Štátny tajomník Kmeť: Bez Fondu dopravnej infraštruktúry zrejme nebude dosť peňazí na dokončenie projektov

Jaroslav Kmeť
Štátny tajomník ministerstva dopravy Jaroslav Kmeť Foto: Ministerstvo dopravy

Pandémia skomplikovala život vo všetkých segmentoch hospodárstva Slovenska. S problémami zápasia autodopravcovia, železnice, výstavba ciest aj diaľnic sa spomalila. Tvrdo bola zasiahnutá letecká doprava či cestovný ruch vrátane gastrosektoru, ale i taxislužby, autoškoly.

Všetko oblasti, ktoré má na starosti ministerstvo dopravy a výstavby. Uplynulý rok v rezorte pre portál vDoprave.sk zhodnotil štátny tajomník rezortu Jaroslav Kmeť. Prezradil tiež, aké majú plány so Slovenskou poštou a pri ktorých projektoch nastal časový sklz v realizácii.

Za uplynulý rok sa toho udialo veľa. Bol by ten rok, čo ste vo funkcii štátneho tajomníka na rezorte dopravy a výstavby, iný bez prepuknutia pandémie koronavírusu?

Jednoznačne. Keď si zoberieme len to, ako spoločnosť funguje, tak toto fungovanie bolo absolútne obmedzené. Niektoré podnikateľské subjekty, ktoré pôsobia v doprave, nemohli podnikať. Ďalšie, ktoré pod nás spadajú, ako napríklad taxikári či autoškoly, boli vo svojej činnosti veľmi obmedzené. Preprava ľudí vo vlakoch výrazne klesla, a to v priemere okolo 40 percent.

Podobne výrazne klesla aj letecká doprava, kde bol pokles až o takmer 100 percent. Výnimkou bolo snáď len Cargo. Na strane druhej koronakríza pomohla rozvoju nových technológií, a to napríklad v oblasti elektronických služieb či telekomunikácií. Navyše, ľudia museli začať pracovať aj efektívnejšie. Výrazne sa pohla dopredu modernizácia a informatizácia spoločnosti. Takže nastali zmeny, ktoré nikto nemohol ovplyvniť.

Aký vplyv mala pandémia v oblasti výstavby?

Spomalila sa výstavba diaľnic aj ciest, a to aj pre to, že stavebné firmy mali problémy so zamestnancami zo zahraničia, ktorí pre pandémiu nemohli prísť pracovať na Slovensko. Bariéry vytvorené na hraniciach znemožnili ich rýchle nastúpenie do práce. Treba však podotknúť, že človek je vynachádzavý tvor, a preto by sme mali aj v tom negatívnom hľadať pozitíva.

Napríklad?

Na rezorte sme sa viac sústredili na koncepčné veci. Pripravili sme prioritizáciu cestných stavieb, je pripravený aj harmonogram, ktorý bude čoskoro zverejnený. To isté sme robili aj v oblasti železníc v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze ministerstva financií. Podobne sme pripravili verejnú súťaž na nové elektronické mýto, ktorá už bola v dvoch častiach vyhlásená zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti.

Pripravujeme taktiež nové zákony. To sú veci, na ktoré sme sa mohli viac sústrediť uprostred pandémie, keďže sme mali výpadok v iných činnostiach. Minister aj my, štátni tajomníci, sme menej cestovali a rôzne stretnutia s partnermi doma alebo v zahraničí nahradili videokonferencie, ktoré ušetrili veľa času.

Do akej miery ovplyvnila pandémia vaše plány?

Pri mojom nástupe na ministerstvo tu pandémia už bola, takže tie plány vychádzali zo vyniknutej situácie. Možno nikto nepočítal až s takou silnou druhou vlnou. Úlohou ministerstva je napĺňať programové vyhlásenie vlády. Priznávam, pri niektorých úlohách je jemný sklz, ale až tak výrazne nám pandémia nenarušila plány. Skôr priniesla robotu navyše, lebo sme chceli aj chceme pomáhať všetkým segmentom, ktoré zasiahla koronakríza a ktoré spadajú pod pôsobnosť ministerstva.

Týka sa to oblasti cestnej dopravy, železničnej dopravy, leteckej dopravy či cestovného ruchu. Vynakladali sme maximálne úsilie, aby sme prostredníctvom krízového štábu alebo pandemickej komisie vyrokovali aspoň ako také podmienky, aby mohli v rámci obmedzení fungovať. Ako príklad by som uviedol taxikárov či autoškoly. Rovnako sa to týka aj cestovného ruchu či autodopravcov, pre ktorých momentálne pripravujeme schému finančnej pomoci.

