Slovensko patrí k najvyspelejším, preto musí pomáhať, tvrdí Cséfalvayová

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Katarína Cséfalvayová
Poslankyňa Katarína Cséfalvayová. Foto: archívne, SITA/Ján Viazanička

BRATISLAVA 9. septembra (WebNoviny.sk) – Aktuálne dianie v Európe si podľa podpredsedníčky Výboru NR SR pre európske záležitosti Kataríny Cséfalvayovej vyžaduje vyčistenie vzťahov a bude si vyžadovať aj opatrenia, ktoré nebudú niekedy populárne. Ako povedala pre agentúru SITA v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie k slovenskej žalobe na kvóty pre utečencov, aj na Slovensku si musíme uvedomiť, že solidarita je jedným zo základných pilierov EÚ.

Pomoc musíme opätovať

„Častokrát sme sa o ňu opierali aj my sami, či už o predsvtupovú pomoc, pri plynovej kríze a ďalších. A prichádza čas, kedy budeme túto pomoc musieť opätovať. Stále si myslím, že budeme musieť efektívne pomáhať ľuďom z vojnami postihnutých území a vieme nájsť také riešenia, aby boli prijímaní ľudia z podobného kultúrneho prostredia,“ zdôraznila Cséfalvayová. Našou príslušnosťou k jadru bude podľa nej táto téma ešte naliehavejšia a zároveň by nás od členstva v ňom nemala odrádzať, lebo sú to globálne problémy, ktorým sa nevyhne žiaden štát.

Podľa Cséfalvayovej vždy pomáhajú tí najsilnejší, a Slovensko už začína byť súčasťou najvyspelejších krajín a preto by malo byť prirodzené, že treba pomôcť aj tým, čo pomoc potrebujú. „Aj z najviac postihnutých oblastí Iraku a Sýrie vieme pomôcť napríklad kresťanským komunitám,“ dodala poslankyňa.

Zamietnuté žaloby

Súdny dvor Európskej únie (EÚ) tento týždeň zamietol žaloby, ktoré podali Slovensko a Maďarsko v súvislosti s dočasným mechanizmom povinného premiestňovania žiadateľov o azyl v Európskej únii. Podľa neho mechanizmus povinných kvót Európskej rady skutočne a primerane prispieva k tomu, aby mohli Grécko a Taliansko čeliť dôsledkom migračnej krízy z roku 2015.

Žaloby, ktoré sa týkali prerozdelenia 120-tisícov utečencov, zamietol v plnom rozsahu. Súdny dvor okrem iného konštatoval, že rozhodnutie, ktoré štáty napadli, je nelegislatívnym aktom a na jeho prijímanie sa nevzťahovali požiadavky na účasť národných parlamentov, ani na verejný charakter zasadnutia a hlasovania Rady, ktoré sa vzťahujú na legislatívne akty.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Katarína Cséfalvayová