Aké máte kontakty so slovenskými poslancami?
Naše kontakty sú intenzívne. Ďakujem slovenským poslancom, že sú s nami ochotní rokovať aj o ťažkých otázkach, pretože nie všetky parlamenty iných krajín, sú ochotné rokovať.
Slovenský parlament prijal vyhlásenie k výročiu ukončenia svetovej vojny.
Obyčajní ľudia v Rusku ocenili toto vyhlásenie slovenského parlamentu. Bol som v Bratislave na veľkom cintoríne na Slavíne, kde je pochovaných 6 700 vojakov Červenej armády. Videli sme, že je vo výbornom stave. Slovensko sa stará o tieto pomníky a nezabúda na minulosť. V Jekaterinburgu, kde žijem, je pamätník slovenským vojakom, ktorí tam zahynuli ešte počas prvej svetovej vojny. Každý vojak má na pamätníku meno.
—-> TU.
Nedávno ste boli na Slovensku. S akým cieľom?
Mali sme niekoľko cieľov. Rokovali sme o parlamentnom partnerstve. Chceme rozšíriť skupinu priateľstva. V Rusku je dvojkomorový parlament. Chceme, aby v skupine priateľstva bolo aj niekoľko senátorov, členov hornej komory parlamentu. Slovenský parlament s tým súhlasil. Na budúce už príde zmiešaná skupina.
Okrem toho?
Konzultovali sme viaceré zákony, ktoré sa prijímajú na Slovensku i v Rusku. Dohodli sme sa na konzultáciách pri prijímaní niektorých zákonov. Takéto konzultácie s tými, ktorí majú už prijaté zákony, považujeme za dôležité. Dohodli sme sa aj s Výborom NR SR pre zdravotníctvo, že podpíšeme dohodu o ochrane zdravia medzi slovenským a ruským výborom. V Rusku sa totiž mení zákonodarstvo v zdravotníctve. Potrebujeme slovenské rady. Chceme ich pozvať ako expertov.
Ako vnímate spoluprácu našich krajín?
Rusko chce spolupracovať so Slovenskom nielen v energetike, ale aj v iných projektoch. Pre nás je veľmi dôležité partnerstvo vo vede, v programe pre mládež. Preto chceme rozvíjať túto spoluprácu na rôznych úrovniach. V roku 2014 sme plánovali, že do Ruska príde zo Slovenska študovať 110 študentov. Táto kvóta sa však nenaplnila. Myslím, že sme spravili niekde chybu. Chceme, aby slovenskí študenti mohli prísť na ruské univerzity. Pre nás je tiež dôležité, aby Slovensko mohlo ukázať v Rusku svoju kultúru. Organizujú sa u nás výstavy vašich umelcov. Ponúkli sme slovenským poslancom, aby prišli do Ruska. Chceme však, aby nevideli len Moskvu. Moskva je dôležitá, ale chceme im ukázať obyčajné regióny, kde žijú ľudia. Chceme im ukázať Ural. Treba ho vidieť, aby mohli pochopiť, aké veľké je Rusko. To je dôležité. Veľmi málo sa zaoberáme projektom slovanstva. Sme Slovania. Nie je nič zlé na tom, keď Slovania medzi sebou komunikujú.
Slovenský parlament inicioval nedávno takzvaný Košický proces, kde boli ukrajinskí, ruskí, slovenskí a nemeckí poslanci. Ako ste vnímali toto stretnutie?
Chceme byť aj na jeho pokračovaní. Je to o tom, aby parlamenty týchto krajín mohli diskutovať o zložitých otázkach. Vojna na Ukrajine je bolestná otázka, pretože Ukrajinci sú naši bratia. Sú to naši bratia a my sa k nim správame ako k bratom. Chceme na takomto stretnutí s nimi diskutovať, pretože my sa priamo s ukrajinskými poslancami stretnúť nemôžeme. Oni sa s nami stretnúť nechcú. Našťastie je slovenský parlament, ktorý je pripravený byť mediátorom tohto projektu, aby sme sa stretli v Košiciach. My sme pripravení. Pre nás je to veľmi dôležité.
Stretli sme sa aj so slovenskou opozíciou.
Nejde o to, či sa nám ich otázky páčia, alebo nepáčia. Sme povinní rozprávať sa. Nám sa páčilo, že aj opozícia povedala, že chce s nami hovoriť. To je dôležité. Je dôležité, že ruská delegácia bola na Slovensku a vysvetlila svoju pozíciu.
Ako vnímate to, čo sa deje v posledných mesiacoch na Ukrajine?
Za pripojenie Krymu k Rusku hlasovalo 97 percent ľudí v referende na Kryme. Prečo tak hlasovali? Ukrajinskí politici spravili chybu. Zakázali ľuďom na Kryme hovoriť po rusky. Keď vám zakážu hovoriť po slovensky, prikážu vám hovoriť len maďarsky, nebude sa vám to páčiť. Na Kryme sa to tiež ľuďom nepáčilo. Zakázali, aby sa ich deti učili po rusky. Je to teda otázka Krymu, voľby ľudí, ktorí tam žijú.
Ale zo slovenského pohľadu je Krym anexia…
Poznám toto tvrdenie. Bol to seriózny výber. Ukrajinská armáda vtedy v Kryme prešla bez jediného výstrelu na ruskú stranu. Opakujem, 97 percent bolo v referende za. V Luhansku a Donecku bolo tiež referendum. Tam však boli obyvatelia rozdelení na dve polovice. Rusko následne zaujalo postoj, že ide o ukrajinské územie. My aj dnes hovoríme, že Doneck a Luhanská oblasť , sú ukrajinské územie. Ale keď je to ukrajinské územie, Ukrajina, Kyjev, je povinný, zabezpečovať na tomto území zdravotníctvo, dávať penziu dôchodcom, zabezpečiť elektrinu, plyn a potraviny.
Rusko nechce toto územie?
Rusko nebude bojovať o toto územie.
Vzhľadom na vulgaritu a nekorektnosť mnohých príspevkov k tejto téme nie je možné k článku pridávať komentáre.