Ako to vyzerá so železnicami vrátane železničnej nákladnej dopravy?

Snažíme sa pomáhať Cargu, ktoré posledné roky výrazne upadalo. Bolo to však aj preto, lebo spoločnosť ZSSK CARGO bola viac zameraná na hutnícky priemysel, pričom pokles výkonov v hutníckom priemysle, ako aj pandemické opatrenia a následky pandémie, sa prejavili aj na jej hospodárskych výsledkoch. Reštrukturalizácia bola preto nevyhnutná.

Keď sme sa pozreli na zoznam stavieb, ktoré boli pripravené na Slovensku, zostali sme nemilo prekvapení.

Ako mienite ešte pomôcť železničnej nákladnej doprave?

Spoluprácou so zahraničnými partnermi chceme posilniť konkurencieschopnosť Slovenska aj s využitím jeho dobrej geografickej polohy a prístupu k hlavným železničným trasám medzi Európou, Čínou a Ruskom. V rámci iniciatívy „One belt one road“ začala Čína intenzívne presadzovať železničnú prepravu kontajnerov do Európy. Len za prvý štvrťrok 2020 bolo do EÚ prepravených 2 000 vlakov, z nich však smerovalo len 0,5 percenta cez Slovensko. Toto číslo chceme zvýšiť aj pomocou väčšej podpory pre existujúce terminály.

Odkiaľ zoberiete financie na podporu?

V Pláne fondu obnovy sme aj na intermodálnu dopravu vyčlenili 15 miliónov eur na podporu nákupu intermodálnych prepravných jednotiek – ako sú manipulovateľné návesy, výmenné nadstavby a podobne -, ako aj na podporu vzniku nových intermodálnych liniek. Pripravujeme tiež schému štátnej pomoci na nákup technických zaradení pre kombinovanú dopravu, podporu pri prepravách jednotlivých vozových zásielok, začínajúcich liniek v systéme nesprevádzanej kontinentálnej kombinovanej dopravy a existujúcich liniek v systéme nesprevádzanej kontinentálnej kombinovanej dopravy. Na ministerstve dopravy a výstavby vznikol minulý rok Odbor stratégie dopravy, ktorého úlohou je okrem iných úloh aj zlepšovať podmienky prepravy tovaru železnicou.

Môžete povedať viac k schéme pomoci?

Chceme motivovať dopravcov aj producentov tovarov okamžite. Ak by vybrali železničnú nákladnú dopravu, tak tu by im štát mohol dotovať časť dopravy, aby to bolo pre nich lacnejšie. Máme pripravenú schému štátnej pomoci. Momentálne sa prerokováva s protimonopolným úradom a s EÚ. Ak všetko bude schválené a získame podporu rezortu financií i politikov, presvedčíme ich, že má zmysel investovať do tejto oblasti, tak táto schéma by už mohla nabehnúť na jeseň tohto roku.

S akou sumou počítate pri tomto pláne?

Nechcel by som to teraz odhadovať, lebo koncová suma závisí od možnosti štátu a súhlasu politikov. Som presvedčený, že výrobcovia aj cargo dopravcovia budú napokon spokojní, pretože schéma bola vypracovaná v spolupráci s nimi. Navyše, na tento účel máme naplánovanú čiastku z plánu obnovy.

Jaroslav Kmeť
Štátny tajomník ministerstva dopravy Jaroslav Kmeť Foto: Ministerstvo dopravy

Osobne ako hodnotíte uplynulý rok?

Vo vedení ministerstva sme všetci manažéri a dlhé roky sme pracovali v komerčnej sfére. Začali sme analýzou stavu a procesov a snažili sme sa prijať stratégiu, ako čo najrýchlejšie napraviť nefungujúce veci. Takže ten uplynulý rok bol najmä o stabilizácii, aby sa celý sektor vyrovnal s nepriaznivým stavom, ktorý tu už bol a ktorý ovplyvnila aj koronakríza. Popritom sme začali už aj implementovať nové rozvojové veci.

Ako poukazujú skúsenosti zo zahraničia, napríklad z Rakúska, ekonomické krízy sa prekonávajú ľahšie prostredníctvom veľkých líniových stavieb. Keď sme sa pozreli na zoznam stavieb, ktoré boli pripravené na Slovensku, zostali sme nemilo prekvapení, lebo okrem rozostavaných stavieb sme nemali pripravené nič. Takto sa to nerobí. Aj preto pán minister Doležal rozhodol, že investujeme voľné prostriedky z operačného programu Integrovaná infraštruktúra práve do prípravy stavieb. To je alfa a omega.

