Liberáli navrhujú zaviesť rovnú daň z príjmu. Ako to môže pomôcť ekonomike?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
dane, platba, peniaze
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Po uvoľnení protipandemických opatrení prichádza čas aj na postupné oživenie ekonomiky zasiahnutej koronakrízou. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) predstavila balíček viacerých opatrení, ktoré by mali tomu napomôcť. Najväčšiu pozornosť vzbudzuje návrh na zavedenie rovnej dane z príjmu vo výške 19 percent.

Na tejto úrovni je v súčasnosti daň z príjmu fyzických osôb. Financovanie rovnej dane by malo umožniť odstránenie daňových výnimiek.

SaS chce zároveň liberalizovať odpisy majetku tak, aby mal daňovník možnosť rozhodnúť sa, kedy a v akej výške majetok odpíše. Aktuálne je sedem odpisových skupín, pričom majetok možno odpisovať do 40 rokov.

Liberáli chcú svoje návrhy na obnovu ekonomiky ešte predložiť koaličným partnerom. Portál voFinanciách zisťoval, akú podporu majú tieto návrhy vo vládnej koalícii, ale aj medzi zamestnávateľmi a odborníkmi.

Konkurenčnejšia ekonomika

Predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič v súvislosti s návrhom na rovnú daň hovorí, že práve znižovanie priamych daní potrebuje naša ekonomika, aby bola konkurencieschopnejšia. „Práve rovná daň je najspravodlivejšia forma zdaňovania a aj v minulosti už dokázala svoje opodstatnenie,“ uviedol poslanec.

Súhlasí s názorom ministerstva financií, že veľkou úlohou a pomocou pre ekonomiku by bolo zapojenie dlhodobo nezamestnaných do pracovného trhu. SaS tiež podporuje odvodové úľavy pre tieto zraniteľné skupiny a pomocou je aj nezdaniteľné minimum.

„Zároveň treba jasne zdôrazniť, že práve konkurencieschopné firmy vo fungujúcej ekonomike sú základom a najefektívnejšou možnosťou, ktorá dokáže vyriešiť problém zapojenia dlhodobo nezamestnaných do pracovného procesu,“ podotkol Viskupič.

Rýchlejší reštart po kríze

Návrh liberalizovať odpisy majetku majú podľa šéfa finančného výboru pomôcť rýchlejšiemu reštartu ekonomiky po kríze. Tvrdí, že smeruje dopredu, takže teraz nie je možné hovoriť o zvyšovaní deficitu tohtoročného štátneho rozpočtu.

„Liberalizácia odpisovania majetku nepripraví štát ani o jedno euro. Je to len cash-flow, štát sa ku daňovým príjmom dostane neskôr,“ vysvetľuje Viskupič.

SaS chce tak pomôcť firmám v ťažkej situácii, aby ich vlastné financie zostali dlhšie u nich a mohli ich použiť tam, kde to nevyhnutne potrebujú, alebo na ďalšie investície a rozvoj.

„Takéto riešenie je alternatívou štátnej pomoci pre firmy. jednoducho povedané, firmám neberie ich vlastné financie,“  dodal Viskupič s tým, že o miere a formách samotnej liberalizácie sú pripravení diskutovať.

Marián Viskupič
Poslanec NR SR a predseda výboru pre financie a rozpočet za SaS Marián Viskupič. Foto: archívne, SITA/Martin Medňanský

Počkajú na koaličnú radu

Návrh na 19-percentnú rovnú daň je podľa reakcie ministerstva financií marketingovo zaujímavá sadzba. Za podstatné však považuje, aby nové návrhy prihliadali aj na daňové zaťaženie rizikových, resp. nízkopríjmových skupín, dlhodobo nezamestnaných, a to cez odvodové úľavy.

„Najvyšší vplyv na makroekonomické prostredie má práve zapojenie týchto skupín do pracovného trhu, čo sa dá dosiahnuť aj inými nástrojmi,“ informovala rezortná hovorkyňa Michaela Lovásová.

Ministerstvo financií pripomenulo, že jeho úlohou je strážiť verejné financie a pristupovať k nim mimoriadne zodpovedne. Návrh opatrení podľa neho neobsahoval žiadne konsolidačné opatrenia ani podrobnosti, z akých zdrojov ich financovať.

