Obrazom: Hirošima si pripomenula deň atómovej tragédie

Hirošima si pripomenula deň atómovej tragédie
Japonsko si vo štvrtok 6. augusta pripomenulo 70. výročie zhodenia atómovej bomby na mesto Hirošima v záverečných dňoch druhej svetovej vojny v roku 1945. Foto: SITA/AP

HIROŠIMA 6. augusta (WEBNOVINY) – Japonsko si vo štvrtok pripomenulo 70. výročie zhodenia atómovej bomby na mesto Hirošima v záverečných dňoch druhej svetovej vojny.

V Hirošime vypustili desiatky bielych holubíc

Okolo 50 000 ľudí, medzi ktorými boli aj preživší, sa zúčastnilo na spomienkovej slávnosti neďaleko epicentra útoku z roku 1945 v hirošimskom Parku mieru, kde si o 08.15 (miestneho času) minútou ticha pripomenuli obete útoku. Následne sledovali vypustenie desiatok bielych holubíc, symbolu mieru, do vzduchu, približuje agentúra AP.

Obrazom: Hirošimu pred 70. rokmi zasiahla atómová bomba

Hirošimský starosta Kazumi Macui na spomienkovej slávnosti zopakoval výzvy, aby americký prezident Barack Obama a ďalší svetoví lídri zintenzívnili svoje snahy o dosiahnutie sveta bez jadrových zbraní. Tieto zbrane označil za „absolútne zlo a maximálnu neľudskosť“ a kritizoval jadrové mocnosti za to, že ich využívajú ako hrozbu na dosiahnutie národných záujmov.

Pripomenul, že na svete sa nachádza vyše 15 000 jadrových zbraní a pozval svetových lídrov, aby sa pri osobnej návšteve Hirošimy a Nagasaki presvedčili o tom, čo tam atómové bomby spôsobili, keď sa na budúci rok zúčastnia na summite skupiny G-7 v Japonsku.

Spomienkovej slávnosti sa zúčastnili aj zahraniční hostia

Japonsko si pripomína výročie v čase, keď je japonská spoločnosť rozdelená v podpore snáh premiéra Šinzóa Abeho presadiť zákon, aby mohli japonskí vojaci pôsobiť aj v zahraničí. Japonská vláda pred rokom prijala rozhodnutie o novele povojnovej ústavy krajiny, ktorá to zakazovala.

Hirošima si pripomenula deň atómovej tragédie
Foto: SITA/AP

„Musíme vybudovať rámec širokej národnej bezpečnosti, ktorý sa nespolieha na využitie sily, ale je založený na dôvere,“ pokračoval Macui. A vyzval japonskú vládu, aby rešpektovala „pacifizmus japonskej ústavy“ a postavila sa do čela globálneho úsilia o zastavení šírenia nukleárnych zbraní.

Premiér Abe vo svojom príhovore k prítomným, medzi ktorými bola aj americká veľvyslankyňa v Japonsku Caroline Kennedyová, povedal, že Japonsko má povinnosť usilovať sa o elimináciu jadrových zbraní. Priemerný vek ľudí, ktorí atómový útok prežili, prekročil tento rok 80 rokov a preto je odovzdávanie ich osobných skúseností považované za veľmi naliehavé.

Počas vlaňajška zomrelo 5359 ľudí, ktorí prežili jadrové bombardovanie, celkový počet mŕtvych v dôsledku jadrového útoku na Hirošimu s nimi vzrástol na 297 684, uviedla tlačová agentúra AP. Na dnešnej slávnosti sa zúčastnili hostia z vyše 100 krajín vrátane Británie, Francúzska a Ruska

Posledný, ktorý prežil, zomrel v roku 2010

Dátum 6. august sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní – známy je aj pod názvom Deň Hirošimy. V ten deň v roku 1945 americké letectvo zhodilo jadrovú bombu na japonské mesto Hirošima. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, letectvo USA bombardovalo jadrovou náložou aj mesto Nagasaki. Ten dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki.

Obrazom: Mestá Hirošima a Nagasaki pocítili silu atómových bômb

Posledný člen posádky bombardéra Enola Gay, ktorý zhodil na japonské mestá atómové bomby, zomrel vo veku 93 rokov 28. júla 2014 v americkej Atlante. Theodore Van Kirk bol navigátorom lietadla B-29 Superfortress.

Aj rok 2010 sa v spojitosti s útokmi na japonské mestá viaže s pamätnou udalosťou – úmrtím jediného človeka, ktorý prežil zhodenie jadrových bômb na obe mestá. Cutomu Jamaguči vo veku 94 rokov zomrel 4. januára 2010 na rakovinu žalúdka v Nagasaki. Japonsko v ňom „prišlo o jedného z najdôležitejších svedkov tých čias“. Na hrozby jadrových zbraní v roku 2006 upozornil aj na pôde OSN.

Spojené štáty sa v osobe svojho veľvyslanca v Japonsku Johna Roosa v roku 2010 prvýkrát zúčastnili na spomienkovej akcii na obete prvého útoku s jadrovými bombami zo 6. augusta 1945 v Hirošime.

70. výročie zhodenia atómových bômb na japonské mestá Hirošimu a Nagas
Foto: SITA/AP

Jadrovú hrozbu spustil „manhattanský projekt“

Po skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká i britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho ZSSR do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti. Na dosiahnutie tohto vojensko-strategického a politického cieľa si zvolili atómovú bombu.

Už v priebehu druhej svetovej vojny sa podarilo v USA realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s atómovou bombou uskutočnili Američania pri Almogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.

Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou ich politického nátlaku v úsilí o svetovládu. Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá – Hirošimu a neskôr 9. augusta 1945 na Nagasaki.

70. výročie zhodenia atómových bômb na japonské mestá Hirošimu a Nagas
Foto: SITA/AP

Američania zhodili v Japonsku dve bomby

Dňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou – prístavným mestom na ostrove Honšú – americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku. Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby Little Boy, zloženej z uránu U-235 s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20 000 ton TNT.

Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Pri útoku zahynulo 70 000 – 80 000 ľudí a vyše 100 000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce osôb a postihnutou ostala ďalšia generácia.

Epicentrum výbuchu v Hirošime pripomína pamätný komplex

Japonsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii. Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga.

Hirošima si pripomenula deň atómovej tragédie
Foto: SITA/AP

Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní. V septembri 1956 bola otvorená nemocnica pre obete bombardovania vo štvrti Sendamati. V auguste 1964 Svetová rada mieru udelila Hirošime ako prvému mestu na svete zlatú medailu Joliota Curieho.

V deň zvrhnutia bomby sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia. Deň Hirošimy je viac než len pohľad na nukleárny priemysel, je to deň proti vojne a za mier. Jadrové zbrane boli vyrobené na to, aby sa použili vo vojne. V súčasnosti vlastnia rôzne atómové zbrane viaceré krajiny, čím sa riziko vzniku jadrovej vojny stalo oveľa väčším.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Barack Obama