Je podľa vás aktuálna výstavba diaľnic a ciest I. triedy dostatočne rýchla?

Výpadky pri líniových stavbách neboli v tom, že by sme nestavali. Stavby boli rozostavené. Výpadok bol najmä na strane dodávateľov, ktorí museli čeliť napríklad výpadkom zamestnancov pre pandémiu. Celkovo sa dá povedať, že to tempo je opäť dobré. Bariéry vidím hlavne v procese verejného obstarávania a zložitej stavebnej legislatíve.

Kedy odhadujete dokončenie diaľnice D1, teda prepojenie Bratislavy s Košicami?

Na ministerstve dopravy a výstavby robíme maximálne všetko preto, aby sa Košice prepojili s Bratislavou, čo najskôr. Niektoré procesy však majú svoju dĺžku a musia prebehnúť. Osobne sa tiež angažujeme pri riešení úsekov Turany-Hubová a Turany-Ivachnová.

Aj podľa vás by bolo potrebné zvýšiť súčasný limit investícií do stavebníctva vo výške 0,7 percenta z HDP?

Limit bol definovaný zo strany ekonómov, ktorí dlhodobo sledujú, čo je možné investovať do výstavby ciest a diaľnic na Slovensku a čo stavebný trh a stavebné firmy dokážu zvládnuť. Na základe týchto analýz trh je schopný absorbovať približne 700 miliónov eur. Cestnú sieť sa nám však od Nežnej revolúcie stále nepodarilo dobudovať. Na výstavbu cestnej infraštruktúry využívame prostriedky z investičných a štrukturálnych fondov EÚ a v očiach Bruselu toto nedokončenie už pôsobí rozpačito… Možno aj to je dôvod, prečo sa už nebudú dať využívať prostriedky z fondov na výstavbu ciest.

Ak by sme zvýšili predmetný limit, o koľko nových ciest by mohlo byť navyše na Slovensku?

Tak, ako som povedal, stavebný trh je schopný absolvovať približne 700 miliónov eur. Ďalší parameter, ktorý komplikuje výstavbu, je čas. Veď postaviť úsek diaľnice alebo rýchlostnej cesty trvá 7 až 14 rokov. Proces je zložený z mnohých úkonov – danú stavbu musíte najskôr naplánovať, treba získať územné rozhodnutia, vysporiadať majetky pod novou stavbou, brať do úvahy dopady výstavby na životné prostredie… Práve preto je dôležitý harmonogram výstavby ciest, kde štát spolu s občanmi presne vedia kde, kedy a koľko financií pôjde na prípravu aj samotnú výstavbu ciest.

Eurofondy má na starosti ministerstvo investícií. Do akej miery spolupracujete s ministerkou Veronikou Remišovou pri financovaní výstavby ciest?

V budúcnosti bude jeden operačný program Slovensko, ktorý bude manažovať rezort investícií. Aktuálne naše ministerstvo má na starosti výstavbu ciest I. triedy, rýchlostných ciest a diaľnic. Všetky ostatné cesty vrátane miestnych komunikácií sú v kompetencii samospráv. Samozrejme, výstavbu so samosprávami koordinujeme. My len kvitujeme, keď sa samosprávam podarí získať financie, napríklad z Regionálneho operačného programu, na výstavbu ciest druhej a tretej triedy, miestnych komunikácii. Pravdou však je, že v budúcnosti už financie na takéto výstavby z eurofondov nebudú a my preto musíme rozmýšľať nad tým, ako udržateľne financovať výstavbu cestnej infraštruktúry.

Spomína sa v tejto súvislosti Fond dopravnej infraštruktúry, ktorý by slúžil aj na financovanie výstavby aj údržby ciest.

Nechali sme sa inšpirovať v zahraničí, a to v Českej republike a v Poľsku, kde takúto inštitúciu majú a je rokmi overená. Napríklad v Českej republike na financovanie ciest, ale aj na železničnú infraštruktúru, pochádzajú zdroje z mýta, z cestnej dane a podielu dane z uhľovodíkových palív a mazív a podobne. My sme kedysi mali na Slovensku podobný cestný fond, ktorý bol ale zrušený v roku 2001. Aj my na Slovensku chceme vytvoriť podobný mechanizmus, ktorý nám umožní financovanie výstavby a údržby cestnej infraštruktúry aj v čase, keď už nebudú k dispozícii eurofondy. Máme už pripravenú prezentáciu Základného konceptu aj následnú legislatívu.

