Šéf najvyššieho súdu musí mať odborné a morálne predpoklady a Harabin to podľa Via Iuris nie je

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Štefan Harabin
Kandidát na prezidenta SR Štefan Harabin počas odovzdania petičných hárkov s podpismi potrebnými pre svoju prezidentskú kandidatúru v podateľni Národnej rady SR. Bratislava, 18. január 2019. Foto: SITA/Branislav Bibel

Najvyšší súd SR je vrcholom všeobecného súdnictva a musí ho viesť človek, ktorý má vysoké odborné a morálne predpoklady. Uviedla to organizácia Via Iuris pre agentúru SITA pri príležitosti zverejnenia nominácií Súdnou radou SR.

O post predsedu sa uchádza Štefan Harabin, Ivetta Macejková, Jana Bajánková a Soňa Mesiarkinová. Mimovládka Via Iuris označila ako nevhodného iba sudcu Štefana Harabina. Súdna rada SR bude hľadať nového šéfa súdu na mimoriadnom zasadnutí, ktoré je naplánované na 9. septembra.

Minimálne desať hlasov členov súdnej rady

Na úspech potrebujú uchádzači získať minimálne desať hlasov členov súdnej rady. Následne kandidáta alebo kandidátku musí odsúhlasiť aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá má podľa ústavného právnika Petra Kubinu v tejto oblasti reálne kompetencie.

„Najvyšší súd je vrcholným orgánom všeobecného súdnictva, ktorý svojimi stanoviskami a rozhodnutiami ovplyvňuje rozhodovanie okresných a krajských súdov. Pozícia predsedníčky či predsedu NS SR je preto kľúčovou pozíciou v súdnictve, od ktorej sa do veľkej miery odvíja následná dôvera verejnosti v celú justíciu. Zo septembrovej voľby by víťazne mala vyjsť osoba, ktorá má rozsiahle odborné skúsenosti a zároveň nejestvujú žiadne pochybnosti o jej morálnej integrite a nezávislosti. Jediný mužský kandidát v zozname uchádzačov podľa nás už mnohokrát preukázal, že predpoklady pre tento post jednoznačne nespĺňa,“ uviedla Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s organizáciou Via Iuris.

Po voľbe na pôde Súdnej rady SR môže do procesu výrazne vstúpiť prezidentka Čaputová. „Prezidentka má v prípade kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu SR rovnaké právomoci ako v prípade kandidáta na generálneho prokurátora. Hranice týchto právomocí sú definované všeobecne záväzným výkladom Ústavy, ktorý podal Ústavný súd SR v kauze Čentéš,“ uviedol Kubina pre agentúru SITA.

Kauza Čentéš

Prípad vznikol v roku 2011 po tom, ako Národná rada SR zvolila na post Generálneho prokurátora práve Jozefa Čentéša, ktorého odmietol vymenovať vtedajší prezident Ivan Gašparovič.

Ústavný súd SR dal dodatočne za pravdu Čentéšovi, ktorému priklepol aj odškodné. Podľa tohto výkladu, respektíve odôvodnenia rozhodnutia súdu môže postupovať Zuzana Čaputová.

„Tieto právomoci zahŕňajú aj oprávnenie prezidentky kandidáta do funkcie nevymenovať, ak nespĺňa zákonné podmienky na vymenovanie alebo ak existuje závažná skutočnosť vzťahujúca sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo ústavného orgánu, ktorého má byť kandidát vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod príslušného ústavného orgánu,“ vysvetlil Kubina.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Eva KováčechováIvan GašparovičJozef ČentéšPeter KubinaŠtefan HarabinZuzana Čaputová