Pán minister, čím sa cítite byť viac? Pôdohospodár, či ochranca životného prostredia? Ľudia to doteraz vnímali tak, že ak niekto má byť minister životného prostredia, mal by byť jeho ochranca. Čiže aký vzťah máte k životnému prostrediu a potom k pôdohospodárstvu?
Mám k nim sedliacky vzťah.
To znamená?
Vysoké Tatry sme vyhlásili za národný park. Ale je to výsledok cieľavedomej ľudskej práce. Pokiaľ dnes hovoríme o tom, že 70% územia lesov je vzácne a treba ho chrániť a 40% územia tejto krajiny je vzácneho a je treba ho chrániť z hľadiska životného prostredia, nemôžem to inak zadefinovať ako výsledok cieľavedomej práce a sedliackeho rozumu. Neviem, prečo by sme mali pristupovať k prírode a jej využívaniu iným spôsobom.
Nie je to v rozpore potom s tým, že ste v auguste zakázali vyhlasovať ďalšie územie za chránené?
Je to trošku na počudovanie. Hovoríme o predpokladanej prírodnej rezervácii Smrekovica. V danom území je od decembra minulého roku nariadená ťažba dreva v predpokladanom rozsahu štyritisíc metrov kubických. Do 1. júla, kým toto rozhodnutie vyšlo, sa vyťažilo 3,5 tisíc kubíkov dreva. Zostávalo 500 kubíkov. Kde boli ochranári od decembra do januára, keď sa vyťažilo gro toho dreva? Môj list, ktorý hovoril, aby prerušili konanie, resp. nevyhlasovali ďalšie chránené územia bol kvôli štátnemu rozpočtu. Dnes máme totiž krajinu z hľadiska financií rozvrátenú. Fico ju zrovnal. Vyprázdnil špajzu. Akékoľvek vyhlásenie chráneného územia má nároky na štátny rozpočet. Krajské úrady nemajú kryté tieto rozhodnutia prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Pokiaľ narýchlo vyhlásime chránené územia, tak potom musíme povedať, kde zoberieme peniaze. Od dôchodcov? Zoberieme peniaze zo zdravotníctva, zo školstva? Odkiaľ? Táto vláda v programovom vyhlásení prijala záväzok, že prehodnotí celý systém chráneného územia na Slovensku a to, čo je skutočne cenné, to nech skutočne je chránené a to, čo nemusí byť chránené podľa týchto pravidiel, ale má sa obhospodarovať v zmysle sedliackeho rozumu, tak aj tak užívajme. Takýto prístup v predchádzajúcich desaťročiach, stáročiach na Slovensku vytvoril viac ako 40% území, ktoré sú chránené. To znamená, že ten prístup nebol zlý. Môj zámer smeroval k tomu, aby sme nevytvárali ďalšie nároky na štátny rozpočet. Ale to, čo je cenné, to orgány ochrany životného prostredia mohli, môžu a aj budú môcť chrániť. Pre mňa je nepochopiteľné, prečo krajský či obvodný úrad koná tak liknavo, keď mal vedomosť, že by to malo byť cenné, keď má vedomosť o tom, že sa tam ťaží a máme zákon, ktorý mu dáva možnosť prijať predbežné opatrenie na zákaz ťažby, aby sa to preverilo. Prečo nekoná? Má všetky možnosti.
Je tých 40% chránených území na Slovensku tak akurát, alebo by to malo byť o niečo nižšie?
V okolitých krajinách, či už je to v Rakúsku, Česku, alebo aj inde v Európe, tak priemer sa pohybuje okolo 20% územia krajiny. Na Slovensku treba nájsť rovnovážny stav z hľadiska ochrany a využívania prírody. To, čo je vzácne, to chráňme a venujme tomu patričnú pozornosť. Chrániť všetko znamená nechrániť nič.
Chrániť všetko znamená nechrániť nič. Zsolt Simon
Čiže budeme chrániť len skvosty?
Ja nie som v situácii a nepovažujem sa za odborníka, ktorý by mal jednoznačne zadefinovať, čo áno a čo nie. To má byť odborná skupina, zložená aj z mimovládnych organizácií, ktorá povie, že čo áno a čo nie. Niekedy sa dostávame do extrému. Keď Vysoké Tatry padli, tak vtedy sa otvorila téma, že všetko to, čo je v 5. stupni ochrany, je treba prísne chrániť a nemôže tam vstúpiť živá noha. Toto bol názor ochranárov. Keď som upozornil na to, že v meste Vysoké Tatry bývajú ľudia, ktorých by sme museli deportovať a vysídliť, tak veľmi rýchlo názor zmenili. Mali by sme byť predvídaví. Systém zonácie je príkladom prehodnotenia rozsahu chránených území. Toho, čo má byť chránené a čo nie.
Ste za taký rozvoj cestovného ruchu v Tatrách?
Za efektívne a rozumné využívanie prírody a prírodných bohatstiev Slovenska v prospech občanov tejto krajiny.
Nebýva často zvykom, že by ministri sa vzdávali svojich kompetencií. U vás to vyzerá opačne. Čím skôr sa chcete zbaviť kompetencií v životnom prostredí.
Ja som zástancom toho, aby činnosti boli vyčistené. Vyčistené v tom duchu, aby sa nekrižovali. Ministerstvo pôdohospodárstva je skôr o výrobe. Ministerstvo životného prostredia je skôr o ochrane. Ministerstvo životného prostredia má ochraňovať záujmy životného prostredia vo vzťahu k pôdohospodárom, doprave, energetike, ďalším činnostiam a má sa k tomu vyjadrovať. Má svoje opodstatnenie. Tento bol v tomto roku zrušený predchádzajúcou vládou Roberta Fica s jedným, jediným zámerom. Zamiesť stopy po kauzách, ktoré vytvorili ministri SNS a ministri Smeru v samotnom ministerstve životného prostredia. Či sú to emisie, či je to popolček, alebo ďalšie. Možno polovicu káuz sme ešte ani nenašli.
Na Slovensku čoraz častejšie máme veľké vody tam, kde nebývali. Sú veľké škody. Obete na životoch i na majetkoch. Čo s tým? Čo s povodňami?
Systematická zmena a systematický prístup k riešeniu povodní.
To hovoria vlády už 20 rokov. Problém je, že nikdy sa nenašli na takéto zmeny peniaze.
Nemáte pravdu. Sedel som v kresle ministra pôdohospodárstva, keď sme prijali program v rámci agroenvironmentálnych opatrení, kde sme zaviedli ochranný osevný postup. Prioritný cieľ bol zabrániť prívalovým dažďom a odplavovaniu pôdy zo svahov. Do tohto programu sa prihlásili poľnohospodári s výmerou takmer 100 tisíc hektárov. Vláda Roberta Fica na čele s ministrami z HZDS v rámci tohto opatrenia a v jeho pokračovaní prijala rozhodnutie, že budú podporovať tých, ktorí budú brať ohľad na hniezda na stromoch. Následne z takmer 100 tisíc hektárov ochranného osevného postupu sa znížilo na 22 tisíc.
Čo je to ochranný osevný postup?
To, že nad svahovitosťou 10 stupňov môžete mať len husto siate plodiny. To znamená, aby to bránilo tomu, aby voda zmývala pôdu, teda zadržiavala vodu v prírode. Jednoduchá matematika. Zrazu 80 tisíc hektárov pôdy máme vystavených živlom.
Prečo?
Jedno rozhodnutie. V predchádzajúcich obdobiach boli prijímané rozhodnutia, ktoré smerovali do tejto oblasti. Zoberme si nitrátovú smernicu a jej vykonávanie. Isté ochranné pásmo pri vodných tokoch, pri potokoch, musí byť vytvorené s husto siatymi obilninami, alebo zatrávnené. Je to ochranné opatrenie. Môžeme hovoriť o tom, že je to treba ďalej rozšíriť. Predchádzajúca vláda peniaze minula a ochranu nezabezpečila. My máme minimálny priestor na to, aby sme mohli riešiť túto situáciu.
To je politika, prístup jednotlivých politikov. Ale ľudia sa budú báť asi najbližšie na jar, keď sa začne topiť sneh. Čo môžete ľuďom povedať? Čo robiť? Čo môžu očakávať?
Preto, aby sa ľudia nebáli, resp. aby sme ochranu postavili do pôvodného stavu, aká bola začiatkom tohto roka, alebo začiatkom mája tohto roka, tak vláda rozhodla a vyčlenila peniaze na to, aby sme obnovili ochranné hrádze popri vodných tokoch. Prijímame rad opatrení, ktoré majú smerovať k tomu, aby boli posilnené predbežné opatrenia. Pán minister Mihál predložil zákon do NR SR, ktorý hovorí o tom, že je možné prijímať ľudí do zamestnania a platy idú z európskeho sociálneho fondu a štátu a len 5% platí štátny podnik, alebo obec, ktorý je správcom vodných tokov. Zarastené vodné toky, ktoré spôsobili vybreženie a zaplavenie územia, sa môžu postupne čistiť. Zima je na to ideálne obdobie. Ak každý starosta, Slovenský vodohospodársky podnik a štátny podnik hydromeliorácie sa zapoja do tejto činnosti, tak počítam, že vedia vytvoriť 1000-1500 pracovných príležitostí na pol roka. Riešime tým nezamestnanosť a tiež protipovodňové opatrenia. Samozrejme prijímame opatrenia, nastavujeme program, ktorý by sa mohol realizovať od jari budúceho roku. To znamená, že hradenie malých bystrín, čistenie drobných vodných tokov tak, aby sme územia, ktoré doteraz sú definované ako ohrozené územia, sa stali územiami stability. Odborníci doteraz hovorili, že hrozí odplavenie zeminy vodou. Poznáme tieto územia. V rámci pozemkových úprav to vyčistíme, usporiadajme to majetko-právne a vysaďme tam stromy, vysaďme tam kríky.
Kde sú také územia?
Na východe Slovenska máme územia, ktoré fungujú ako suché pôdy každý rok. Tam poľnohospodársku činnosť vykonávať nemôžete, pretože príde veľká voda, ste povinný hrádzu uvoľniť, pustiť to na polia. Skúsme preto presvedčiť ľudí, aby prestali robiť poľnohospodársku činnosť a dajme peniaze na to, aby tam vysadili rýchlorastúce dreviny a robili obnoviteľné zdroje energie. Tieto dreviny budú pôsobiť ako filtre a budú odparovať spodnú vodu, budú vysúšať zeminu. Na Východoslovenskej nížine sa nikto nepozerá na to, koľko topoľov sa vyrúbalo, ktoré boli vetrolamy popri cestách. Ale jeden takýto topoľ denne odparí až tisíc litrov vody.
Veľká voda dnes udiera aj tam, kde by sme ju nepredpokladali. V podtatranskej sa robili protipovodňové opatrenia na rieke Poprad v Kežmarku, ale Kežmarok zaplavil Ľubický potok.
To nie je pravda, že sa to nedá predpokladať. Ľubica, Kežmarok a Popradská kotlina je atakovaná hlavne z dvoch zdrojov. Je to oblasť Javoriny a oblasť Levočských vrchov. Levočské vrchy sú vyschnuté, pretože tam podkôrny hmyz urobil obrovskú kalamitu. V oblasi Javoriny z 31 tisíc hektárov dnes 40% nie je zalesnených. Jednu časť zničil víchor, druhú podkôrny hmyz. To znamená, že tam čokoľvek padne v priebehu dvoch dní, už nemá čo vodu zadržať. Príroda nefunguje ako špongia. Z tých holín sa voda valí dole, naberie rýchlosť a potom v Ľubici už má obrovskú silu a ničí všetko, čo mu príde do cesty. Keď toto vieme, musíme sa tomu prispôsobiť. Musíme veľmi rýchlo zalesniť a vytvoriť suché poldre, alebo priehradky, ktoré zabránia tomu, aby voda nabrala obrovskú rýchlosť a ničila všetko čo je pod Javorinou. Teda nie je pravda, že sa to nedá predvídať. Mali sme v Závadke záplavy, prívalovú vlnu. Ale čuduj sa svet, prešla na celej doline. Ale záplava prišla len zo strany Kráľovej hole, pretože tá je takmer zrovnaná so zemou po kalamite v r. 2004. To znamená, že príroda tam nemá prirodzenú nasávaciu schopnosť. Musíme sa vedieť vysporiadať s tým, že keď dnes máme pravidelne atakovaný Ľubický potok, Ľubicu, Kežmarok, Poprad a vieme jednoznačne povedať, že dôvod je zmena prírodných ekosystémov na týchto tokoch, alebo na tých územiach a vieme, že tie ekosystémy sa napravia v budúcich päťdesiatich rokoch, tak musíme vedieť jednoznačne a otvorene povedať ľuďom, ktorí tam žijú, že budúcich 50 rokov ich toto čaká.
