Foto: Prezidenti krajín B9 rokovali v Košiciach, Kiska sa stretol aj so šéfom NATO (aktualizované)

SUMMIT: Prezidentov krajín B9 a GT NATO
Zľava: Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, prezidentka Estónska Kersti Kaljulaid, prezident Rumunska Klaus Iohannis, prezident Maďarska János Áder, prezident SR Andrej Kiska, prezidentka Litvy Dalia Grybauskaitéová, prezident Poľska Andrzej Duda, prezident Lotyšska Raimonds Vejonisa a prezident Českej republiky Miloš Zeman počas stretnutia prezidentov krajín Bukureštskej deviatky (B9) a generálneho tajomníka (GT) NATO na summite v Košiciach. Košice, 28. február 2019. Foto: SITA/Marek Turčok
  • aktualizované 28. februára, 20:50

KOŠICE 28. februára (WebNoviny.sk) – Podpísaním spoločnej deklarácie vo štvrtok v Košiciach vyvrcholilo stretnutie prezidentov Bukureštskej deviatky (B9), teda štátov, ktoré sú na východnom krídle Severoatlantickej aliancie (NATO). Na rokovaní sa zúčastnil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Témou rokovania hláv štátov boli otázky bezpečnosti.

Efektívna kolektívna obrana

Ako na tlačovej besede po stretnutí uviedol slovenský prezident Andrej Kiska, základnou úlohou štátu a politikov je zaistiť bezpečnosť pre občanov, aby investície do obrany mali zmysel a aby sa pretavili do pocitu silnejšieho bezpečia.

V diskusii sa podľa prezidenta venovali otázke bezpečnosti Európy ako súčasti Severoatlantickej aliancie (NATO). Hovorili tiež o tom, ako robiť Európu bezpečnou, ale tiež ako ubezpečiť obyvateľov tých krajín, ktoré sa bezpečne necítia, že vojská NATO sú pripravené dostatočne rýchlo a pružne reagovať.

„Je našou prioritou, aby naša kolektívna obrana bola efektívna. Aby odradila ktoréhokoľvek protivníka. Aby sme dokázali spoločne rýchlejšie reagovať na nebezpečenstvo. Aby naše sily boli lepšie vyzbrojené a dobre pripravené. Aby sme si vedeli plniť naše záväzky. Nie preto, že to niekto povedal. Ale preto, že chceme dať našim občanom pocit skutočného bezpečia,“ uviedol Kiska.

Situácia na Ukrajine

Diskutovalo sa podľa neho aj o vývoji za hranicami, konkrétne o situácii na Ukrajine, v oblasti Čierneho mora, aj o aktivitách Ruska a o nebezpečí zhoršovania bezpečnostnej situácie. Pozornosť sa venovala aj novým technológiám.

„Dnes čelíme klamstvám, pokriveným pravdám a šíreniu dezinformácií. Tie majú za cieľ spochybniť, alebo ničiť základ nášho úspechu, našej bezpečnosti a stability. Ale tiež ovplyvniť schopnosť vnímať naše vlastné suverénne rozhodnutia,“ uviedol prezident s tým, že sa s prizvanými expertmi zhodli, že to nie sú izolované incidenty, ale premyslené kroky prítomné vo všetkých krajinách.

Podľa Kisku však počas celého stretnutia nezaznel hlas o tvorení nových štruktúr, keďže sila Severoatlantickej aliancie je v jej jednote. „Hovoríme o dopĺňaní NATO, ale v žiadnom prípade o nahrádzaní. Hovoríme o lepšej pripravenosti Európy, ale určite nie o nových štruktúrach. To bolo posolstvo, ktoré aj dnes zaznelo z našej Bukureštskej deviatky,“ dodal prezident.

Politika otvorených dverí NATO

Rumunský prezident Klaus Werner Iohannis zdôraznil, že je podporovateľom politiky otvorených dverí v NATO.

„Je to prístup, ktorý pomáha posilňovaniu stability i prosperity celého Severoatlantického priestoru. Zvyšuje príspevok NATO k vývoju v jednotlivých členských štátoch a Rumunsko preto podporuje rozširovanie smerom na východ, či už ide o Moldavsko, Gruzínsko alebo Ukrajinu. Všetky tieto štáty majú spoločné ciele. To je bližšie sa primknúť k NATO prostredníctvom vlastných vnútorných reforiem, ktoré predstavujú priority pre každý tento štát,“ uviedol rumunský prezident.

Aj poľský prezident Andrzej Duda konštatoval, že vďaka spolupráci sa bezpečnosť jednotlivých krajín posilňuje. „Zhodli sme sa, že tie najzávažnejšie hrozby, ktorým čelíme, je návrat imperiálnych ambícií Ruska, ktoré sa dejú, sú skutočné a na to musíme primerane zareagovať,“ uviedol Duda s tým, že prezidenti hovorili aj o navýšení počtov vojakov NATO v tomto regióne. Poľsko označil za uzol, z ktorého sa môže šíriť bezpečnosť do ďalších štátov.

Kiskovo rokovanie so Stoltenbergom

Samotným rokovaniam všetkých účastníkov podujatia predchádzalo Kiskovo stretnutie so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom, ktorí spolu hovorili aj o tom, ako ľuďom vysvetliť nutnosť investovania do bezpečnosti a obrany

„Zabezpečiť ochranu občanov je základná úloha štátu. Naši ľudia si dokážu zabezpečiť veľa vecí, ale obranu musí zabezpečiť štát. O obrane a bezpečnosti musíme hovoriť práve vtedy, keď je mier, aby sme boli pripravení,“ povedal pred stretnutím s hlavami štátov prezident Kiska. Ako dodal, prezidenti Bulharska, Českej republiky, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska a Rumunska reprezentujú takmer sto miliónov ľudí.

„Možno sme zabudli, že pred piatimi rokmi hrozil ozbrojený konflikt na Ukrajine. Hrozila tam vojna. Že trošku viac ako 100 kilometrov od Košíc by zúril vojnový konflikt. Vtedy by sa asi každý jeden občan pýtal – sme pripravení? Investovali sme dosť? O tom musíme uvažovať v čase mieru a vysvetľovať, aké dôležitú sú investície do obrany,“ dodal ešte Kiska pred rokovaním s prezidentkami a prezidentmi.

Na záver podotkol, že šéf NATO ocenil pripravenosť Slovenska splniť svoje záväzky, teda investovať do obrany dve percentá HDP do roku 2024 a investovať do modernizácie obrany.

Odhalenie pamätníka

Na rokovaní v Košiciach sa stretli prezidenti a prezidentky Bulharska, Českej republiky, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.

Hlavným cieľom podujatia iniciovaného Andrejom Kiskom bolo pripomenúť si 70. výročie vzniku NATO, 15. výročie vstupu Slovenskej republiky a ďalších členov B9 do NATO a 20. výročie vstupu Českej republiky, Maďarska a Poľska.

Diskusia bola rozdelená do dvoch plenárnych zasadnutí. Dopoludnia sa prezidenti venovali téme Bezpečnostná situácia v Európe, jej susedstve a mimo nej – dôsledky pre adaptáciu v rámci NATO. Popoludní sa druhé plenárne rokovanie zaoberalo témou Hybridné hrozby – odolnosť voči nim.

Súčasťou programu bolo aj odhalenie pamätníka pri príležitosti stretnutia prezidentov a pripomenutia si dôležitých výročí, pri príležitosti ktorých sa stretnutie konalo. Išlo o 70. výročie vzniku NATO, 15. výročie vstupu Slovenskej republiky a ďalších členov B9 do NATO a 20. výročie vstupu Českej republiky, Maďarska a Poľska.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej KiskaAndrzej DudaJens Stoltenberg
Firmy a inštitúcie NATO Organizácia Severoatlantickej zmluvy