku 2030 bude 1 306 mostov v stave zlý, veľmi zlý a havarijný. Išlo by o 73 percent všetkých mostov a znamenalo by to de facto kolaps cestnej siete pre všetkých používateľov,“ podotkol Guzi.

Treba okamžite konať

Podľa cestárov je preto nevyhnutné okamžite začať riešiť aj neudržateľný stav mostov, na čo ročne potrebujú spomínaných 30 miliónov eur. Súčasná situácia podľa nich neumožňuje bezpečnú a plynulú premávku bez obmedzení pre nevyhovujúci stav mostov.

Za prioritné považujú odstrániť veľmi zlý a havarijný stav 204 mostov a obmedziť zlý stav 342 mostov, súčasne pri ich bežnej údržbe. Aktuálna suma 1,5 milióna eur na bežnú údržbu mostov je podľa cestárov absolútne nedostatočná.

„Až v stave, ak dosiahneme požadovaný stav mostov bez stavebno-technického stavu 6 a 7 (veľmi zlý a havarijný), bude možné plnohodnotne riešiť hospodárenie s mostami zamerané na dlhodobú obnovu mostných častí, cielene plánovať opravy, rekonštrukcie na základe vývoja porúch,“ poznamenal Guzi.

Tak podľa neho môžu zabezpečiť včasné plánovanie, presnejšie financovanie a najmä prípravu projektov s časovou rezervou na zabezpečenie stavebných prác.

Foto: Ilustračné, maps.google.com

Bezpečnostné inšpekcie na cestách

Stav ciest a mostov na Slovensku hodnotia ako alarmujúci aj odborníci Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline. Aktuálne sa robia bezpečnostné inšpekcie na cestách I. triedy na základe legislatívy Európskej únie. Hlavné problémy sú vo vedení trasy, v rozhľadových pomeroch, objektoch pozdĺž trasy a bezpečnosti nemotorových účastníkov.

Dekan Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity Marián Drusa pre portál NašaDoprava.sk uviedol, že v prípade cestných tunelov ich fakulta zostavila inšpekčný tím odborníkov z celého Slovenska, ktorý bude nezávisle hodnotiť technický a prevádzkový stav tunelov podľa európskych smerníc a nariadení pre ministerstvo dopravy a výstavby.

„Na cestách I., ale aj II. a III. triedy v SR je veľké množstvo rizikových objektov. Najhoršie sú na tom staršie budované úseky, nespĺňajúce aktuálne štandardy, kde mnohokrát nie je známy technický stav mostov, oporných múrov, priepustov a iných objektov,“ priblížil Drusa s tým, že diaľničná sieť je na tom o niečo lepšie.

Situácia s mostmi oproti okolitým krajinám je podľa dekana zatiaľ porovnateľná. Avšak v Česku a Poľsku do systémov hodnotenia, správy a opráv, vrátane súvisiaceho výskumu, investujú oveľa viac. „Teda dá sa očakávať naše postupné zaostávanie, ktoré sa o pár rokov prejaví významným prepadom,“ hovorí Drusa.

Okrem peňazí chýbajú aj odborníci

Do hodnotenia situácie sa k nemu zapojili aj ďalší odborníci zo Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity – vedúci katedry cestného a environmentálneho inžinierstva Ján Čelko a vedúci katedry stavebných konštrukcií a mostov Jaroslav Odrobiňák.

V celej cestnej sieti v SR je podľa nich zhruba dvadsiatka mostov v havarijnom stave, kedy by sa malo okamžite pristúpiť k ich oprave, rekonštrukcii či výmene. Mostov vo veľmi zlom stave je celkovo viac ako päťsto. Ďalších niekoľko tisíc mostov je na miestnych a obslužných komunikáciách, mosty pre vedenia a lávky pre chodcov a cyklistov. Ich stav je často ešte horší, respektíve neznámy.

Na železniciach je zhruba 2 300 mostov, z toho asi 2,5 percenta potrebuje akútnu opravu. Vážnejšie je však to, že 40 – 50 percent z nich sú staršie ako 70 rokov a pätina má viac než sto rokov.

Okrem nedostatku peňazí na mosty je veľkým problémom aj nedostatok fundovaných odborníkov. Pri neodbornom prístupe sa peniaze neraz investujú do opráv, ktoré neriešia podstatu problému, prečo je most v danom stave.

Upraviť kontrolu mostov

„Zložky, ktoré majú dozerať na stav enormne drahých prvkov dopravnej infraštruktúry a robiť fundované rozhodnutia, majú veľmi nízke ohodnotenie profesionálnych pracovníkov. To potenciálnych záujemcov o tieto posty skôr odrádza,“ upozorňujú experti zo Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity.

Akútne je podľa nich potrebné nastaviť procesy kontroly mostov podľa najmodernejších prístupov s rešpektovaním diverzifikovaného prístupu k určitým konštrukčným typom. Navrhujú vyselektovať problematické typy konštrukcií a podrobiť ich hĺbkovej kontrole, ako aj zaviesť pozície hlavného statika v správcovských organizáciách, ktoré by zastrešovali procesy.

Databáza firiem by mohla byť vhodná pre prehliadky, údržbu a opravy na základe skúseností a preukázateľných vlastných, nie sprostredkovaných referencií podľa certifikátu. Vo verejnom obstarávaní by podľa odborníkov nemala byť rozhodujúcim kritériom cena, ale kvalita.

Cena diela by sa podľa zástupcov Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity nemala určovať z obstarávacích nákladov, ale z ekonomického a spoločenského hľadiska počas celej jeho životnosti. Zároveň sú za to, aby mali výskumné inštitúcie väčší priestor zamerať sa na túto problematiku a najmä mali adekvátnu podporu.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ján ČelkoJaroslav OdrobiňákJozef DrahovskýMarián DrusaMartin Guzi
Firmy a inštitúcie ministerstvo dopravy a výstavbySSC Slovenská správa ciestStavebná fakulta Žilinskej univerzity v Žiline