Okolo 600 miliónov eur pôjde na modernizáciu železníc.

Kedy môžeme očakávať založenie fondu na Slovensku?

Rozhodnutie je v prvom kroku na koaličnej rade. Je dôležité, aby koaliční partneri podporili túto myšlienku. Želali by sme si, aby tento fond začal fungovať v roku 2023. Ak dajú politici nášmu plánu zelenú, tak budeme musieť prejsť celým legislatívnym procesom, ktorý potrvá približne rok. Slovenská dopravná infraštruktúra bude potrebovať fond, keď skončí operačný program Slovensko.

Bude dostatok financií na dokončenie projektov, ktoré sú dnes známe?

Bez fondu zrejme nie. Najmä, keď sa pozrieme na priority nášho ministerstva, a to napríklad na dostavanie D3, D1 a R4 na východe Slovenska.

Teraz na jar začali opravy ciest I. triedy, v tomto roku sa počíta s investíciami vo výške 50 miliónov eur. Čo prinesú tieto opravy pre obyvateľov Slovenska?

Novému manažmentu Slovenskej správy ciest sa podarilo vysúťažiť tieto projekty, ktoré boli naplánované ešte v čase bývalej vlády. Je to veľmi pozitívna správa, lebo faktom je, že naše cesty sú vo veľmi kritickom stave a jazdíme v mnohých úsekoch na tankodromoch. Mimochodom, tieto opravy sú na 9. mieste v rámci prioritizácie v oblasti cestnej infraštruktúry.

Jaroslav Kmeť
Štátny tajomník ministerstva dopravy Jaroslav Kmeť Foto: Ministerstvo dopravy

Keď sme už pri financiách, ako vnímate, že z plánu obnovy získa váš rezort takmer miliardu eur?

Keď sa pozrieme na to, že celková čiastka, ktorú dostane Slovensko, je cez päť miliárd eur a z toho skoro jedna miliarda bude vyčlenená pre projekty ministerstva dopravy a výstavby, je to veľmi dobrá správa. Okolo 600 miliónov eur pôjde na modernizáciu železníc vrátane elektrifikácii tratí aj odstraňovania prechodných obmedzení na tratí, približne 200 miliónov bude určených na obnovy verejných budov vrátane obnovu železničných staníc a 100 miliónov eur na podporu cyklodopravy. Tieto peniaze chceme venovať na podporu zelených riešení a ekologickej dopravy. Je totiž nemysliteľné, aby napríklad na trati Bratislava – Kúty bola rýchlosť vlakov na viacerých úsekoch spomalená na 10 km/h.

Ako priority ste spomínali dostavbu diaľnic. Máte aj ďalšie?

Na modernizáciu vlakov pôjde z operačného programu Integrovaná infraštruktúra ešte dostatok financií a chceli by sme vysúťažiť niektoré projekty aj do zásobníka. Nechceli by sme sa totiž dostať do stavu, že príde rok 2023 a museli by sme vrátiť prípadne nevyužité financie. Ak nám teda hrozia na niektorých stavbách korekcie, tak budeme tieto projekty vedieť nahradiť s novými. Na mesačnej báze už teraz vyhodnocujeme stav všetkých projektov.

Dôležité je, že už teraz vieme, z čoho budeme financovať každý jednotlivý projekt. Samozrejme, prevažujú zdroje zo zahraničia, a to z európskych peňazí. Na výstavbu niektorých tratí taktiež využijeme financie priamo z Bruselu (CEF). V prvom rade treba dokončiť severný koridor z Bratislavy až po Košice a podobne by bolo nevyhnutné dokončiť modernizáciu južného koridoru, a to prepojenie Bratislavy so Zvolenom a s Košicami.

Kedy sa počíta s dokončením modernizácie južného koridoru, ktorý sa javí ako najproblematickejší?

Aktuálne pripravujeme modernizáciu jednotlivých stavieb. Práve tento koridor je najväčším adeptom na financovanie z plánu obnovy. Väčšina úsekov sa bude modernizovať, aby vlaky dosiahli aspoň takú rýchlosť, na akú boli vystavené tieto trate. Z iných európskych zdrojov chceme doriešiť modernizáciu severného koridoru, teda časti trate od Žiliny cez Poprad až po Košice.

Hovorí sa aj o projekte vysokorýchlostnej železnice v rámci spolupráce krajín Vyšehradskej štvorky.

