CHICAGO 20. mája (WEBNOVINY) – Afganské bezpečnostné jednotky budú dohliadať na bezpečnosť vo všetkých provinciách krajiny už v polovici roku 2013.
V pondelok to na summite Severoatlantickej aliancie v americkom Chicagu potvrdil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Anders Fogh Rasmussen.
Vojská NATO však aj po tomto dátume zostanú v krajine a budú schopné kedykoľvek v prípade potreby zasiahnuť. Misia ISAF, ktorá má na starosti zaisťovanie bezpečnosti v Afganistane, svoju činnosť definitívne ukončí do konca roku 2014.
„Vysielame týmto jasný signál afganskému ľudu, afganským susedom a afganským nepriateľom,“ komentoval Rasmussen záver rokovania partnerov a prispievateľov ISAF. Diskutovalo sa aj o tom, ako bude vyzerať úloha NATO po skončení roku 2014, kedy sa chce aliancia zamerať takmer výlučne na výcvik afganských bojových zložiek. Ten by mal ročne stáť asi 4,1 miliardy amerických dolárov, pričom až tri štvrtiny z tejto sumy majú hradiť Spojené štáty a zvyšok ostatné členské štáty aliancie.
Afganská armáda v súčasnosti ovláda územie, kde žijú asi tri štvrtiny populácie. Počet jej vojakov dosiahne od roku 2014 podľa Rasmussena asi 350-tisíc členov. Z dlhodobého hľadiska je však toto číslo neudržateľné a aliancia predpokladá, že sa bude postupne znižovať so zlepšujúcou sa bezpečnostnou situáciou v krajine.
H. Clintonová: NATO sa musí rozširovať
Prebiehajúci summit Severoatlantickej aliancie v americkom Chicagu je „posledným“, na ktorom sa nebudú prijímať noví členovia. Myslí si to šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová, ktorá sa v pondelok zúčastňuje na rokovaní ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO.
„Stretávame sa tu, aby sme potvrdili našu politiku otvorených dverí,“ vyhlásila počas schôdzky, na ktorej sa zúčastňuje aj jej slovenský partner Miroslav Lajčák.
„Aliancia sa musí rozširovať, aby sa stala silnejšou, udržateľnejšou a efektívnejšou,“ vyhlásila členka administratívy amerického prezidenta Baracka Obamu.
To, že aktuálny summit NATO nebude „rozširovací“ je jasné už dávnejšie. Najvážnejšími ašpirantami na členstvo sú pritom Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Macedónsko a za istých okolností aj Gruzínsko.
Zástupcovia všetkých štyroch štátov v pondelok v Chicagu na úrovni ministrov zahraničia rokujú s 28 členskými krajinami vrátane Slovenska. Bratislava pritom dlhodobo podporuje prijatie nových členov do NATO, najmä pokiaľ ide o štáty západného Balkánu.
Každá z kandidátskych krajín však zápasí s odlišnými problémami. V prípade Bosny ide o neschopnosť centrálnej vlády dohodnúť sa s jednotlivými regionálnymi celkami na spravovaní vojenských základní.
Prípadné prijatie Gruzínska by zase zhoršilo vzťahy medzi NATO a Ruskom a kandidatúru Macedónska blokuje Grécko pre spor o názov tejto bývalej juhoslovanskej republiky. Najhorúcejším kandidátom tak zostáva Čierna Hora, ktorá však musí najskôr zmodernizovať svoju armádu a zvýšiť výdavky na obranu.
NATO zvažuje zásah v Sýrii
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen vyjadril v nedeľu obavy z vývoja situácie v Sýrii, no zdôraznil, že aliancia nemá v úmysle vojensky proti sýrskemu režimu zasiahnuť.
„Rázne odmietame správanie sa bezpečnostných jednotiek a ich útok na sýrsku populáciu a vyzývame sýrske vedenie vyhovieť legitímnemu úsiliu sýrskeho ľudu,“ povedal Rasmussen na tlačovej konferencii počas summitu v Chicagu. „No opakujem, NATO nemá v úmysle v Sýrii zasiahnuť.“
Členské krajiny aliancie sa dostali pod paľby kritiky za podporu leteckého zásahu v Líbyi, no vojenskú intervenciu v Sýrii, kde režim prezidenta Baššára al-Asada kruto potláča opozíciu, odmietli.
Rasmussen to povedal deň po zasadnutí krajín G8, ktoré sa dohodli na potrebe „politickej zmeny“ na ukončenie krízy v Sýrii, ktorá si podľa monitorovacích agentúr od marca 2011 už vyžiadala 12 000 obetí. Rasmussen tiež vyzval predstaviteľov Sýrie, aby dodržiavali plán prímeria OSN, čo je „najlepšia platforma na riešenie situácie v Sýrii“.