SITA
Spravodajstvo
Webnoviny.sk BratislavaDen.sk NitraDen.sk
Odborné portály
Podnikam.sk Foaf.sk vEnergetike.sk Energia.sk vZdravotnictve.sk Zdravoteka.sk NasaDoprava.sk voFinanciach.sk NasVidiek.sk Byvaniehrou.sk
Ženské weby
DamskaJazda.sk MnamkyaRecepty.sk DRAN.sk
Magazíny a iné
Najky.sk ZaujimavySvet.sk SpolocenskyKomix.sk Autolike.sk ByvanieHrou.sk zHumor.sk Bratm.sk
Kúpiť Predplatné
Moje konto

Zabudli ste heslo?

Nemáte ešte účet? Registrujte sa tu

Registrovať
Zdieľať na Facebooku Odoslať článok emailom
Webnoviny
MENU
Webnoviny
MENU
Titulka
Správy
Správy zo sveta Správy zo Slovenska Politika zo Slovenska Politika zo sveta Filantropia Školstvo Vidiek
Rozhovory
Komentáre
Ekonomika
Ekonomika zo Slovenska Ekonomika zo Sveta Energetika Financie Zdravotníctvo Doprava Byvanie
Šport
Futbal Hokej Tenis Cestná cyklistika Motošport
Iné
Kultúra Zaujímavosti Zdravie Časová os
Horoskop
Komix
Používate zastaralý prehliadač, stránka sa Vám nemusí zobraziť správne. Odporúčame stiahnuť nový prehliadač tu.

Jean-Claude Juncker

Zobraziť viac

Fotogaléria: Jean-Claude Juncker

Viac
Michel Barnier, Leo Varadkar, Donald Tusk, Jean-Claude Juncker
brexit
84 fotiek v galérií
Jean-Claude Juncker
84 fotiek v galérií
Jean Claude Juncker, Boris Johnson

Jean-Claude Juncker životopis

Jean-Claude Juncker  sa  narodil  9. decembra  1954 ( vek 63 rokov )  v Redange  v  Luxembursku.  Detstvo  strávil   v  Belvaux.  Jeho  otec  bol  vojakom  v  druhej  svetovej  vojne,  ktorý  bojoval  na  strane  Tretej  ríše, keď  bol  násilne  odvedený  a  prinútený  narukovať   do  nemeckého  Wehrmachtu.  Ešte  predtým pracoval  ako  oceliarsky  robotník.

Mladý  Jean-Claude  navštevoval  školu  v  belgickom  Clairefontaine  a pred  návratom  domov zmaturoval  v Lycée  Michel  Rodange.  V roku 1975 Jean-Claude  pokračoval  v  štúdiu  práva  na  francúzskej univerzite  v Štrasburgu.  Štúdium  ukončil   v roku  1979.  Avšak  právnickú  prax  nikdy  nevykonával.

Okrem  svojho  rodného jazyka  hovorí  plynule  francúzsky,  nemecky  a  anglicky.

Juncker bol  ešte  počas  štúdií  aktívny  v Kresťansko-sociálnej  ľudovej strane  ( CSV )  a  niekoľko  rokov  zastával  post predsedu  Zväzu kresťanskosociálnej  mládeže.

Jean-Claude Juncker  a politika

Junckerova  politická  kariéra  začala v  roku  1982, keď  po návrate  do  Luxemburska  sa  stal aj  vďaka  svojim  rétorickým  schopnostiam  tajomníkom  pre  prácu  a  sociálne  zabezpečenie  vo  vláde Pierra Wernera.

Jean Claude Juncker
Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker Foto: SITA/AP

V  roku 1984 sa  po  prvý raz  dostal  do  šesťdesiatčlenného  luxemburského  parlamentu,  kde  bol zvolený za  stranu  CSV.  V  novej  vláde  neskoršieho  predsedu  Európskej  komisie  Jacquesa  Santera sa  stal  vo  svojich  tridsiatich  rokoch  ministrom  práce  Luxemburska.  V  tejto  funkcii  sa  začalo prejavovať   jeho  proeurópske  smerovanie,  keďže  sa  ujal  úlohy  moderátora   množstva  debát  pri rokovaniach  v  Európskej  únii.

Jean-Claude Juncker  sa  zároveň  stal  aj  guvernérom  Svetovej  banky.

Krátko  pred  parlamentnými  voľbami  v roku  1989 sa  vážne  zranil  počas  autonehody.  Strávil  dva týždne  v  kóme,  z ktorej  sa  zázračne  prebral  a opäť  sa  vrátil  do  luxemburského  parlamentu.  Podarilo  sa  mu  totiž  obhájiť  poslanecký   mandát   a  v  staronovej  vláde  Jacquesa  Santera  opäť získal  post  ministra  práce a zároveň  zodpovedal  aj   za  rezort  ministerstva  financií.

Rovnaká  situácia  nastala  aj  po  parlamentných  voľbách  v  roku  1994.  V roku 1990 bol  Juncker zvolený  za  predsedu   Kresťansko-sociálnej  ľudovej  strany  a  jeho  politická  kariéra  začala  strmo stúpať  hore.

Jean Claude Juncker
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Foto: SITA/AP

Na  začiatku  90. rokov  predsedal   ECOFINu,  Rade  ministrov  financií členských   krajín  EHS,  ktorá  sa  kľúčovo  podieľala  na  konečnej  verzii   Maastrichtskej  zmluvy.  Juncker   bol  spoluzodpovedný  za uzavretie  oddielu  ekonomickej  a  monetárnej  politiky  únie  a  sám zmluvu  podpísal  v  roku  1992.

Potom,  čo  Santer  odstúpil  z  funkcie  predsedu  vlády  Luxemburska  na  jeseň  v  roku  1994 z  dôvodu  zvolenia  za  predsedu  Európskej  komisie,  prevzal  tento  post  po  ňom  Juncker.

Do  funkcie   premiéra   Luxemburska  vo  vláde,  v  ktorej  bola  jeho strana  v  koalícii  so  Socialisticko-robotníckou  stranou  (POSL-LSAP) bol  Juncker   veľkovojvodom  Jeanom   vymenovaný dňa  20. januára  v roku  1995.  Po  vymenovaní  sa  vzdal  postu  vo  Svetovej  banke.  Ďalej  si  ponechal  obe  ministerské  kreslá.  Naviac  sa  stal  aj  ministrom  zahraničia.

Juncker  vykonával  funkciu  premiéra  Luxemburska  od  roku  1995 až  do  roku  2013,  čiže  tento  post  zastával  dlhých  osemnásť  rokov,  preto  sa  považuje  za  najdlhšie  úradujúceho  predsedu vlády  spomedzi   všetkých  krajín  v  Európe.

Jean Claude Juncker
Foto: SITA/AP

Počas  prvého  funkčného  obdobia   predsedu   vlády  usiloval  o  zvýšenie  prestíže  Luxemburska  v  zahraničí  a  zameral  sa  na  ekonomickú  platformu  v  prehlbovaní   bilaterálnych  medzinárodných vzťahov.

Pri tvorbe povolebných  koalícií  mu  nikdy  nerobilo  problém  osloviť takmer  kohokoľvek  od  pravicového spektra  politických  strán, kresťanských socialistov  až  po  strany  striktne  ľavicové,  za čo  čoskoro  získal  v médiách  titul  „staviteľ koalícií“.

Počas  sporu  medzi  francúzskym  prezidentom   Jacquesom   Chiracom  a  nemeckým  kancelárom Helmutom  Kohlom  sa  v  rámci  svojej  návštevy  v Dubline  v  roku  1996 prejavil  ako  úspešný mediátor.  Spor sa  týkal  politiky  Ekonomickej  a  monetárnej  únie  EU,  ktorej  bol  členom.  Médiá  sa vtedy  o  ňom  vyjadrovali  ako  o  hrdinovi  z Dublinu, ktorému  sa podarilo  urovnať  ich konflikt.

Ako  premiér  Luxemburska  bol  celkovo  dvakrát  predsedom  Európskej rady  ( v dobe  predsedníctva  Luxemburska v  EU – 1997 a 2005). Zameral  sa  na  integráciu únie  najmä  v  oblasti  sociálnych vecí  a  vytvoril  plán boja  s  nezamestnanosťou ,  ktorý  dostal  názov „luxemburský proces“ ( predseda  Európskej  komisie  bol tiež Luxemburčan ).

V roku  1999 sa znovu  stal  premiérom  Luxemburska.  Tentoraz  vytvoril   koalíciu  s  Demokratickou stranou (PD/Dp).  Po ďalších voľbách  v  roku 2004 sa vrátil k pôvodnej  koalícii  so  Socialisticko-robotníckou  stranou,  ktorá  bola  vtedy  druhým  najsilnejším  politickým  subjektom.

Jean Claude Juncker
Jean Claude Juncker Foto: SITA/AP

Juncker  tiež inicioval  vznik  neformálnej  skupiny  ministrov  financií,  ktorí  sa  zamýšľali  nad  ďalšou monetárnou  politikou  únie.  Túto euroskupinu viedol osem rokov  ( 2005 – 2013 ).

V rokoch  Junckerovho  pôsobenia  vo  funkcii  premiéra  Luxemburska  sa  zvýšila  životná  úroveň krajiny  a narástol  tiež počet  prisťahovalcov. Na rozdiel  od  ostatných  krajín  EU  Luxembursko  počas  jeho  vlády, keď   premiér  zároveň  riadil  ministerstvo  financií,  malo  celých  dvadsať  rokov vyrovnaný  rozpočet.

V roku 2005 ( počas druhého  Junckerovho  pôsobenia  na poste predsedu  Európskej  rady) sa konalo v Luxembursku  referendum o ratifikácii Zmluvy o Ústave pre Európu.  Juncker  spojil  existenciu  vlády s úspechom v  referende.  Podarilo  sa  mu  vyhrať.  Pri  celkovej  účasti  88  percent  voličov pre zmluvu  hlasovalo  56,5 percent.

V Scheveningene  ho  členovia   ECOFINu   zvolili  za  predstaviteľa  pre  spoločnú  menu , tzv.  Pána Euro na  obdobie  dvoch  rokov.  Jeho úlohou  bola  koordinácia  hospodárskej  politiky  eurozóny.

V rámci  hospodárskej  integrácie  sa  stal  jedným  z  najdôležitejších  činiteľov  predovšetkým  vďaka  svojim  snahám  o  sociálne integrovanú  Európu  pred  nástupom  ekonomickej  krízy  v roku  2008.

Andrej Kiska
Zľava: Prezident SR Andrej Kiska a prezident Európskej komisie Jean-Claude Juncker počas stretnutia pri príležitosti pracovnej cesty prezidenta SR v Bruseli. Bratislava, 3. marec 2015. Foto: SITA/Anna Hrabovská/MZVaEZ SR

Jean-Claude Juncker a škandály

Ani vláda Jeana-Claude Junckera  sa  nezaobišla  bez  škandálov. Informácie,  ktoré  unikli z dokumentov  LuxLeaks, tvrdili, že  v rokoch 2002 – 2010, teda  v období  Junckerovej vlády sa  Luxembursko podieľalo na daňových únikoch a pomáhalo nadnárodných monopolom platiť nižšie dane.  Do tajnej dohody  s  vládou  bolo  zapojených  okolo  340  spoločností.  Juncker  pritom  mal cielene brániť  daňovej reforme EU.

V roku 2013 prepukol  škandál , že  jeho  tajná  služba  odpočúvala luxemburskú  politickú špičku a  získané  informácie zneužívala.  Juncker  bol  obvinený,  že  nedokázal  zabrániť  zneužívaniu  moci  zo  strany spravodajských  služieb.  V  júli  2013 predseda  vlády  Luxemburska  podáva  demisiu.

Jean-Claude Juncker bol viackrát kritizovaný aj  za  svoje  nevhodné správanie počas  formálnych stretnutí.  Napríklad  na  summite  lídrov  Európskej  únie  v roku  2015 Karla-Heinza  Lambertza tľapkal po bruchu  a maďarského  premiéra  Viktora  Orbána  vítal  ako diktátora so  zdvihnutou  rukou  a  zvolaním „Diktátor prišiel!“

Pre jeho opakované  problémy  udržať  sa  na  nohách sa čoraz častejšie objavujú  názory,  že za Junckerovým čudným správaním je alkohol.

Mayová, Juncker
Britská premiérka Theresa Mayová a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Foto: SITA/AP

Jean-Claude Juncker a šéf EU

Pred  voľbami do  Európskeho  parlamentu  v roku  2014 ho Európska  ľudová  strana ( EPP ) navrhla ako kandidáta  na  predsedu  Európskej  komisie.  EPP  síce  získala najväčší  počet  mandátov ( 221 z 751 ), ale Junckerova  kandidatúra  bola  podrytá  odmietavými  postojmi  niektorých  politických  lídrov.

Medzi nimi bol napríklad premiér  Spojeného kráľovstva  David Cameron,  ktorý  dokonca  pohrozil v prípade Junckerovho zvolenia odchodom z EU,  a  predseda  vlády  Maďarska  a zároveň  člen  EPP Viktor Orbán.   S podporou  Junckerovej  kandidatúry  dokonca  váhala  aj  nemecká  kancelárka Angela  Merkelová.  Nakoniec   však  oznámila,  že  voľba  predsedu  komisie by  sa  nemala  preťahovať  a  Junckera  podporila.

V júli  2014 bol  Juncker  Európskym parlamentom so ziskom  väčšiny hlasov ( 422  zo 729 hlasov) zvolený  za  predsedu  Európskej  komisie.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sľubuje maďarskému predsedovi Viktorovi Orbánovi boj, ak by chcela krajina zaviesť popravy. Foto: archívne, SITA/AP

Počas  svojho  pôsobenia  na  tomto  poste  Juncker  presadzoval  zavedenie povinných  kvót   pre  prerozdelenie  utečencov  medzi  jednotlivé  členské  štáty  EU.  Kvôli  tomu  sa dostal  do  sporu s  maďarským  premiérom  Viktorom  Orbánom, ktorý  návrh  prerozdelenia utečencov  radikálne odmietol a označil  ho  za  „absurdný, takmer šialený“.

Po  smrti  kubánskeho  vodcu a  revolucionára  Fidela  Castra  oznámil na  sociálnych  sieťach, že „Smrťou Fidela  Castra  svet  stratil  muža, ktorý  bol pre mnohých hrdinom.“

Juncker podporil  v  roku 2014 sankcie EU proti  Rusku.  Nové  americké sankcie  proti  tejto krajine, ktoré pripravil kongres USA, však  kritizoval. Postihli by  totiž  aj  európske firmy spolupracujúce na rozšírení plynovodu Nord Stream , ktorý  privádza  zemný  plyn  z Ruska  do  Nemecka po dne Baltského mora.

Jean-Claude Juncker a súkromný život

Šéf  Európskej  únie  je  ženatý  od roku  1979 s Christiane Frising. Manželia  nemajú  žiadne  deti.

Luxemburský politik, jeden z  tvorcov  eura  a  veľký  muž  europolitiky,  súčasný  predseda  Európskej  komisie a strany Chrëschtlech  Sozial Vollekspartei  (Kresťansko-sociálnej  ľudovej  strany),  bývalý  predseda  vlády  Luxemburského veľkovojvodstva.  Považuje sa  za  najdlhšie úradujúceho  predsedu  vlády  v  Európe. Tento  post zastával  osemnásť  rokov.

Najčítanejšie

24h48h72h168h

Koronavírus: Na Slovensku sa zmiernili opatrenia a otvorili sa aj obchody, nemáme už ani jeden čierny okres (online)

Expremiérovi Matovičovi nedôveruje čoraz viac ľudí, prieskum ukázal poriadne vysoké číslo

Týždeň očami Pavla Urbana: Matovič by si mal vypnúť internet. Danko môže vybaliť kufre

Minister Naď má po prvom očkovaní proti COVID-19, dostal vakcínu od Pfizer/BioNTech

Koronavírus: Na Slovensku pribudlo 66 úmrtí, zvýšil sa počet hospitalizovaných a urobili vyše 300-tisíc antigénových testov

Banskobystrický kraj zmapoval všetky cyklotrasy v regióne, vytvorený pasport aj zverejnil

Slovensko sa otáča za konfliktmi vo východnej Európe, sú pre nás potencionálnou hrozbou

Chorvátsko chce turistom viac sprístupniť ostrovy, ktoré koronavírus až tak nezasiahol

Rusi zatkli Lukašenkovho exhovorcu, spolu s ďalším mužom mal pripravovať prevrat a zabiť prezidenta

Naď vyzval kolegu Gyimesiho, aby sa ospravedlnil šéfovi slovenskej diplomacie za svoje výroky

Rôzne

Bezplatné novinky z Webnoviny.sk

Súhlasím s podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

  • Námety na reportáž
  • Inzercia na iSITA
  • Kontakt
  • Odber spravodajstva
  • Odhlásenie z notifikácií
  • Mapa stránok
  • Podmienky používania
  • Ochrana osobných údajov
  • GDPR - Nastavenie sukromia
SITA

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.