Ankara 29. júla (WebNoviny.sk) – Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan chce dosiahnuť, aby armáda i tajná služba MIT spadali pod kontrolu jeho úradu. Erdogan sa údajne takto vyjadril po štvrtkovom zasadnutí najvyššej vojenskej rady (YAŠ), ktorému predsedal premiér Binali Yildirim. S odvolaním sa na zdroj z prostredia tureckého parlamentu o tom dnes informovala agentúra Reuters.
Erdogan podľa slov svojho hovorcu schválil rozhodnutie YAŠ-u ponechať vo funkcii náčelníka generálneho štábu armády Hulusiho Akara, ako aj viacerých ďalších veliteľov námorných a vzdušných síl pričom v rámci najvyššieho velenia ozbrojených síl celkovo spravil len veľmi málo zmien.
„Prezident povedal, že… s opozičnými stranami bude diskutovať o tom, že by previedol generálny štáb a MIT pod kontrolu svojho úradu,“ uviedol zdroj pre Reuters.
Obe tieto zložky v súčasnosti spadajú pod kontrolu tureckého premiéra a na to, aby prešli pod dohľad prezidenta, by sa musela zmeniť ústava, k čomu je potrebný aj súhlas opozičných parlamentných strán, uvádzajú turecké médiá. Avizované opatrenie je vnímané ako súčasť rozsiahlych čistiek, ku ktorým turecká vláda pristúpila po nedávnom neúspešnom pokuse o štátny prevrat.
Gülen sa vydania u USA nebojí
V reakcii na puč, z ktorého organizovania obviňuje Erdogan moslimského exilového duchovného Fethullaha Gülena, turecké úrady v uplynulých dvoch týždňoch prepustili, zbavili funkcií alebo začali vyšetrovať tisíce ľudí zo štátnych inštitúcií vrátane ministerstiev, armády či polície. Gülen však dnes uviedol, že Spojené štáty, kde sa už dlhší čas zdržuje, ho Turecku nevydajú, aj keď o to Ankara žiada.
„Je úplne jasné, že ide o politicky motivovanú požiadavku a som si istý, že to fakty potvrdia. Pokus o prevrat (v Turecku) som opakovane odsúdil a dôrazne odmietam, že by som sa na ňom akokoľvek podieľal,“ uviedol Gülen v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera, pričom dodal, že Spojené štáty doposiaľ nijakú oficiálnu žiadosť o jeho vydanie od Ankary nedostali.
„Zdá sa, že prezident Erdogan a jeho strana sú pri moci tak dlho, že sú ňou otrávení,“ povedal na adresu svojho niekdajšieho spolupracovníka Gülen (75) a opäť zdôraznil, že s neúspešným prevratom z 15. júla, ktorý si vyžiadal viac ako 260 obetí a vyvolal vlnu perzekúcií, nemá nič spoločné.
„Keby sa ľudia, ktorí čítajú moje knihy, počúvajú moje prejavy alebo je im blízky môj svetonázor, boli podieľali na tomto prevrate, spreneverili by sa tým základným hodnotám, ktoré vyznávam,“ povedal Gülen a dodal, že je zástancom vstupu Turecka do EÚ, ktorý je však ohrozený v prípade, že Erdogan v odpovedi na pokus o prevrat v krajine znovu zavedie trest smrti. „Som presvedčený, že členstvo Turecka v EÚ je zárukou toho, že Turecko zostane demokratické a bude chrániť základné ľudské práva a slobody,“ uviedol Gülen a dodal, že Európa môže mať na Turecko pozitívny vplyv.
Gülen býval kedysi spojencom Erdogana
Gülen býval kedysi spojencom súčasného tureckého prezidenta a bývalého premiéra Recepa Tayyipa Erdogana, avšak neskôr sa stal odporcom a kritikom jeho politiky. V roku 1998 odišiel do Spojených štátov a väčšinu času trávi vo svojom vidieckom sídle v Pensylvánii, ale v Turecku má naďalej silný vplyv. Jeho hnutie Hizmet pokračuje v šírení Gülenových myšlienok umierneného islamu v rôznych sférach politického i spoločenského života.
Gülenovo meno zarezonovalo koncom roku 2014, keď sa prevalila a vyšetrovala korupčná kauza, do ktorej boli zapletení aj členovia vlády vedenej – vtedy ešte len premiérom – Erdoganom. Vtedy sa objavili aj obvinenia na adresu hnutia Hizmet, že sa v Turecku snaží vytvoriť paralelný štát a zosadiť vládu. Erdogan vtedy tvrdil, že Gülen stojí za sériou „vykonštruovaných“ zvukových nahrávok zverejnených na internete, ktoré údajne odhalili korupciu v najvyšších vládnych kruhoch.
Gülen vtedy akúkoľvek účasť na zverejnení nahrávok poprel a odmietol aj obvinenia, že využíva sieť svojich chránencov na ovplyvňovanie politiky v Turecku.