Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ján Drgonec, Robert Fico, Monika Jankovská, Ivan Fiačan
6
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Zľava zhora: Kandidáti na sudcov Ústavného súdu SR - Ján Drgonec, Robert Fico, Monika Jankovská a Ivan Fiačan Foto: SITA - koláž WBN.

Foto: Voľba ústavných sudcov – verejné vypočutie kandidátov (aktualizované)

  • aktualizované 25. januára 22:49

BRATISLAVA 23. januára (WebNoviny.sk) – Od stredy 23. januára prebiehalo pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR verejné vypočutie kandidátov na post ústavných sudcov. Novinkou bolo okrem samotného vypočutia aj vyhotovenie priameho prenosu, či audiozáznamu.

Parlamentný výbor za tri pracovné dni vypočul 39 kandidátov a kandidátok. Jedinou uchádzačkou, ktorá sa ospravedlnila pre hospitalizáciu, bola Eva Fulcová. Výbor čaká rozprava a hlasovanie o kandidátoch. Podľa dostupných informácií by mali poslanci hlasovať o spôsobilosti expremiéra Roberta Fica (Smer-SD) samostatne. Taktiež sa čaká hlasovanie o uznesení, či všetci uchádzači splnili zákonom stanovené podmienky.

Pomer hlasov vo výbore je bez účasti Petra Kresáka (Most-Híd) vyrovnaný v pomere šesť ku šiestim. Samotné hlasovanie Národnej rady SR o kandidátoch je naplánované na záver budúceho pracovného týždňa.

Kto kandiduje za ústavných sudcov?

O voľné taláre na Ústavnom súde SR zabojujú súčasní elitní sudcovia, advokáti, notári, exekútori či politici. Najviac púta pozornosť meno bývalého trojnásobného premiéra a šéfa strany Smer-SD Roberta Fica. Najviac kandidátov spomedzi aktívnych sudcov dodal Najvyšší súd SR. Svojich zástupcov majú tiež ďalšie právnické komory, advokáti, notári, exekútori a prokurátori.

Kandidáti na sudcov Ústavného súdu SR

Nominovaní sú Daniela Švecová, Peter Kresák, Monika Jankovská, Edita Pfundtner, Ján Šikuta, Ján Štiavnický, Eva Kováčechová, Robert Šorl, Libor Duľa, Martina Jánošíková, Soňa Mesiarkinová, Marek Tomašovič, Dagmar Fillová, Pavol Malich, Peter Molnár, Martin Vernarský, Ladislav Duditš a Marián Sluk. Tiež Michal Matulník, Peter Straka, Radoslav Procházka, Boris Gerbery, Ľuboš Szigeti, Zuzana Pitoňáková, Ján Drgonec, Michal Truban a Radovan Hrádek, Anton Dulak, Eva Fulcová, Karol Kovács, Miloš Maďar, Juraj Sopoliga, Ivan Fiačan, Michal Ďuriš, Lucia Kurilovská, Martin Javorček, Kajetán Kičura, Štefan Kseňák, Peter Melicher a Robert Fico.

Vypočúvanie kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR

  • kandidáti vystúpili v abecednom poradí

Martin Vernarský

Posledným z 39 vypočúvaných kandidátov bol Martin Vernarský, ktorý pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a rovnaká univerzita ho navrhla na výkon sudcu Ústavného súdu SR. Podporu dostal aj od predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej.

Vernarský vo svojom vystúpení spomenul aj rozdielne rozhodnutia Ústavného súdu SR v rovnakých právnych problémoch. „Pokiaľ ide o posudzovanie v identických skutkových veciach, často aj malá odchýlka môže mať z ústavnoprávneho pohľadu veľký význam,“ povedal Vernarský.

Ten odpovedal na otázky svojho akademického pôsobenia aj o problematike samosprávy. Vernarský totiž vypracoval analýzu zlučovania košických mestských častí. „Štát je ten, kto sa správa aj v rámci vnútornej suverenity v prospech obcí a musí urobiť všetko preto, aby boli samosprávy funkčné,“ doplnil.

Michal Truban

Predposledným vypočúvaným kandidátom na ústavného sudcu bol šéf Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Michal Truban, ktorý bol na tento post navrhnutý dvomi inštitúciami či oprávnenými osobami.

Podľa vlastných slov môže byť pre Ústavný súd SR prínosom z pohľadu jeho nedostatku odborníkov na trestné právo. Presvedčený je o svojich profesionálnych predpokladoch.

„Som presvedčený, že by som mohol byť prínosom aj vzhľadom na moje profesionálne skúsenosti. Na Ústavnom súde SR je nedostatok odborníkov na trestné právo,“ uviedol Truban. Jeho profesionálna kariéra je spojená najmä so Špecializovaným trestným súdom, kde aj svoje pôsobenie vníma za najväčší pracovný úspech.

„Ide predovšetkým o stabilizáciu tejto inštitúcie, kde pôsobím. Podľa mňa je stabilným pilierom nezávislej súdnej moci na Slovensku aj napriek všetkým problémom, ktorými si musela prejsť,“ dodal.

Ak by mohol Truban zapracovať na niektorej oblasti činnosti Ústavného súdu SR, bolo by to okresanie kompetencií a zjednocovanie právnych názorov. „Z môjho pohľadu je tu veľká zaťaženosť podaniami, ktoré sú odmietané, takže by som sa priklonil k niektorým uchádzačom a obmedzil kompetencie ústavného súdu. Zásadným problémom sú podľa môjho názoru nejednotné stanoviská v rovnakých alebo podobných právnych problémoch. Tento faktor vytvára ďalšie problémy a nejasnosti,“ doplnil. Truban bol členom Komunistickej strany Slovenska.

Marek Tomašovič

Ďalším z vypočúvaných kandidátov na ústavného sudcu bol prokurátor Generálnej prokuratúry SR Marek Tomašovič, ktorého navrhla na túto funkciu Právnickú fakulta Univerzity Komenského.

V prípade zvolenia môže byť podľa vlastných slov prínosom pre ústavný súd. Tomašovič doplnil, že úlohou sudcu je, aby hľadal spravodlivú rovnováhu v názoroch. Pred členov výboru predstúpia ešte dvaja kandidáti.

„Podľa môjho názoru je úlohou sudcu, aby hľadal v názoroch spravodlivú rovnováhu podľa platnej legislatívy. Myslím si, že osobne môžem byť prínosom pre Ústavný súd SR na základe mojich odborných skúseností,“ uviedol na úvod Tomašovič.

Uchádzač odpovedal aj na otázky o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia a adopcii detí takýmito pármi. Podľa jeho slov treba rozlišovať dve roviny tejto problematiky. „Pri registrovaných partnerstvách by mala byť táto problematike právne zakotvená v našej legislatíve. Nie je vhodné, aby sa o slovenských povinnostiach rozhodovalo v zahraničí ale v Národnej rade SR,“ odpovedal Tomašovič.

Prokurátor dostal aj otázku, kde vidí ústavnoprávne problémy s postavením prokuratúry. Podľa neho má každý systém isté chyby, a ani názor v krajinách Európskej únie nie je jednotný. „Napríklad v štátoch, kde minister spravodlivosti môže dávať pokyny prokuratúre si vyžaduje takéto fungovanie vysokú mieru kultúry. Nemyslím si, že u nás by bol vhodný tento model,“ odvetil Tomašovič.

Daniela Švecová

Šéfku Najvyššieho súdu SR Danielu Švecovú navrhlo na post ústavnej sudkyne až šesť oprávnených inštitúcií a oprávnených osôb, čím získala vôbec najviac nominácií.

Švecová chce v prípade svojho zvolenia skrátiť dĺžku konaní, zlepšiť vypracovanie rozhodnutí či zúžiť kompetencie Ústavného súdu SR. Predsedníčka Najvyššieho súdu SR sa podľa vlastných slov do súčasnosti nestretla s prípadom priamej korupcie. Poslancov v prípade Švecovej zaujímalo aj jej pôsobenie na poste predsedníčky NS SR.

„Som v súdnictve 45 rokov a priznám sa, že som sa nestretla s formou korupcie. Celý svoj život dodržiavam zákon a register mám čistý,“ odpovedala Švecová na otázky z Kancelárie prezidenta SR, či sa stretla s akoukoľvek formou korupcie.

Daniela Švecová, Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov
Kandidátka na sudkyňu Ústavného súdu SR, predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová počas vypočutia kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru NR SR. Bratislava, 25. január 2019.Foto: SITA/Branislav Bibel

Ak by mala Švecová možnosť, zúžila by kompetencie Ústavného súdu SR. „Kompetencie sú skutočne veľmi široké čo súvisí aj s veľkým nápadom spisov. Rozhodnutia sú navyše pridlhé a človek sa v nich stratí. Poslednou vecou, ktorú by som sa snažila zmeniť, je rýchlosť konaní,“ doplnila.

Švecová je známa aj tým, že podala niekoľko disciplinárnych podnetov na sudcu Štefana Harabina. Poslancov zaujímal najmä vzťah Švecovej k Harabinovi predtým, ako pôsobila na poste predsedníčky.

„Vzťahy boli čisto profesionálne a komunikovali sme štandardne v pracovných záležitostiach. Ak sa pýtate, prečo som podala podnety až po mojom nástupe do funkcie, tak preto, že som zistila porušenie pravidiel a z postu predsedníčky mám právomoc podať podnet,“ uviedla na margo Štefana Harabina Švecová.

Ján Štiavnický

Štiavnický pôsobí na Ústavnom súde SR ako súdny poradca a na post ústavného sudcu ho navrhla Právnická fakulta Trnavskej Univerzity.

Odpovedal aj na otázky, aký má právny názor na odlišné stanoviská. Podľa neho sú v istom smere prínosom pre právnu oblasť. „Odlišné stanoviská sú mimoriadne dôležitým inštitútom, ktorý podporuje rôznorodosť v právnych názoroch a sú dôležité pre právnu obec. Právo týmto inštitútom nie je oslabené, ale vplyvom neho, naopak, posilnené,“ povedal Štiavnický.

„Rozdielne stanovisko sa môže stať dokonca väčšinovým názorom. Samozrejme, netreba sa ním striktne riadiť, je potrebné zvážiť, či je stanovisko natoľko významné, že je potrebné ho zohľadniť a riadiť sa podľa neho,“ doplnil.

Súdny poradca sa zamyslel aj nad fenoménom korupcie, pričom podľa jeho slov vzniká tento faktor už v menších komunitách.

„Ja by som povedal, že problémom je komunikácia. Málo sa rozprávame už v našich malých komunitách, rodinách a podobne. To sa prenáša do škôl a nesnažím sa získať vedomosti vlastnou prácou, činnosťou. Je všeobecne prijateľné, že študenti opisujú. Preto celospoločenská korupcia reflektuje iba na naše vlastné správanie sa,“ uzavrel súdny poradca Ján Štiavnický. Ak by mal niečo zmeniť na Ústavnom súde SR, snažil by sa prezentovať rozhodnutia aj verejnosti.

Robert Šorl

Pred vypočúvaním ďalšieho kandidáta na post ústavného sudcu došlo po prestávke k slovnej roztržke medzi predsedom výboru Róbertom Madejom a Ondrejom Dostálom. Dôvodom boli materiály o preukázaní 15-ročnej praxe kandidáta na ústavného sudcu Roberta Fica, ktoré v piatok doručil výboru. Dostál chcel o týchto materiáloch diskutovať, čo však Madej odmietol s tým, že sa im budú venovať po skončení vypočúvania všetkých kandidátov. Následne Madej odobral Dostálovi slovo a vypol mu mikrofón.

Sudcu a predsedu Okresného súdu Prievidza Roberta Šorla navrhla na post Trnavská univerzita v Trnave, Slovenská advokátska komora a členovia Súdnej rady Slovenskej republiky Ján Havlát, Magdaléna Hromcová, Roman Huszár, Branislav Jablonka a Erika Zajacová. Ten v prejave uviedol, že je schopný zvládnuť túto funkciu, pre svoju predchádzajúcu vedecké a pracovné skúsenosti.

Šorl odpovedal na otázku o rozhodnutí prievidzského súdu o väzobnom stíhaní 12 aktivistov Greenpeace, ktorí vyvesili 28. novembra 2018 na ťažobnú vežu uhoľnej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza transparent.

Podľa jeho slov v tomto prípade on nerozhodoval a musí byť zdržanlivý, čo sa týka rozhodovania jeho kolegov.„Pre mňa je to súdne rozhodnutie, do ktorého ja ako predseda súdu zasahovať nemôžem“.

Zároveň kritizoval komplikovanosť náhradných možností väzby, ako napríklad náramky. „V tej lehote, v ktorej máte rozhodnúť, sa to vždy nedá urobiť,“ uviedol.

Ján Šikuta

Sudcu Najvyššieho súdu SR Jána Šikutu navrhli na post ústavného sudcu tri oprávnené inštitúcie. V prejave spomenul pôsobiská na všetkých druhoch všeobecných súdov, od okresného až po najvyšší.

Šikuta sa domnieva, že v prípade jeho zvolenia do funkcie by stúpla prestíž Ústavného súdu SR v zahraničí, kde dlhé roky pôsobil. Najväčším problémom ústavného súdnictva je podľa sudcu rozdielnosť názorov senátov v tom istom právnom probléme.

„Vzhľadom na moju odbornú prax a prednáškovú činnosť po celej Európe by mohlo moje pôsobenie na Ústavnom súde SR zvýšiť jeho prestíž v zahraničí,“ povedal Šikuta.

Ak by mal pomenovať súčasné problémy slovenského súdnictva hovoril by prevažne o rozdielnosti rozhodnutí. „Senáty rozhodujú v tom istom právnom probléme rozdielne, pritom za právne názory nie je možné sudcov sankcionovať, a niekedy nielenže v jednotlivých senátoch, ale aj v pléne, čo sa už dotýka priamo princípu právnej istoty. Občania musia mať istú mieru istoty, ako ktorá vec bude približne rozhodnutá,“ povedal Šikuta.

Podľa jeho poznatkov právne systémy v zahraničí vydávajú každé rozhodnutie v nadväznosti na tie predošlé. Takým spôsobom sa dá podľa slov Šikutu ustáliť judikatúra.

Ľuboš Szigeti

Sudcu Ľuboša Szigetiho navrhla na post ústavného sudcu Slovenská komora exekútorov a momentálne na poste predsedu Okresného súdu v Galante.

Ako sám uviedol, ponuku na post ústavného sudcu dostal aj od Notárskej komory, ale tá ju nakoniec nedoručila. Szigeti má vyše tridsaťročnú prax na poste sudcu, ako odpovedal na otázky, pri svojom pôsobení sa nestretol s formou korupčného správania sa.

„Samozrejme, pracujem v malom meste, Galante, ale aj na moje počudovanie som sa nestretol, ani som neprišiel do kontaktu s niečím takým, aby sa ma snažil niekto priamo ovplyvniť pri rozhodovaní. Je podľa mňa potrebné si nastaviť istú hranicu aj pri spoločenskom živote a ja sa s takými ľudmi jednoducho nestretávam,“ uviedol Szigeti. „Áno, človek sa stretne s ľudmi, ktorí zastávajú funkcie, ale treba si uvedomiť, že sú to čisto profesionálne vzťahy, nič viac, nič menej,“ doplnil.

Szigeti nebol členom žiadnej strany, na začiatku svojej súdnickej kariéry podľa vlastných slov dostal odporúčanie, aby vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, ale nestalo sa tak. Ani po roku 1989 nebol súčasťou žiadneho politického hnutia.

„Ústavný súd SR je momentálne zaťažený aj záležitosťami zo správneho práva, ktoré by mohli riešiť iné súdy. Otázka je, či ústavný súd bude vedieť plynulo rozhodovať pri súčasných počtoch napadnutých vecí,“ odpovedal Szigeti na otázku, kde vidí v súčasnosti problémy Ústavného súdu SR. Sudca by mu rovnako ako niektorí jeho predchodcovia znížil počet kompetencií.

Peter Straka

Sudcu Petra Straku navrhla na post ústavného sudcu Právnická fakulta Trnavskej univerzity. Straka chce podľa vlastných slov prispieť k ochrane občanov a najmä tých slabších. Sudca odpovedal aj na otázky o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia.

Podľa jeho slov ide o vážne záležitosti a musia sa k tejto téme vyjadriť aj zástupcovia bežných občanov. Straka je pripravený odolávať akýmkoľvek vonkajším tlakom, či už politickým alebo spoločenským.

