Repka olejná sa podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) pre mnohých laikov stala symbolom žltého zla. Internetom majú podľa komory kolovať zaručené informácie o tom, že ničí prírodu, negatívne vplýva na biodiverzitu, spôsobuje eróziu pôdy, je monokultúrna.
Ide o údajne zle interpretované fakty
SPPK však tvrdí, že toto konštatovanie neobstojí pred poľnohospodárskou verejnosťou a ide o nesprávne interpretované fakty. Agentúru SITA o tom v pondelok informovala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
„Nesprávne interpretované fakty a len všeobecné konštatovanie, že repka je zlo, neobstojí pred poľnohospodárskou verejnosťou, vedcami, odborníkmi z akademickej obce, ktorí vyučujú budúcich poľnohospodárov/agronómov o zásadách pestovania poľnohospodárskych plodín a skutočnom význame plodín pre celé pôdohospodárstvo. Nesprávne interpretované fakty stavajú poľnohospodárov na pranier a spochybňujú skutočný význam a dôvod pestovania toľko neprávom kritizovanej repky olejnej,“ uviedla Holéciová.
Pestovanie repky klesá
Podľa Zelenej správy za rok 2019 je celková výmera poľnohospodárskej pôdy približne 1,92-milióna hektárov, z toho výmera ornej pôdy približne 1,35-miliónov hektárov.
Repka olejná sa v pestovateľskej sezóne 2020/2021 pestuje na úrovni 142-tisíc hektárov. Jej plochy podľa SPPK navyše klesajú.
„V čase, kedy sa výroba biopalív začínala – rok 2009, sa začalo radikálne znižovanie osiatych plôch, pričom Slovensko nie je vôbec krajina, kde by sa pestovalo veľa repky v porovnaní s niektorými inými krajinami napriek tomu, že leží v tzv. repkovej oblasti, čiže má vhodné klimatické podmienky na jej pestovanie. V niektorých nemeckých spolkových krajinách sa repka pestuje až na 20 % poľnohospodárskej plochy. Pokiaľ poľnohospodári neporušujú pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, premietnuté do národnej legislatívy, a samozrejme príslušné ustanovenia smerníc, akékoľvek námietky voči objemu pestovania repky či iných plodín sú v podstate námietkami voči platnej legislatíve EÚ,“ pokračovala Holéciová.
Finančná podpora plodiny
Repka podľa SPPK nemá vyššiu podporu ako iné plodiny, jej pestovateľ poberá iba najnižšiu podporu, teda jednotnú platbu na plochu.
„V SR nemá nárok na ďalšie podpory, ak nie je pestovaná v ekologickom poľnohospodárstve, ale to majú aj iné plodiny, takže absolútne nie je zvýhodnená. To, že je v SR podpora na plochu a že je tu 20 rokov, nie je nič zlé, pretože je to v súlade s celoeurópskym dotačným systémom. Štát mal investovať do štátnej spracovateľskej kapacity repky, aby ju spracoval doma alebo mal podporiť rozvoj spracovania repky na jedlé oleje pre subjekty pôsobiace na trhu,“ dodala hovorkyňa SPPK.
Žlté more skazy
Spoločenskú diskusiu o téme repky na slovenských poliach rozpútal pred niekoľkými dňami na sociálnych sieťach europoslanec Martin Hojsík.
Ten repku olejnú označil za žlté more skazy. „Na Slovensku trpí biodiverzita pestovaním obrovských monokultúr repky. Pestovateľská plocha olejnín na Slovensku sa za posledných 40 rokov zvýšila až o 1 500 %. Tieto žlté moria sú intenzívne postrekované škodlivými pesticídmi. Je to doslova tragédia pre naše včely a iné opeľovače. Tým sa za ich neúnavnú prácu odvďačíme chemickým koktejlom,“ konštatoval Hojsík.
Zároveň vyzval vládu k tomu, aby Slovensko zmenilo poľnohospodárstvo a malo väčšiu biodiverzitu na poliach.