Áno… Na Slovensku nemá zmysel stavať vysokorýchlostnú železnicu a ísť nad rýchlosť 250 km/h. Terén tu máme veľmi členitý a Slovensko je pomerne malá krajina. Na strane druhej však podporujeme projekt vybudovania vysokorýchlostnej železnice, ktorá by spájala metropoly krajín V4. K tejto iniciatíve sa pridali už aj baltské krajiny, čo dodáva veľkú vážnosť tomuto projektu.

Z čoho by sa mal tento projekt financovať?

Zo zdrojov Európskej komisie. My sme spolu s ďalšími krajinami V4 už podpísali memorandum a podali žiadosť komisii. Tá by mala rozhodnúť o tomto projekte na budúci rok.

Máme v pláne dokončiť veľkú reformu Slovenskej pošty, aby bola moderná, viac komunikovala s občanmi i lepšie uspokojovala ich potreby.

Do akej miery sa plánovaná nová trasa trate dotkne Slovenska?

Dali sme preskúmať analytikom výhodnosť trate na základe rôznych bodov, kde by táto trať z Maďarska prekračovala slovenské hranice a pokračovala cez územie Slovenska až do Českej republiky a odtiaľ do Poľska. Celkovo existuje päť variant. Jednou možnosťou je, že trať by prešla na naše územie pri Štúrove, druhá pri Veľkom Mederi alebo Dunajskej Strede a tretia pri Bratislave. Maďarská strana však trvá na tom, aby z projektu mesto Győr nebolo vylúčené, takže zrejme variant Štúrovo neprejde. Samozrejme, pre nás by bolo najlepšie, keby bola táto trať čo najdlhšia na Slovensku.

Nedávno ste rokovali s maďarskými partnermi aj o opätovnom železničnom prepojení mesta Šahy s maďarským Drégelypalánkom. Kedy predpokladáte, že by mohol byť tento projekt hotový?

Tento projekt je veľmi reálny a je navyše aj veľmi atraktívny pre obe strany. Chceme rozvíjať cezhraničnú spoluprácu. Momentálne na tom pracujú slovenskí a maďarskí experti. Múdrejší budeme, keď bude na stole dokument s informáciami aj finančným odhadom. Kedy bude hotový, však zatiaľ nevieme. Myslíme si, že by sa to dalo financovať z cezhraničných fondov tak, ako sme financovali aj výstavbu niektorých mostov, napríklad v Komárne.

Ako to vyzerá s modernizáciou vlakov na východnom Slovensku?

Na východnom Slovensku jazdí 55 percent vlakov vyrobených alebo modernizovaných po roku 2000, z toho 30 percent vlakov bolo vyrobených alebo modernizovaných po roku 2010. Reálne pôjde veľa moderných a nových vlakov na východ Slovenska. Prvé vlaky z nových súťaží prichádzajú na východné Slovensko v tomto roku, ako napríklad v Tatrách, inde budú nasadzované od začiatku roka 2022.

Ten zoznam je skutočne dlhý, napríklad v roku 2022 bude postupne nasadzovaných 35 modernizovaných osobných vozňov v Košickom a Prešovskom samosprávnom kraji, týka sa to tratí Košice – Liptovský Mikuláš, Košice – Čierna nad Tisou, Košice – Čaňa, Košice – Lipany – Plaveč. V Prešovskom a Košickom kraji pribudne aj 17 nových osobných vozňov, prvý dodaný vozeň je avizovaný na júl 2022, a tiež 9 kusov elektrických jednotiek.

Čo očakávate v ďalšom období?

Chceli by sme doriešiť reformu financovanie cestnej infraštruktúry, ako som už spomínal. Podobne by sme chceli pripraviť čo najviac projektov pri výstavbe ciest a modernizácie železničnej infraštruktúry, aby občania mohli rýchlejšie, bezpečnejšie a komfortnejšie cestovať.

Okrem toho máme v pláne dokončiť veľkú reformu Slovenskej pošty, aby bola moderná, viac komunikovala s občanmi i lepšie uspokojovala ich potreby. Taktiež je dôležité, aby jej činnosť bola hospodársky efektívna. Očakávam, že Slovenská pošta na rozdiel od minulosti, kedy produkovala straty, by mohla byť v pozitívnych číslach už v budúcom roku. Žijeme v digitálnej dobe, takže je potrebné, aby sa viaceré poštové služby zmodernizovali a existovalo oveľa viac elektronických služieb.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jaroslav Kmeť
Firmy a inštitúcie MDV Ministerstvo dopravy a výstavby SR