„Ja som pripravený odolávať tlakom. Aj na základe povesti, ktorú mám, si neviem ani predstaviť, že by niekto išiel za mnou niečo vybavovať,“ povedal Straka na otázku, ako by odolával prípadným vonkajším tlakom. Na Ústavnom súde SR by vylepšil informovanosť verejnosti o konkrétnych rozhodnutiach. „Nie som veľký zástanca procesov na Ústavnom súde SR, keď sa občania ani nedozvedeli, či boli alebo neboli porušené ich práva,“ doplnil. Podľa Straku sa celý život venuje ochrane slabších, pričom princíp ich ochrany je ukotvený aj v Ústave SR.

Straka považuje otázky o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia za vážne témy. „Pri otázkach o týchto partnerstvách ide o vážne intímne záležitosti, kde sa musia vyjadriť zástupcovia ľudu,“ odpovedal Straka. Sudca by sa nebránil stíhať ani sudcov ústavného súdu, ak by konkrétny človek rozhodoval svojvoľne. Podľa jeho názoru je nutné, aby rovnaké pravidlá platili pre všetkých.

Juraj Sopoliga

Predsedu senátu navrhol na post ústavného sudcu generálny prokurátor Jaromír Čižnár, podľa ktorého je Sopoliga skúseným odborníkom v právnej oblasti. Na košickom krajskom súde pôsobí Sopoliga od roku 1980, pričom vykonával aj funkciu podpredsedu.

Sopoliga sa už v minulosti raz uchádzal o post ústavného sudcu, no nevymenoval ho prezident Andrej Kiska. Podľa vlastných slov sa rozhodol kandidovať opätovne až po tom, ako ho podporil Jaromír Čižnár.

Sopoliga sa v úvodnej reči takmer hodinu venoval najmä obvineniam voči jeho osobe o vzťahu so sudcom Najvyššieho súdu SR Štefanom Harabinom. „Ja nie som žiaden lokaj pána Harabina. Moje názory sa zakladajú na argumentoch,“ uviedol sudca. V súčasnosti sa nechcel vyjadriť k názoru na osobu Štefana Harabina. „Považujem za nevhodné sa v súčasnosti vyjadrovať o svojich názoroch o pánovi Harabinovi, pretože sa uchádza o post prezidenta Slovenskej republiky. Do politického boja odmietam zasiahnuť,“ doplnil.

„Mám záujem preto, lebo si myslím, že nemám praktické skúsenosti iba z výkonu súdnictva, ale aj s ochranou ústavnosti,“ uviedol svoje dôvody Sopoliga. Sudca košického krajského súdu odpovedal aj na otázky o tom, či bol členom politickej strany, a aké sú podľa neho problémy v justícii. „Bol som členom Komunistickej strany Slovenska,“ uviedol.

Podľa jeho slov má v súčasnosti slovenská justícia viacero problémov. Okrem iných podľa jeho slov hrozí najmä nedostatok kvalitných sudcov. „Čo budeme robiť, keď skončia dobrí a skúsení sudcovia? Hrozí nám personálny kolaps v súdnictve. Sú tu isté snahy o riešenie, klamal by som, ak by som povedal, že nie, ale uvidíme, ako to dopadne,“ dodal.

Juraj Sopoliga okrem pôsobenia v súdnom talári šéfuje aj Združeniu sudcov Slovenska. Angažoval sa aj pri takzvaných diskreditačných žalobách, keď sa časť sudcov ohradila voči nerovným finančným podmienkam v justícii.

Marián Sluk

Ďalším vypočutým kandidátom bol sudca občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Marián Sluk. Vo vystúpení zdôraznil svoju takmer 20-ročnú prax na všetkých stupňoch súdneho systému a tiež pedagogickú, lektorskú a publikačnú činnosť.

Zdôraznil, že preferuje spájanie právnej teórie a praxe, keďže jedna bez druhej je „ako slepý uprostred cesty“. Taktiež zdôraznil potrebu morálky v práve. „Už Tomáš Garrigue Masaryk s demokraciou a právnym štátom spájal mravnosť,“ skonštatoval.

Na otázku, aký je jeho názor na zodpovednosť sudcov za ich rozhodnutia, špeciálne keď vydávajú konečné rozhodnutia ako Ústavný súd SR, uviedol, že sudcovia so svojimi rozhodnutiami žijú a často sa k nim aj vracajú. „To je najväčšia kontrola, akú by sme mohli mať,“ zdôraznil.

Na otázku, prečo v roku 2014 navrhol za kandidáta na predsedu NS SR Štefana Harabina povedal, že rešpektuje každého človeka a pristupuje k nemu ako k nepopísanej tabuli. „Chcel som dať možnosť každému na účasť v súťaži,“ povedal. Na otázku, či bol niekedy členom politickej strany odpovedal, že týmto spôsobom sa nikdy neorganizoval. „Povedal som si, že chcem ostať slobodným človekom,“ dodal.

Radoslav Procházka

Bývalý politik a predseda strany Sieť Radoslav Procházka, ako poslanec dôveru stratil, ale je pripravený sa podieľať na ochrane ústavnosti. Procházka to v piatok uviedol pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR na verejnom vypočutí uchádzačov o post ústavných sudcov.

Na tento post ho navrhol poslanec NR SR Marek Maďarič. Procházka podľa vlastných slov zažil pri odchode z politiky ukážkový príklad „trpkého konca“, ale po odbornej stránke sa cíti byť kompetentný na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu SR.

„Vždy som zostal verný vecnému a odbornému pohľadu. Zotrval som na svojich názoroch, aj keď neboli zrovna populárne. Aj túto svoju integritu považujem za svoju silnú stránku,“ povedal Procházka. Bývalý predseda politickej strany Sieť dostal otázky aj o situácii po parlamentných voľbách v roku 2016, keď sa práve jeho strana rozpadla.