„Akékoľvek opatrenia, ktoré nie sú súčasťou rozpočtu, znamenajú ďalšie navyšovanie deficitu. Len jedno z opatrení, ktoré bolo predstavené – o liberalizácii odpisov majetku – by mohlo znamenať odhadovaný výpadok príjmov v najbližšom roku viac ako miliardu eur,“ uviedla Lovásová.

Rezort financií v súčasnosti nepozná konkrétne parametre návrhov, a preto počká na závery rokovania koaličnej rady.

Daňová reforma vo finále

Pokiaľ ide o prípravu daňovo-odvodovej reformy, podľa ministerstva ju už finalizujú a v najbližšom čase predstavia na koaličnej rade a verejnosti. Dovtedy nechcú zverejňovať detaily so zdôvodnením, aby nevznikol zbytočný komunikačný šum.

Ministerstvo tvrdí, že veľmi citlivo vníma celospoločenskú diskusiu a reflektuje ju aj v samotnej reforme. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) zverejnil rámcový náčrt daňovej a odvodovej reformy ešte začiatkom mája s tým, že detailný návrh mali zverejniť do dvoch týždňov.

Rovnú daň už navrhla Za ľudí

S návrhom rovnej dane na úrovni 19 percent prišla pred časom už strana Za ľudí. Podpredseda poslaneckého klubu Za ľudí a člen finančného výboru Tomáš Lehotský pripomenul, že dokonca navrhujú znížiť sadzbu sociálneho poistenia pre zamestnávateľov o jedno percento.

„Financovať tieto zníženia je možné zrušením výnimiek v dani z príjmu alebo v spotrebných daniach. Výhodou tohto zníženia a zjednotenia je zjednodušenie daňového systému a zatraktívnenie podmienok pre firmy a investorov,“ tvrdí Lehotský. To podľa neho v konečnom dôsledku pomôže nám všetkým.

Poslanec si tiež myslí, že odpisovanie majetku potrebuje už dlhodobo reformu. Odpisovanie počas 40-tich rokov považuje za nešťastné. „Či však má ísť o dobrovoľný výber daňovníkom alebo zmenu, zjednodušenie odpisových skupín, sú otázky, ktoré je potrebné vydiskutovať,“ doplnil Lehotský.

Hnutie Sme rodina uprednostňuje znižovanie daní ako zvyšovanie, pretože už z minulosti sú s tým dobré skúsenosti. „Čo sa týka návrhu odpisovania majetku, tak je to ešte len návrh, ktorý si musíme najprv dôkladne naštudovať a potom bude možné sa k tomu adekvátne vyjadriť,“ odvetilo tlačové oddelenie hnutia.

Tomáš Lehotský
Poslanec NR SR a podpredseda poslaneckého klubu Za ľudí Tomáš Lehotský. Foto: archívne, SITA/Alexandra Čunderlíková.

Jeden z hlavných problémov

Návrhy SaS, ktoré by mali prispieť k revitalizácii ekonomiky po koronakríze, vnímajú pozitívne zamestnávatelia z Klubu 500. Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie firiem totiž považujú za jeden z najvážnejších problémov.

„Je však v tejto fáze ťažké vyjadriť sa k tomuto bodu, nakoľko, ak má byť výpadok financovaný zo zrušenia ďaňových výnimiek, opatrenie nemusí v konečnom dôsledku vyznieť pozitívne,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Jedna z výnimiek je napríklad superodpočet na vedu a výskum, ktorého zrušenie bolo navrhované v predošlom „kilečku“. Klub 500 s tým vyjadril ostrý nesúhlas a aj vďaka tomu to neprešlo. Návrhy podľa zamestnávateľov treba predkladať tak, aby ich bolo možné komplexne posúdiť.

„Voľné“ odpisovanie majetku by podľa Klubu 500 malo veľmi pozitívny vplyv najmä na cash-flow spoločnosti, čo je v čase zotavovania veľmi dôležité.

„Dostatok hotovosti je pre podniky kľúčový, vyčerpali všetky svoje rezervy na udržanie pracovných miest a zachovanie svojich prevádzok. V súčasnosti je pre podniky nepriaznivá situácia aj z dôvodu rapídneho rastu ceny vstupov,“ upozornil Gregor.

Daňová poradkyňa: Rovná daň môže zjednodušiť pravidlá aj zvádzať k daňovej kriminalite

K problematike rovnej dane a odpisovania majetku sa pre portál voFinanciách.sk vyjadrila aj daňová poradkyňa Ailina Hanková zo Slovenskej komory daňových poradcov.

Aké môžu byť prínosy či nevýdody rovnej dane?

Prínosom je určite zjednodušenie pravidiel, čo vždy pozitívne prispeje k procesu výberu daní. Otázkou bude, koľko daňových subjektov – podnikateľov v súčasnosti má možnosť využiť inštitút sadzby 15 %, ktorá je určená pre mikrodaňovníkov, teda daňovníkov, ktorých zdaniteľné príjmy sú do výšky 49 790 eur. Táto skupina daňovníkov by danú zmenu vnímala negatívne, keďže by sa opätovne dostali do kategórie 19-percentnej dane.

Na druhej strane, zavedenie tejto nižšej sadzby dane pre vybraný okruh daňovníkov zvádza niektorých špekulantov hľadať riešenia, ako získať túto výhodu, čo so sebou potenciálne nesie nárast daňovej kriminality a špekulácií.

Pre koho to bude výhodné?

Uvedenú zmenu určite uvítajú daňové subjekty fyzické osoby, ktoré spadajú do kategórie vyšších príjmových skupín a vzťahuje sa na nich 25-percentná daň. No v tomto prípade nebude potešený štát, keďže od týchto daňovníkov vyberie nižšiu sumu na dani z príjmov.

Otázkou je tiež uplatňovanie sadzby 7 percent pri vybraných typoch príjmov, napríklad zdanenie dividend. Ak hovoríme o tom, že má byť jedna sadzba dane, potom má platiť, že naozaj jedna sadzba dane.

Bude to znamenať, že vyplatenie dividend, zdaňované v súčasnosti sadzbou 7 percent bude zdaňované výrazne vyššou sadzbou 19 percent? Alebo tento krok nebude zavedený, sadzba 7 percent ostane, ale potom neplatí vyhlásenie jednej rovnej dane.

Kto by pocítil pokles príjmov z dane?

Uvedená problematika nie je jednoduchá, ako nastaviť dané pravidlá. Určite súhlasíme s názorom, že čím viac daňových výnimiek, tým je proces výberu daní neprehľadnejší, komplikovanejší, čo spôsobuje vyššie nároky na daňovníkov. Čím je systém výberu daní jednoduchší a prehľadnejší, tým viac stúpa ochota daňových subjektov rešpektovať dané pravidlá zdaňovania.

Na druhej strane, zníženie príjmov štátneho rozpočtu plynúcich z dane z príjmov fyzických osôb by v súčasnosti malo za následok menej prostriedkov do rozpočtov obcí a miest, ktorých výrazným zdrojom príjmov sú podielové dane, ktoré práve plynú z dane z príjmu fyzických osôb. Toto by bolo tiež potrebné vyriešiť ako jednu zo systémových otázok.

Ako hodnotíte návrh na liberalizáciu odpisovania majetku?

Liberalizácia postupov odpisovania majetku by bola určite vítaným krokom. Najmä zavedenie šiestej odpisovej skupiny, v ktorej sa majetok odpisuje 40 rokov, podnikatelia vnímali ako veľmi negatívny krok. Patria do nej vybrané typy budov a stavieb, na obstaranie ktorých podnikateľ musí vynaložiť nie malé investície.

Aby sa mu daná investícia premietla do daní v podobe uplatnenia daňových výdavkov, musí prebiehať lehota 40 rokov, čo je pre väčšinu podnikateľských subjektov nereálna doba. Prestavte si, že začnete podnikať ako 30-ročný podnikateľ a obstaráte v prvom roku podnikania budovu, ktorú budete odpisovať 40 rokov, teda do vášho veku 70 rokov. Je len veľmi malá skupina podnikateľov, ktorí ostanú na trhu tak dlho.

Zároveň, ak by ste chceli investíciu do budovy financovať napríklad formou bankového úveru, žiadna banka vám neposkytne úver na takú dlhú dobu, čo pre vás znamená, že na danú investíciu musíte použiť vlastné zdroje.

Liberalizácia v postupoch odpisovania by priniesla podnikateľom viac možností zohľadniť skutočnú dobu použitia majetku. Zároveň by mohla priniesť podnikateľom možnosti zníženia základu dane v období, keď urobili investície do svojho podnikania v podobe obstarávania investičného majetku.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ailina HankováIgor MatovičMarián ViskupičMichaela LovásováTibor GregorTomáš Lehotský
Firmy a inštitúcie Klub 500Ministerstvo financiiOĽANOSaSSlovenská komora daňových poradcovSme rodinaStrana Sloboda a SolidaritaVýbor pre financie a rozpočetZa ľudí