To nie je príjemná informácia.
Ale potom štát musí s touto informáciou narábať tak, že musí prijímať opatrenie, ktoré tým ľuďom umožnia žiť v týchto lokalitách aj tých budúcich 50 rokov.
Zlé rozhodnutie bolo, že táto krajina mala vládu Roberta Fica.Zsolt Simon
Nová vláda od nástupu hovorí o potrebe šetriť. Neviem, či jedno oko sa má pritom smiať a druhé plakať. Spotrebná daň na víno zostáva, ale na pivo ide hore. Bolo to dobré rozhodnutie?
Zlé rozhodnutie bolo, že táto krajina mala vládu Roberta Fica. Fico v r. 2006 prebral štátnu kasu, ktorá bola prebytková o šesť miliárd korún. Po Ficovi sme prebrali vládu, ktorá mala veľké mínus a nachádzame stále nové a nové faktúry a jednoducho nevieme, kam siahnuť, aby sme štát konsolidovali, naštartovali ekonomiku a opäť vytvárali pracovné príležitosti, aby sa tu ľudia cítili lepšie.
Aký je rozdiel medzi vinármi a pivármi, keď sa to dotýka piva a vína nie? Prečo?
Pri víne je obrovský problém. V oblasti vína je na Slovensku tradícia. Sú to malí pestovatelia a výrobcovia vína a u nich zavedenie spotrebnej dane by stálo štát viac, ako by na spotrebnej dani vybral. To je jeden z hlavných dôvodov. Slovenskí vinári vyvážajú víno do krajín, kde nemajú zavedenú spotrebnú daň. Keď vyvážate tovar, ktorý je v danej členskej krajine zaťažený spotrebnou daňou, tak aj prijímajúca krajina musí vytvoriť niektoré administratívne opatrenia, aby spotrebnú daň mohli dostať naspäť. Takýmto spôsobom sa zo Slovenska v značnej miere obmedzil vývoz šumivých vína, pretože vinotéky v Rakúsku, alebo ČR, ale aj kdekoľvek inde, nie sú v systéme spotrebnej dane, preto nechcú prijímať tento tovar. Tým pádom by sme našich výrobcov extrémne znevýhodnili. V oblasti piva to nie je dobrý krok. Ale pivo je zaťažené spotrebnou daňou. Tam žiadne ďalšie administratívne nároky na systém spotrebnej dane zavedený nebude.
Neobávate sa toho povestného spred roka 1989, že vláda, ktorá zvýši cenu piva, padne?
Ja by som bol rád, pokiaľ by všetky spotrebné dane, teda aj spotrebná daň z piva mohla ísť dole, keby sa ekonomika naštartovala, dokázala produkovať pozitívne hodnoty. Samozrejme, musíme vnímať, že toto je príjmová stránka štátneho rozpočtu. Ale musíme vnímať aj druhú stranu, že štát nielen 800 mil. eur chce prijať, ale o 900 mil. chce vydať menej. To znamená, že aj štát musí šetriť. Táto krajina už mala DPH na úrovni 24%. Bolo obdobie, keď sa nám vďaka reformám podarilo DPH znížiť na 19% a dnes sme museli zaviesť Ficovu daň v podobe 20%. Ja osobne by som si vedel predstaviť DPH aj na úrovni 21% ako dočasné opatrenie preto, aby sme naštartovali slovenskú ekonomiku.
Svoje si v tomto vytrpia aj tí, ktorí predávali potraviny z dvora, keď mali podstatne zníženú DPH. Dnes sa vyrovnáva na 20%. Nezlikviduje ich to?
Tá otázka by mala znieť, prečo Ficova vláda vedome trestala týchto ľudí. Pretože už pri prijímaní samotného návrhu zákona som upozornil na to, že je v rozpore s legislatívou EÚ. Táto vláda neopravuje a nezrovnáva túto daň preto, lebo má takúto chuť. Ale preto, lebo keď to neurobíme, budeme musieť zaplatiť pokutu pre EÚ.
Prečo?
