Lesy SR majú šancu zachrániť jednu z posledných lokalít výskytu hlucháňa, vyzývajú enviroaktivisti

Hlucháň hôrny
Hlucháň hôrny. Foto: ilustračné, Getty Images

Ak Lesy Slovenskej republiky (Lesy SR) nepodajú odvolanie voči rozhodnutiu Okresného úradu v Ružomberku, môže to mať pozitívny vplyv na populáciu hlucháňa hôrneho v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre. V spoločnej tlačovej správe o tom agentúru SITA informovali enviroaktivisti z občianskeho združenia (OZ) Prales a občianskej iniciatívy My sme les.

Okresný úrad v Ružomberku totiž vydal v máji dve rozhodnutia o zákaze ťažby dreva a vykonávania hospodárskych zásahov v lesoch na územiach Nízkych Tatier, kde sa vyskytuje hlucháň. Zákaz činnosti sa týka vyše 340 hektárov územia štátnych lesov a 80 hektárov lesa na súkromných pozemkoch v lokalitách Prašivá a Tlstá.

Zachovanie ideálneho prostredia pre život

Hlucháň hôrny je veľmi citlivý na rušenie a hniezdi na územiach, na ktorých sa nachádza nedotknutá príroda bez ľudských zásahov. Zákaz činnosti v lokalitách Nízkych Tatier by preto znamenal zachovanie ideálneho prostredia pre život ohrozeného druhu európskeho významu.

Enviroaktivisti uvádzajú, že lesy v lokalitách Prašivá a Tlstá sú poslednými väčšími územiami hlucháních biotopov v Nízkych Tatrách, a sú zásadné pre komunikáciu hlucháňov medzi Nízkymi Tatrami a Veľkou Fatrou. Ich narušenie by tak „mohlo spôsobiť zdrvujúci úder“ aj pre veľkofatranskú populáciu hlucháňa.

Záchrana posledných lokalít výskytu hlucháňa

„Pokiaľ sa štátny podnik Lesy SR voči rozhodnutiu úradu neodvolá, podarí sa zachrániť jednu z posledných lokalít výskytu hlucháňa a zároveň tak aspoň tu dôjde k naplneniu opatrení, schválených ministerstvom životného prostredia v Programe záchrany hlucháňa. Je to pre Lesy SR druhá šanca ukázať, či to myslia vážne s ochranou starých horských lesov, nakoľko na základe ich odvolania bolo podobné rozhodnutie pred časom zrušené,“ povedal Marián Jasík z OZ Prales.

Program záchrany hlucháňa zostavil Martin Mikoláš, podľa ktorého došlo v posledných desaťročiach k výraznému úbytku hlucháňov na území Slovenska.

„Na základe údajov z poľovníckej štatistiky bolo v roku 1972 na území Slovenska 3697 jedincov hlucháňa, v roku 2000 to bolo už len 1 612 a v roku 2017 už len 1097 jedincov. Za posledné štyri desaťročia tak poklesla populácia hlucháňa hôrneho o približne 70 percent. Rovnako veľmi nepriaznivý stav populácie je zrejmý aj z ornitologických údajov. Na Slovensku podľa nich aktuálne prežíva populácia hlucháňa hôrneho vo veľkosti 664 – 926 jedincov,“ povedal Mikoláš.

Populácia hlucháňa klesla od vstupu do EÚ

Karol Kaliský z iniciatívy My sme les poukazuje na fakt, že negatívny trend vývoja populácie hlucháňa hôrneho sa značne prehĺbil hlavne po vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ) napriek tomu, že sa Slovensko pri vstupe zaviazalo, že sa stav populácie hlucháňa na jeho území nebude zhoršovať.

Podľa oficiálnych údajov Štátnej ochrany prírody (ŠOP) populácia hlucháňa klesla na území Slovenska od vstupu do EÚ o 49,4 percenta. Kvôli nerealizovaniu opatrení na záchranu hlucháňa preto v súčasnosti Slovensko čelí konaniu zo strany Európskej komisie. Prípad môže skončiť aj podaním žaloby na Európskom súdnom dvore.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Karol KaliskýMarián Jasík
Firmy a inštitúcie EU Európska úniaLesy SROZ PralesŠOP Štátna ochrana prírody