Radoslav Procházka
Kandidát na sudcu Ústavného súdu SR, advokát a bývalý predseda strany Sieť Radoslav Procházka počas vypočutia kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru NR SR. Bratislava, 25. január 2019.Foto: SITA/Branislav Bibel

„Vo vrcholovej politike som skončil asi skôr, ako som plánoval. Môj odchod z politiky bol dokonca ukážkovým príkladom takzvaného trpkého konca,“ povedal Procházka. Bývalý politik odpovedal aj na otázky z Kancelárie prezidenta SR, ktorú zaujímali pracovné úspechy či rozhodnutia, ktoré by s odstupom času zmenil. „Obrovským úspechom je, keď niekomu vymožiteľnosťou práva zachránite strechu nad hlavou,“ spomenul všeobecný úspech Procházka. „Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré ľutujem, je to príliš intímna otázka a nemyslím si, že by som sa mal teraz púšťať do tejto diskusie. Omyly a zlyhania patria k ľudom, dôležité je sa postaviť a ísť ďalej,“ doplnil.

Podľa Procházku môže byť pre sudcu Ústavného súdu SR dilemou nutkanie určovať právne predpisy. Podľa jeho slov má sudca konať výhradne podľa platnej legislatívy a Ústavy SR. Procházka si osobne trúfa zastávať post sudcu ústavného súdu. „Ak by som sa stal sudcom, je prirodzené, že niektorí ľudia nebudú súhlasiť s niektorými mojimi rozhodnutiami, ale cítim sa byť pripravený podieľať sa na ochrane ústavnosti na Slovensku,“ uzavrel. Rovnosť občanov k právam a slobodám je podľa expolitika základnou vecou fungovania právneho štátu.

Zuzana Pitoňáková

Na tento post ju navrhol Eduard Adamčík (klub Most-Híd), pričom pôsobila aj ako externá poradkyňa Ústavného súdu SR. „Jediné, čo s pánom Adamčíkom mám spoločné, je skúsenosť v osobnom živote, ktorá nás spojila. Viac by som k tomu nechcela hovoriť. Ale nie som členkou strany, politika ma nikdy nelákala,“ odpovedala na otázku o previazanosti s jej navrhovateľom. Takisto informovala, že na ústavnom súde najčastejšie pracovala pre sudkyňu Mariannu Mochnáčovú.

„Ochrana ľudských práv je tou oblasťou, kde by som sa chcela v budúcnosti uplatniť. Takmer jedenásť rokov som pôsobila na Ústavnom súde SR, ako externá spolupracovníčka do decembra minulého roka,“ uviedla Pitoňáková.

Pokiaľ ide o otvorenosť a dôveryhodnosť ÚS, myslí si, že košický súd by mal svoje rozhodnutia dostatočne odôvodňovať, ale zároveň platí, že väčšina súčasných rozhodnutí je takto odôvodnená, aj keď niektoré by mohli byť aj lepšie. Myslí si, že by sudcovia mohli viac vystupovať na verejnosti, aby rozhodnutia pochopili aj laici.

V otázke umelého prerušenia tehotenstva odpovedala, že ak by štát vytvoril matkám lepšie podmienky, napríklad osamelým matkám, tak by menej žien nad tým uvažovalo. Pokiaľ ide o vzťah k EÚ, nevidí rozpor v tom, že európske právo je nadradené slovenskému. Vo svojom vystúpení uviedla, že ÚS je častokrát zavalený aj podaniami, ktoré sú neoprávnené a na ÚS nepatria.

V piatok sa vypočúvanie kandidátov skončí a pred Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR predstúpia zostávajúci kandidáti. Najviac pozornosti púta meno bývalého politika a expredsedu strany #Sieť Radoslava Procházku. Okrem vystúpia aj Zuzana Pitoňáková, Marián Sluk, Juraj Sopoliga, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Ján Šikuta, Robert Šorl, Ján Štiavnický, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban a Martin Vernarský.

Edita Pfundtner

Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR ukončil štvrtkové vypočúvanie štátnou tajomníčkou rezortu spravodlivosti Editou Pfundtner. Jej kandidatúru navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského. Pfundtner uviedla, že jej motivácia stať sa sudkyňou nie je iba o pracovných skúsenostiach. Podľa vlastných slov je jej poslaním služba verejnosti.

Ako pred členmi ústavnoprávneho výboru povedala Pfundtner, „sedíme tu preto, že sa končí mandát deviatim sudcom Ústavného súdu SR. Tejto téme som sa aktívne venovala a sledovala odbornú diskusiu. Vo svojom motivačnom liste som prirovnala voľbu nových sudcov k bežeckým pretekom. Verím, že prídem do cieľa a za svoj výkon sa nebudem musieť hanbiť“.

„Pri svojej doterajšej práci som sa vždy snažila podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Ako sudkyňa chcem preto hájiť práva občanov, ľudí a právneho štátu. Je pre mňa prirodzené pri budúcej práci neubližovať, pretože právo má slúžiť vyšším princípom,“ doplnila.

Pfundtner uviedla, že si uvedomuje, že sudca ústavného súdu musí pôsobiť nestranne a nezávisle, preto plánuje v prípade svojho zvolenia zvážiť svoje politické či spoločenské kontakty.

Poslancov zaujímal názor štátnej tajomníčky na rozdiel medzi nespravodlivým a neústavným zákonom. „Nespravodlivý zákon nemusí byť neústavný, ľudia ho môžu vnímať ako napríklad veľmi prísny. Za taký považujem napríklad zákon o povinných hudobných kvótach v slovenských rádiách,“ priblížila Pfundtner.

Peter Molnár

Súdneho exekútora Petra Molnára nominovala Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Molnár má podľa vlastných slov dostatočné právne skúsenosti na to, aby mohol zastávať post na ústavnom súde.

Kanceláriu prezidenta SR zaujímali Molnárove pracovné úspechy či rozhodnutia, ktoré s odstupom času prehodnotil. Podľa exekútora je jeho najväčším úspechom kombinácia akademickej a praktickej činnosti.

„Pokiaľ ide o najvýraznejšie pracovné úspechy akademickej a praktickej činnosti, myslím si, že čerpám dosť z ich kombinácie. Za svoj výrazný úspech považujem tiež fakt, že sa viem obklopovať tými správnymi ľudmi v pracovnej sfére. Tie negatívne veci, alebo rozhodnutia, všetko, čo človek urobil už je dané, a priznám sa úprimne, že si neviem spomenúť na nič také z profesionálneho života čo by som urobil inak,“ odpovedal Molnár.

Molnár odpovedal aj na otázku, čo by na ústavnom súde zmenil, poprípade vylepšil. „Pokiaľ ide o možnú zmenu kompetencií ústavného súdu, musím sa prikloniť k možnosti ich obmedzenia. Ten katalóg je skutočne široký,“ uviedol Molnár.

Doplnil, že Ústavný súd SR by nemusel napríklad v budúcnosti riešiť volebné sťažnosti. Súdny exekútor na záver dodal, že pri jeho práci sa stretáva s morálnymi dilemami v každom prípade. Pripomenul preto, že by pomohlo, ak by si samotní ľudia premysleli svoje finančné operácie, teda to, či skutočne niečo potrebujú a či to dokážu zo svojich finančných prostriedkov pokryť.

Soňa Mesiarkinová

Soňu Mesiarkinovú, ktorú navrhli na post ústavnej sudkyne tri oprávnené inštitúcie či osoby. Mesiarkinová v súčasnosti absolvuje stáž na Ústavnom súde SR a má podľa svojich slov dostatočné praktické skúsenosti v justícii, aby mohla vykonávať túto funkciu.  Podľa nej musí mať sudca okrem morálnych či odborných predpokladov aj schopnosť rozhodnúť.

„Funkcia sudcu je o tom, že sa naňho obrátia strany, ktoré sa samotné nevedia dohodnúť. Sudca musí mať teda okrem vlastností, akými sú nezávislosť, nestrannosť a odbornosť aj schopnosť vedieť rozhodnúť,“ uviedla Mesiarkinová.

Sudkyňa dostala aj otázku, aká je podľa nej adekvátna suma odškodného pri ochrane osobnosti. „Dovolím si povedať, že každý spor je individuálny. Je ťažké na túto problematiku nájsť nejakú tabuľku alebo všeobecný model. Viem, kam mierite svojou otázkou, ale nebudem to komentovať, pretože vo všeobecnom súdnictve je možné odvolanie,“ doplnila. Poslanec Národnej rady SR Ondrej Dostál (SaS) narážal otázkou na vysoké odškodné, ktoré senát s Mesiarkinovou ako predsedníčkou prisúdil sudcovi najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi.

Kanceláriu prezidenta SR zaujímalo, ako vidí sudkyňa v súčasnosti inštitúciu Ústavného súdu SR. Podľa nej má až príliš kompetencií. „Myslím si, že Ústavný súd SR si strašne rozšíril kompetencie. V tých pôvodných ich mal deväť, alebo osem, a v súčasnosti ich má 19,“ odpovedala Mesiarkinová, ktorá by inštitúcii pomohla prerozdelením kompetencií na iné súdy.

Peter Melicher

Sudca Najvyššieho súdu SR Peter Melicher je nominantom Súdnej rady SR. Melicher musel odpovedať aj na otázky jeho podpory pre kandidatúru Štefana Harabina na post predsedu Najvyššieho súdu SR.

Na túto tému uviedol, že nikto nie je neomylný a priznať si spätne chybu nie je ani v jeho prípade ničím výnimočným. Sudca zdôraznil, že na jeho kariéru nemal Harabin žiaden vplyv.

„Pozrite sa, nikto z nás nie je neomylný. Priznať si chybu je úplne normálne. Uznávam s odstupom času, že možno som to nemal urobiť. V tom momente som vychádzal z toho, že každý sudca Najvyššieho súdu SR má právo kandidovať. Myslím si, že kandidátov by malo byť vždy viac. Keď sa na to pozriem spätne, asi to bola chyba,“ uviedol Melicher.

Poslanec výboru Alojz Baránik (SaS) v reakcii na túto odpoveď vyslovil podozrenie, či Melicher nespravil kariéru v justícii práve s pomocou Štefana Harabina. „Pokiaľ ide o to, ja som neurobil kariéru za pána Harabina. Do súdnictva som prišiel za pána ministra Lipšica,“ doplnil.

Na tému registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia Melicher uviedol, že sudca by mal byť zdržanlivý a striktne postupovať podľa zákona, pričom táto problematika v našom právnom poriadku nie je definovaná. Po Melicherovi príde pred Ústavnoprávny výbor jeho kolegyňa Soňa Mesiarkinová.

Michal Matulník

Advokát Michal Matulník je kandidátom Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy.

Aj Matulník odpovedal na viacero otázok poslancov, okrem iných tiež napríklad o registrovaných partnerstvách rovnakého pohlavia. Po Matulníkovi čakajú parlamentný výbor ešte štyria kandidáti, dnešné poradie uzavrie štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Edita Pfundtner.

Na otázku o partnerstvách osôb rovnakého pohlavia uviedol Matulník prípad zo zahraničia, keď by sa sudcovia nemali vyjadrovať o témach, o ktorých môžu v budúcnosti rozhodovať.

„Napriek tomu je fér vám naznačiť spôsob môjho uvažovania. Partnerstvá osôb rovnakého pohlavia momentálne právny poriadok neupravuje a neumožňuje. Ak by zákonodárny zbor prijal zákon, ktorý takúto formu pripúšťa, bude potrebné sa s ňou vysporiadať. Rešpektujem súčasnú formuláciu, že manželstvo je zväzok muža a ženy,“ odpovedal Matulník.

Pavol Malich

Vypočutie už má za sebou aj advokát Pavol Malich, ktorého navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenská advokátska komora a Predsedníčka súdnej rady SR Lenka Praženková.

Pavol Malich pracuje od roku 1997 ako advokát, predtým bol samosudca a predseda senátu Obvodného súdu Bratislava 1 a Krajského súdu v Bratislave. Ako povedal, profesijne je zameraný najmä na civilné a obchodné právo. Trestnému právu sa venoval len mimoriadne. O post sudcu ústavného súdu sa uchádzal aj v roku 2014.

Na otázku, aké sú podľa neho najväčšie problémy ústavného súdnictva na Slovensku a ako by ho zlepšil, Malich odpovedal, že by nekládol prílišný dôraz na právny formalizmus a pozitivizmus. Chcel by sa pozerať na veci menej dogmaticky a nájsť v nich ľudsky rozmer a zdravý rozum. „Toto niekedy chýba v rozhodnutiach všeobecných súdov a v niektorých rozhodnutiach ústavného súdu“.

Čo sa týka otázky registrovaných partnerstiev ľudí rovnakého pohlavia Malich uviedol, že slovenský právny poriadok túto otázku zatiaľ neriešil, je to však iba otázka času, kým tento vývoj dospeje až k nám. „Môj postoj je k týmto veciach skôr konzervatívny,“ uzavrel Malich tému registrovaných partnerstiev.

Miloš Maďar

Advokáta Miloš Maďara navrhla na post Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Maďar sa podľa vlastných slov domnieva, že Ústavný súd SR by mal byť obsadený aj zástupcami advokátov.

Osobne nemá problém s tým, aby sa uchádzali o post ústavných sudcov aj politici. Advokát zastupoval napríklad Mikuláša Černáka, ktorý si v súčasnosti odpykáva doživotný trest za viaceré násilné trestné činy.

„Na Ústavnom súde SR by mal byť aj zástupca advokátskeho stavu. Pokiaľ je nevyhnutnou podmienkou znalosť problematiky ústavného práva, tak si dovolím povedať, že advokáti prichádzajú s týmto právnym odvetvím do kontaktu v každom prípade,“ uviedol Maďar. „Osobne nemám problém s tým, aby sa o post ústavného sudcu uchádzali aj politici,“ doplnil.

Advokát odpovedal aj na otázky o registrovaných partnerstvách rovnakého pohlavia a následnej adopcie detí. Podľa jeho názoru je to problematika, ktorá sa dlhodobo vyvíja, ani v rámci štruktúr Európskej únie nemá jasné právne vymedzenie. Maďar dostal aj otázku z Kancelárie Prezidenta SR o tom, ktorý svoj pracovný úspech by vyzdvihol a ktoré rozhodnutie s odstupom času zmenil.

„Pre každého advokáta je úspechom v komplikovanom prípade vyhrať súdny spor. Na neúspech, respektíve na rozhodnutie, ktoré by som chcel s odstupom času zmeniť si nespomínam,“ doplnil advokát, ktorý dostal aj otázku na rigoróznu prácu predsedu Národnej rady SR Andreja Danka (SNS), keďže je členom univerzitného senátu Univerzity Mateja Bela.

„Nemal som možnosť túto prácu vidieť, ani ju podrobne študovať. Podľa môjho názoru v tých časoch neexistovali návody alebo konkrétne pravidlá, ako vôbec písať takéto záverečné práce. Ako som však už uviedol, prácu som nevidel a plne rešpektujem rozhodnutie odbornej komisie, ktorá sa ňou zaoberala,“ uzavrel.

Lucia Kurilovská

Na post ústavnej sudkyne ju navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského. Kurilovská podľa vlastných slov dlho zvažovala, či sa bude uchádzať o post na Ústavnom súde SR, pretože sa celý profesijný život venovala najmä trestnému právu.

Reagovala aj na otázky o vzťahu s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom (Smer-SD), ktorý ju na jej súčasný post rektorky navrhol. „Ja som pána Kaliňáka učila. V prvom rozhovore po mojom menovaní som jasne uviedla, že som voličom SDKÚ. Nemáme žiaden vzťah, ani sa nestretávame,“ povedala Kurilovská. Ústavný súd SR by mal byť podľa nej viac otvorený verejnosti a komunikovať svoje rozhodnutia, za ktorými si odborne stojí.

„Veľmi som zvažovala, či túto kandidatúru prijať a ako sa k tomu postaviť. Zvažovala som všetky svoje profesijné, odborné skúsenosti a znalosti vo svojej takmer 30-ročnej praxi, a to najmä z toho dôvodu, že som trestný právnik,“ uviedla Kurilovská.

Lucia Kurilovská
Kandidátka na sudkyňu Ústavného súdu SR, právnička, špecialistka na trestné právo a rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská počas vypočutia kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru NR SR. Bratislava, 24. január 2019.Foto: SITA/Martin Medňanský

„Na Ústavnom súde SR chcem hájiť predovšetkým záujmy fyzických osôb,“ doplnila na margo svojich ambícií v prípade zvolenia. Kurilovská odpovedala aj na otázky týkajúce sa registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia a ich následnej adopcie detí.

„Ja som za takéto partnerstvá, je to môj názor,“ odpovedala. Podľa jej slov je adopcia detí takýmito pármi skôr na diskusiu odborníkov, teda detských psychológov, či psychiatrov.