Nie je možné, že na bravčové či hovädzie mäso, keď ho predáte z dvora, bude 6%-ná daň a keď to predá veľkospracovateľ zo Slovenska, tak to bude 19% daň. Keď to donesie niekto zo zahraničia, to bude mať 19% daň, keď to predá niekto z dvora a dostane sa to na Slovensko, tak to má byť s akou daňou? Toto je len priestor na to, aby tam bola korupcia a klientelizmus, väčší chaos a daňové úniky. Keď potraviny, tak „vsjo rovno“. Pre mňa je nepochopiteľné, že vlastenecká sviňa stojí 6% pri predaji z dvora a vlastenecká bryndza stojí 19%, je s 19%-nou DPH. Je to nepochopiteľné.
Dá sa ten predaj podporiť iným spôsobom? Máte pripravené nejaké kroky, ako to takýmto podnikateľom vrátiť?
Musíme nožnice otvoriť absolútne naširoko, aby sa tam zmestili všetky výrobky. To znamená, že aby tam boli aj korbáčiky, aj bryndza, ktorú predáva bača zo salaša, ale musia tam byť aj rezané kvety, ktoré doma niekto dopestuje. Ale taktiež ovocie, zelenina a musí tam byť celá paleta tovarov. Nielen jednotlivé časti. Pri predaji z dvora je treba si uvedomiť, že do obratu 50 tisíc eur, čo je 1,5 mil. korún nie je povinnosť byť platcom DPH. To znamená, že znížená sadzba DPH pri skutočnom predaji z dvora, keď je to predaj z dvora a nie špekulácia veľkých, tak potom to nemá ani reálne opodstatnenie. Chceme zmeniť pravidlá v tejto oblasti tak, aby občania svoju vlastnú produkciu, ktorú doma dopestujú a majú niečo naviac, aby ju mohli takýmto spôsobom predať a prilepšiť si.
Dokedy by mala byť taká zmena na svete?
Veľmi intenzívne na tom pracujeme. Musíme ísť aj v súlade s európskym právom, európskymi podmienkami, takže ja dúfam, že začiatkom budúceho roka tento zákon uzrie svetlo sveta.
Vy ste pred koncom volebného obdobia kritizovali Štátnu veterinárnu správu za udeľovanie nízkych pokút, alebo neudeľovanie pokút. Zmení sa to? Hovorili ste o potrebe zavedenia minimálnych sadzieb pokút.
Celý systém aký je, je veľmi skostnatený a ťažkopádny. Nezabezpečuje ochranu obyvateľa z hľadiska kvality a bezpečnosti potravín. Práve preto pripravujeme zmenu zákona o potravinách a zákona o veterinárnej starostlivosti. Zákon o potravinách bude reflektovať na časť pokút a postihov a zákon o veterinárnej starostlivosti bude reflektovať na to, že chceme zrušiť všetky krajské veterinárne správy. Budú obvodné veterinárne správy, ktoré budú posilnené a kontrolóri budú na detašovaných pracoviskách, ale budú pod centrálou Bratislava.
Prečo takýto návrh?
Poviem príklad, aby kontrolór z Dunajskej Stredy a zo Žiliny mohli skontrolovať Banskú Bystricu. Možnože to bude trošku finančne nákladnejšie, ale možnože nebude potrebná taká frekvencia. Prídu do obchodu dvaja, ktorí predtým spolu kontrolu nevykonávali, sú v ňom prvýkrát a urobia kontrolu poctivo. Krásne si to zadokumentujú fotograficky, záznamovo, podpíšu záznam a každý bude vedieť, že systém, keď 20 rokov ten istý kontrolór kontroluje ten istý obchod, zanikol. Tento systém sa uplatnil a uplatňuje aj v oblasti kontroly pôdohospodárstva. Keď som nastúpil prvýkrát za ministra, každý hovoril, že najväčšia korupcia je v oblasti pôdohospodárstva. Vtedy sme prijali systém, že máme kontrolórov, ktorí majú celoslovenskú pôsobnosť. Ten istý kontrolór svoj región kontroluje raz za osem rokov. Ale či sú to dva roky za sebou, alebo prvý a ôsmy, alebo prvý a piaty, to nikto nevie. Pretože sa vyberajú náhodne, preposielajú sa a chodia cez celú republiku. Tým pádom objektivita kontroly je zabezpečená.
Ďalšie predvolebné sľuby strany Most-Híd boli tabule hanby pre tých, čo predávali potraviny po záruke, alebo ste navrhovali rozdeliť výrobky podľa doby spotreby.
Rozdeliť výrobky podľa dátumu spotreby bude predmetom zákona o potravinách už teraz. Tabule hanby analyzujeme, ako je možné ich detailne zaviesť, pretože je rozdiel dať tabuľu hanby pred najväčší supermarket a najmenší predaj potravín na dedine. Ale aj v tejto chvíli zastávam názor, že finančné postihy sa preukázali ako neúčinné.
Morálny trest, keď zákazník nevojde do obchodu, to je asi najväčší trest pre obchodníkov.Zsolt Simon
Je morálny trest lepší?
Morálny trest, keď zákazník príde a pozrie sa pred obchodom, na tabuľu. Kde je príliš veľa záznamov, tak tam nevojde. Pôjde o 50 alebo 100 metrov ďalej do druhého obchodu. To je asi najväčší trest pre obchodníkov. Ale to nie len z hľadiska postihu, ale pokiaľ sa pozrieme na to z hľadiska zákonov, ktoré predchádzajúca vláda propagandisticky prijímala. Zoberme si rožky. Nemôžete ich chytiť rukou, musíte mať rukavice alebo kliešte. Uvažovali dokonca o tom, že to bude len pultový predaj. Potom zaviedli veľmi prísny režim v obchode. Je prísny režim v pekárni. A medzi tým? Nahádžu to do debničky, debničku vyložia na rampu a nechajú tam. Je to zakryté? Môže dôjsť ku kontaminácii? Nie sú tam hlodavce, nie sú tam vtáky? Nemôže tam dôjsť ku kontaminácii? Tak keď to chceme riešiť, tak musíme otvorene povedať, že máme záujem na bezpečnosti potravín, ale v pekárni máme prísne pravidlá, prepravu doriešime a obchod máme doriešený tiež. A riešime rozdelenie tovarov z hľadiska, či obsahuje viac alebo menej ako 50% rastlinných a živočíšnych tukov. Ale predkladateľ za predchádzajúcej vlády absolútne nereflektoval na to, čo s tými výrobkami, ktoré majú podiel 50 na 50. Tie zostanú niekde medzi regálmi? Mäsové výrobky. Keď nie je povinnosť výrobcu v rámci EÚ, aby uvádzal takéto čísla, takéto zloženie, tak ako môžeme vyžadovať od nášho obchodníka, aby rozkategorizoval a dal mäso s podielom mäsa viac ako 50% do jedného kúta a s menším do druhého kúta. Jednoducho to nie je možné a to je v rozpore aj s Ústavou SR. Od nikoho nemôžete vyžadovať, aby plnil, čo nie je v jeho silách. A toto nie je v silách obchodníka, aby rozdelil, keď nedostane túto informáciu, lebo nikto mu nie je povinný túto informáciu dať.
Predseda Most-Híd Béla Bugár hovoril v septembri o dvoch silných lobistických skupinách, ktoré sa snažia ovplyvniť nominácie v strane Most-Híd. Viete vy o takých skupinách?
Ja o takýchto skupinách neviem.
Neviete, odkiaľ má takéto zistenia?
To sa musíte spýtať jeho. Ja evidujem, že je veľa ľudí, ktorí sa chcú dostať na rôzne miesta a donášajú rôzne životopisy. Ja si tie životopisy trikrát, štyrikrát preverím a nechám zistiť, čo to je za človeka. Pretože nie je jednoduché dať zodpovedného človeka, a aj kvalifikovaného na nejaký post. Takýto človek nereprezentuje len sám seba, ale reprezentuje celú stranu.
Vaša strana sľubovala pred voľbami zmenu, ale poslednú dobu sa jej dve nominácie nevydarili. Je to študovanie životopisov kompetentné?
Budeme musieť dať na to väčší dôraz.
Béla Bugár tiež nedávno hovoril, že , že pred 4 rokmi nevedel, že založí stranu. Mne sa tá chronologická postupnosť zdala iná. Najskôr ste vy zakladali stranu a potom prišiel predseda Bugár.
Dnes je to pre mňa irelevantné, baviť sa o tom, že či bolo skôr vajce alebo kura. Pre mňa je podstatné to, že kdesi v minulom roku padlo rozhodnutie, že vznikne nová strana a táto nová strana v parlamentných voľbách bola úspešná. Natoľko úspešná, že dostala sa nielen do parlamentu, ale aj do vlády.
Zhováral sa Radovan Pavlík