Prezidentka Čaputová je najdôveryhodnejšou političkou, ale Matovič ju môže po sporoch stiahnuť nadol

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
PREZIDENTKA: Vymenovala novú vládu SR
Sprava v popredí: Prezidentka SR Zuzana Čaputová a premiér Igor Matovič (OĽANO). Foto: SITA/Kancelária prezidentky

Prezidentka Zuzana Čaputová v novembrovom prieskume dôveryhodnosti poklesla podľa agentúry Focus o tri percentá, stále je však suverénne najdôveryhodnejšou spomedzi politikov. Je otázkou, či ju po prepuknutí otvoreného sporu v budúcnosti so sebou nestiahne nadol premiér Igor Matovič (OĽaNO).

Agentúra Focus pre TV Markíza v prieskume od 18. do 25. novembra na vzorke 1 004 opýtaných  hlave štátu namerala dôveryhodnosť 63 percent. Nedôveruje jej 35 percent respondentov. Prezidentka je jediná z osobností vo vysokej politike, u ktorej dôvera prevyšuje nad nedôverou.

Kiska bol najsilnejší, po konfliktoch išiel dole

Časom by však prezidentku mohol oslabiť politický konflikt s premiérom Matovičom. Za bývalej vlády prezident Andrej Kiska bol tiež najdôveryhodnejším politikom. Po otvorení politického frontu medzi ním a vtedajším premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) nastal pozvoľný zostup Kisku.

Zuzana Čaputová, Andrej Kiska
Prezidentka Zuzana Čaputová a jej predchodca Andrej Kiska. Foto: SITA/Branislav Bibel.

Ešte  v októbri 2018 mu podľa prieskumu Focusu dôverovalo 41,3 opýtaných. Keď začínal na poste hlavy štátu, jeho popularita bola podstatne vyššia. V decembri 2014 Kiskovi podľa Focusu dôverovalo takmer 71 percent respondentov.

Začiatkom apríla 2019 v pozícii prezidenta Kiska oznámil založenie novej politickej strany. Vo funkcii bol do polovice júna 2019.

Nemala vieru, ale fakty

Sociológ Martin Slosiarik si mierny pokles dôveryhodnosti prezidentky vysvetľuje jej možnou reakciou na celoplošné testovanie, ktoré sa udialo začiatkom novembra.

Prezidentka vtedy na základe informácií, ktoré dostala od predstaviteľov ozbrojených síl, uviedla, že v rámci celoplošného testovania nebude možné otestovať státisíce občanov.

Akcia sa s vypätím všetkých síl napokon podarila a prezidentka si vyslúžila aj kritiku. So zjednodušením by sa dalo povedať, že nemala vieru, že akcia vyjde, ale mala fakty, ktoré jej v danej chvíli generáli poskytli.

„To bol bod, kedy mohla stratiť ,tú kytičku’ tri percentá. Jej slová do istej miery  nakoniec narazili na realitu, ktorá bola úspešnejšia, ako to, čo pôvodne hovorila,“ zhodnotil pokles Čaputovej pre portál SITA.sk Slosiarik.

Politológ Jozef Lenč pokles dôveryhodnosti prezidentky nevníma dramaticky. „Je jedinou političkou, ktorá má pozitívne skóre. Problém by to bol vtedy, keby bol pokles výraznejší a viac ľudí by jej neverilo ako verilo,“ usúdil.

Lenč dodal, že za úbytkom podpory môžu byť „tvrdo presvedčení“ voliči premiéra Matoviča.

Oprávnená kritika neuškodí

Nepokoj vo vzájomných vzťahoch medzi premiérom a prezidentkou pokračuje ďalej. V decembri premiér plánoval celoplošné testovanie. Prezidentka hovorila, že má byť dobrovoľné a žiadala o pragmatický prístup pri riadení pandémie. Premiér ju zase dával na jeden breh s opozíciou Petrom Pellegrinim (Hlas-SD), Robertom Ficom a Marianom Kotlebom.

Čo však v prípade, že budú konflikty hlavy štátu s premiérom Matovičom pokračovať? Nespôsobia pozvoľné oslabovanie dôveryhodnosti Zuzany Čaputovej?

Podľa Slosiarika veľa bude závisieť od toho, do akej miery pôjde o tvorený konflikt. „A či to, čo povie prezidentka, sa ukáže v zhode s realitou alebo v rozpore. Ak bude kritika prezidentky voči premiérovi oprávnená, nevidím dôvod, aby jej popularita klesala,“ zhodnotil sociológ.

Skokan Sulík je za Pellegrinim

V novembrovom prieskume dôveryhodnosti Focusu sa tiež ukázalo, že zo štyroch lídrov vládnych strán je „najväčším skokanom“ vicepremiér a šéf SaS Richard Sulík. Jeho dôveryhodnosť stúpla o 11 percent na úroveň 45 percent.

Richard Sulík
Predseda SaS Richard Sulík si robí selfie s členmi strany Foto: SITA/Milo Fabian

Sulík je tretí za druhým Pellegrinim (Hla-SD), ktorý dosiahol dôveryhodnosť 46 percent. Premiér Matovič skončil na šiestom mieste. Dôveruje mu 25 percent opýtaných. Ešte tento rok v apríli mal dôveru 48 percent respondentov.

Sociológ hovorí, že Sulík čerpá podporu z rôznych táborov. „Medzi vlastnými voličmi má dôveru takmer sto percent. Ale zároveň narástol v Hlase, v Smere, a rastie aj medzi mimoparlamentnými stranami, hlavne v Progresívnom Slovensku,“ ozrejmil Slosiarik.

Zatiaľ nevedno, či si Sulík sympatie udrží. Záležať to bude od ďalšieho vývoja v súvislosti s pandémiou. Podľa Slosiarika je aktuálne Sulík ako keby hlavným vyzývateľom Pellegriniho, ktorý je zase najsilnejší v opozičnom tábore.

Politológ Lenč za posilnením dôveryhodnosti Sulíka vidí prijateľnosť jeho názorov aj pre voličov opozície. „Je to aj tým, že jeho návrhy sú pre ľudí zrozumiteľnejšie a budia istotu, ktorú chce cítiť bežný človek z vlády,“ poznamenal Lenč.

Dodal, že názory Sulíka sú konzistentnejšie a vidieť v nich nejakú líniu. Naopak, vyjadrenia premiéra podľa Lenča budia dojem, že Matovič nevie, čo chce.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Igor MatovičJozef LenčMartin SlosiarikZuzana Čaputová
Firmy a inštitúcie FocusHlas-SDOĽANOSaSSMER-SD