Európski agroministri rokovali o reformách, Matečná prehovorila o prioritách pre Slovensko

Gabriela Matečná
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Foto: archívne, SITA/Marko Erd

BRATISLAVA 19. júna (WebNoviny.sk) – Balík reforiem Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ po roku 2020 bol hlavnou témou, ktorou sa v utorok zaoberala na svojom zasadnutí Rada EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov.

Pre Slovensko ostávajú prioritou externá konvergencia, viazaná podpora, stropovanie platieb a navýšenie prostriedkov na rozvoj vidieka.

Nízky podiel slovenských potravín na pultoch obchodov, nerovnomerné nastavenie európskych agrodotácií, či nedostatočná konkurencieschopnosť našich poľnohospodárov. Všetky tieto problémy majú okrem iného jedného spoločného menovateľa, a tým je Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie. Aj preto venujeme tejto téme do budúcnosti mimoriadnu pozornosť,“ uviedla po rokovaní európskych agroministrov ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.

Niekoľko otázok zostáva otvorených

Správu o pokroku pri balíku reforiem CAP vypracovalo končiace rumunské predsedníctvo. Podľa vyjadrenia ministerky Gabriely Matečnej nastal posun v riešení viacerých technických otázok.

„Otvorených naďalej zostáva niekoľko kľúčových otázok, a to technických, politických, aj finančných. Na posun v diskusii je potrebné doriešiť prvky súvisiace s viacročným finančným rámcom, nakoľko bez rozpočtu je zložité pristúpiť k zásadným rozhodnutiam,“ upozornila ministerka. Podotkla, že pre Slovensko je dôležité aj navýšenie rozpočtu pre rozvoja vidieka.

Z pohľadu Slovenska je nevyhnutné pokračovať najmä v rokovaniach o podobe externej konvergencie.“Urýchlenú externú konvergenciu priamych platieb, ako jednu z našich najvyšších politických priorít, považujeme za základný predpoklad efektívnej a spravodlivej politiky. Bez toho nie je možné napĺňať princíp rovnosti jednotného trhu EÚ,“ tvrdí Matečná.

Súčasná úroveň priamych platieb v rámci EÚ podľa nej znevýhodňuje všetky členské štáty s výškou priamych platieb na hektár pod úrovňou priemeru EÚ. Nižšia úroveň priamych platieb v SR má negatívny dopad na všetky typy slovenských fariem, vrátane malých a stredných.

Kým v roku 2014 SR dosahovala 77 % priemeru EÚ, v roku 2027 sa očakáva, že priame platby na hektár dosiahnu iba 82 %. Takéto tempo externej konvergencie priamych platieb je z nášho pohľadu veľmi pomalé a neakceptovateľné. Pomáha zachovávať status quo, ktoré je nevyhovujúce pre dosť veľkú skupinu členských štátov EÚ, vrátane Slovenska,“ dodala Matečná.

Dosiahnutie potrebných kompromisov

Ministerka zdôraznila, že nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie spravodlivej politiky EÚ je potreba flexibilného nastavenia v otázke stropovania.

Vzhľadom na rôznorodú veľkostnú štruktúru poľnohospodárskych podnikov naprieč EÚ je nevyhnutné zabezpečiť primeranú podporu pre všetky typy fariem. Sme toho názoru, že parametre stropovania by sa mali stanoviť na národnej úrovni, a to na základe uplatnenia princípu subsidiarity,“ pokračovala Matečná.

Dôležitým prvkom je pre Slovensko aj nastavenie viazanej podpory. „Na základe našich skúseností z posledných rokov sa ukázalo, že viazaná podpora je vhodným a efektívnym nástrojom na podporu vybraných odvetví. Slovenská republika preto navrhuje zvýšenie finančných alokácií, ktoré pomáhajú stabilizovať špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu,“ doplnila Matečná.

Podľa ministerky v nasledujúcom období by sa Slovensko malo posnažiť o dosiahnutie potrebných kompromisov. Matečná vyzvala Európsku komisiu k predloženiu návrhu prechodného nariadenia, pretože reálne hrozí, že nový model nebude implementovaný načas.

Naši poľnohospodári by tým nemali trpieť a preto je potrebné poskytnúť im jasné podmienky získavania podpory aj v čase prechodu na nový systém,“ uzavrela Matečná.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Gabriela Matečná
Firmy a inštitúcie MPRV Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR