Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Parlament, Národná rada SR
Foto: archívne, SITA/Marko Erd.
20. 09. 2018 22:00 PolitikaSlovenskoPolitika z lokality Slovensko od Webnoviny.skSITA Diskusia

Platy starostov a politické strany budú poslanci riešiť aj v októbri, návrhy SaS neprešli

BRATISLAVA 20. septembra (WebNoviny.sk) – Prvá poprázdninová schôdza, ktorá mala na programe viac ako 90 bodov, sa skončila dnes ôsmym dňom rokovania hlasovaním o posledných prerokovaných bodoch programu, o viacerých bodoch však budú rozhodovať až na októbrovej schôdzi Národnej rady SR.

Plénum odmietlo napríklad návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti od poslancov SaS ako aj návrh novely zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

Plénum po troch dňoch diskusií nehlasovalo v druhom čítaní o novele zákona o politických stranách. K návrhu predložili viaceré pozmeňujúce návrhy opoziční poslanci, ale aj poslanci Slovenskej národnej strany (SNS), teda strany, ktorá s návrhom prišla ešte na júnovú schôdzu parlamentu.

Meno člena nemá byť v názve strany

Národniari chcú cez pozmeňujúci návrh presadiť, aby sa meno člena štatutárneho orgánu strany nemohlo nachádzať v jej názve. Cieľom tejto zmeny je zamedziť, aby bol u voličov vyvolávaný dojem vlastníctva politickej strany jedinou osobou.

Podľa ďalšieho pozmeňujúceho návrhu SNS má mať každá politická strana svoje sídlo, ku ktorému má právny vzťah na základe relevantného a platného právneho titulu. Orgánmi strany podľa návrhu majú byť najmä najvyšší orgán, výkonný orgán, rozhodcovský a revízny orgán. Každý orgán strany, okrem štatutárneho, musí mať najmenej troch členov, výkonný orgán strany musí mať najmenej deväť členov a najvyšší orgán strany musí mať najmenej 27 členov.

SNS navrhuje, že strany budú povinné zriadiť si platobný účet vedený v Štátnej pokladnici. Príspevky zo štátneho rozpočtu nemôže strana použiť na pôžičky a úvery fyzickým osobám alebo právnickým osobám, na zmluvy o tichom spoločenstve, podnikanie obchodnej spoločnosti, ktorú strana založila alebo sa stala jej jediným spoločníkom, na ručenie za záväzky fyzických osôb alebo právnických osôb ani na darovanie.

Zvýšenie základného platu starostov

Na nasledujúcej schôdzi sa poslanci vrátia k návrhu na zmeny v platoch starostov a primátorov, s čím prišli poslanci za stranu Smer-SD. Účelom poslaneckého návrhu zákona je podľa predkladacej správy zvýšenie koeficientov, ktoré slúžia na výpočet základného platu starostov a primátorov v závislosti od počtu obyvateľov obce na úroveň účinnú do 31. mája 2011, zníženie stropu pre fakultatívne zvýšenie základného platu starostov a primátorov zo 70% na 60% ako aj znovuzavedenie odstupňovaného nároku starostov a primátorov na odstupné.

Ako uvádza rezort práce vo svojom stanovisku, v súčasnosti možno konštatovať, že Slovenská republika úspešne prekonala krízové obdobie z rokov 2009 – 2013. „Dôkazom sú nielen makroekonomické ukazovatele v posledných rokoch, ale aj pozitívna makroekonomická prognóza na najbližšie roky. Z uvedeného dôvodu je dostatočný priestor pre ukončenie pretrvávajúcich protikrízových opatrení vrátane prehodnotenia platov starostov a primátorov,“ dodalo ministerstvo.

Jeden termín volieb

Poslanci napriek tomu, že prerokovali návrh novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, o jeho posunutí do druhého čítania nehlasovali. Urobia tak na októbrovej schôdzi. Cieľom návrhu zákona, s ktorým prišli poslanci Národnej rady SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Martin Klus a Milan Laurenčík, je umožniť konanie prvého kola alebo druhého kola volieb prezidenta Slovenskej republiky s voľbami do Európskeho parlamentu v jeden deň a v rovnakom čase a prostredníctvom spoločných volebných komisií. Možno tým dosiahnuť dvojaký efekt – finančné úspory a vyššiu účasť. S vyššou účasťou súvisí aj celoeurópska blamáž za najnižšiu volebnú účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu v ich histórii, ktorú Slovensko dosiahlo v roku 2014. Voličská účasť bola 13,05% a bola tak najnižšia v celej Európskej únii.

Rovnako nehlasovali ani o návrhu novely ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky. Liberáli chcú odstrániť podľa nich neopodstatnené ústavné obmedzenie, podľa ktorého sa voľby prezidenta Slovenskej republiky majú vykonať najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia dosluhujúceho prezidenta. O oboch návrhoch bude snemovňa hlasovať na októbrovej schôdzi.

Odporúčané články

Smer-SD navrhuje voľbu ústavných sudcov bez prezidenta, Kiska to považuje za nebezpečné SNS navrhuje zmeny pre politické strany, z ich názvov majú aj zmiznúť Kollár či Kotleba

Neprehliadnite

Belgický premiér odstúpil zo svojho postu, vládu položili nezhody okolo migračného paktu Bora-Hansgrohe bude mať najkomplexnejšie družstvo na klasiky, hovorí Sagan o nových kolegoch Aktivisti Greenpeace neohrozili prevádzku elektrárne Nováky, prokuratúra zrušila obvinenie Nemôžete viniť migrantov z každého zla, odkázal politikom pápež František Aktualizované: Guvernér NBS Makúch ostro kritizuje nomináciu Hudáka, spochybnil najmä jeho odbornosť Slovan prehral v KHL jedenásty zápas za sebou, Petrohrad po zlom začiatku dominoval Aktualizované: José Mourinho skončil v pozícii hlavného trénera Manchestru United Foto: Pri obci Rožkovany došlo k tragickej nehode, Audi vrazilo na križovatke do dvoch chodcov

Témy

Diskusia

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Z kategórie Politika

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

OK

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies