Štát bude mať definitívne silnejší vplyv na jednotlivé prvky kritickej infraštruktúry. Novelu zákona o kritickej infraštruktúre z dielne Ministerstva hospodárstva SR totiž svojím podpisom odobrila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Poslanci pritom o legislatíve rokovali zrýchlene. Rezort argumentoval, že nemá prostriedky na kontrolu bežnej činnosti týchto subjektov ani žiadne možnosti, ako vstupovať do procesu zmeny ich vlastníckych pomerov. Podľa neho sú zmeny nevyhnutné aj v súvislosti s aktuálnou COVID krízou. „Štát musí mať istotu, že v prípade potreby vie aktivovať prvky kritickej infraštruktúry, pričom základným predpokladom funkčnosti systému kritickej infraštruktúry je, že jeho prvky budú riadne prevádzkované a budú pod kontrolou spoľahlivých subjektov,“ konštatuje sa v dôvodovej správe.
Sú za tým Slovenské elektrárne?
Ako priblížil minister hospodárstva Richard Sulík, zmeny si vyžiadala situácia v Slovenských elektrárňach (SE). V nich vlastní štát 34 percent akcií. „Problém je v tom, že SE sú pre katastrofálny manažment zo strany Enelu pri dostavbe Mochoviec zadlžené po uši,“ povedal s tým, že jedna z bánk, ktorej elektrárne dlžia peniaze, Sberbank, odmietla predĺžiť splatnosť úverov a začala ako záruku požadovať nielen jednotlivé časti SE, ale aj akcie firmy ako celku. Podľa najnovších informácií už banka od takéhoto konania ustúpila. „Tento zákon je poistka,“ zhrnul minister pri prerokovaní novely v pléne.
Situácia v Slovenských elektrárňach nie je kritická, minister v niektorých veciach vraj zavádzal
Zmeny v parlamente
Legislatíva sa pritom oproti vládou schválenému zneniu zmenila. Na základe dohody hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a ministra hospodárstva sa upravili zásahy štátu do predaja subjektov kritickej infraštruktúry. Hnutiu prekážala časť, ktorá hovorila o nutnosti súhlasu vlády a aj bezpečnostnej rady štátu s nepriamymi prevodmi akcií materských spoločností 18 kľúčových energetických a priemyselných podnikov. Po novom bude môcť rezort hospodárstva počas 30 dní preskúmať zmenu vlastníckych podielov a ak by to predstavovalo pre Slovensko riziko, mohlo by navrhnúť vláde vysloviť nesúhlas. Zároveň sa upravila hranica, od ktorej bude platiť takáto informačná povinnosť, a to z 5 na 10 percent akcií.