Ústavnoprávny výbor po jej vypočutí prerušil rokovanie na obednú prestávku. Ďalšie vypočúvanie začne o 16. hodine advokát odsúdeného Mikuláša Černáka Miloš Maďar, po ňom sa v abecednom poradí predstavia Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Peter Molnár a Edita Pfundtner.

Štefan Kseňák

Dlhoročného advokáta Štefana Kseňáka navrhla na post ústavného sudcu Slovenská advokátska komora a v advokácii pôsobí od roku 2000.

Podľa Kseňáka čelí v súčasnosti Slovenská republika kríze, pretože občania strácajú dôveru v štátne inštitúcie. „Čelíme kríze dôvery občanov v štát. Aj vy ako poslanci Národnej rady SR by ste radi vybrali takých kandidátov na ústavných sudcov, ktorí by hájili iba záujmy občanov,“ uviedol na začiatok Kseňák.

Štefan Kseňák, vypočutie kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR
Kandidát na sudcu Ústavného súdu SR Štefan Kseňák (uprostred) počas vypočutia kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru NR SR. Bratislava, 24. január 2019.Foto: SITA/Branislav Bibel.

Štefan Kseňák odpovedal aj na otázku zástupcov kancelárie prezidenta, ktorých zaujímalo, ako by zhodnotil svoje nedostatky. Kseňák priznal, že nie je vhodné ísť až príliš do hĺbky pri konkrétnych problémoch.

„Priznávam niektoré problémy až príliš analyzujem a potom to človeka pohltí a je to na škodu veci. Preto je lepšie pracovať v tíme a analyzovať iba istú časť, prípadne si vymeniť s kolegami opozitný názor,“ povedal. Po advokátovi predstúpi pred výbor šéfka policajnej akadémie Lucia Kurilovská.

Peter Kresák

Verejné vypočutie má za sebou aj poslanec NR SR za stranu Most-Híd Peter Kresák. Na post ústavného sudcu ho navrhli podpredseda NR SR Béla Bugár, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied a verejná ochrankyňa práv.

„Mojou motiváciou je mať šancu podieľať sa na tom, aby sa posilňovala dôvera v právo a spravodlivosť. Vždy ma fascinovala diskusia o právnych otázkach, ktorá prebiehala aj ako súčasť riešenia praktických problémov, na ktorých som mal šancu sa podieľať,“ vysvetlil Kresák.

Peter Kresák, vypočutie kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR
Kandidát na sudcu Ústavného súdu SR Peter Kresák (vpravo) počas vypočutia kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru NR SR. Bratislava, 24. január 2019.Foto: SITA/Branislav Bibel.

Keby mal možnosť niečo zmeniť na ústavnom súde, obmedzil by mu niektoré kompetencie. „Ústavný súd postupom času nabral kompetencie, ktoré nemusí nevyhnutne vykonávať. Myslím tým oblasť, ktorá dáva veľa zbytočnej práce. Vyňal by som z právomoci ústavného súdu rozhodovať o volebných sťažnostiach. Sú však aj kompetencie, ktoré pribudli a pomohli k stabilizácií spoločnosti.“

Podľa Kresáka je ústavný súd do takej miery politický orgán, do akej miery je samotná ústava chápaná ako politický dokument. V tomto prípade treba vnímať slovo politika ako umenie riadiť štát, nie ako nástroj straníckej politiky. Zaujímavosťou je, že Kresáka vypočúval výbor, ktorého je sám členom. Na voľbe ústavných sudcov v NR SR sa nezúčastní, tak je to podľa neho správne.

Eva Kováčechová

O post sudkyne Ústavného súdu SR sa uchádza aj šéfka Centra právnej pomoci Eva Kováčechová, ktorá za najväčší problém Ústavného súdu SR považuje rozdielnosť rozhodnutí v rovnakej právnej otázke.

Podľa jej slov má dostatok praktických skúseností, aby mohla vykonávať túto funkciu, kde chce strážiť právny štát a jeho demokratické princípy. Riaditeľku CPP navrhla na post ústavnej sudkyne verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.

„Som právnička z praxe, dlhé roky som pôsobila ako advokátka. Snažila som sa počas svojej praxe pracovať na praktických chybách v právnom štáte a naprávať ich. Moja motivácia ísť na post ústavnej sudkyne je aj vnútorná, ktorá vychádza z toho, že som nadobudla dostatok skúseností, naučila som sa čeliť výzvam, dilemám, nebáť sa veľkých a nepohŕdať malými. To sú všetko predpoklady na prácu ústavnej sudkyne. Riešenia, ktoré poskytujem, sú reálne a myslím si, že takýto hlas je na Ústavnom súde SR potrebný,“ uviedla Kováčechová.

Podľa jej slov je v súčasnosti najväčším problémom v justícii rozdielnosť rozhodnutí v rovnakom právnom probléme. „Senáty z rovnakej súdnej inštitúcie by mali rozhodovať identicky, aby nebolo právo na Slovensku interpretované viacerými možnými stanoviskami. To je podľa môjho názoru v súčasnosti problémom, teda rozdielne rozhodnutia v tých istých prípadoch,“ doplnila. Na záver Kováčechová uviedla, že chce strážiť princípy právneho štátu a ochraňovať demokraciu.

Karol Kovács

Verejné vypočutie má za sebou aj notár Karol Kovács. Na post ústavného sudcu ho navrhla Notárska komora Slovenskej republiky, kde Kovács pôsobil ako prezident.

„Už dlhé roky sa živím poctivou prácou. Konám nezávisle. Ani zo strany mojich klientov som nezaznamenal nejakú sťažnosť na môj osobný pracovný postup,“ uviedol notár v úvodnej reči.

Kovács odpovedal aj na otázky o registrovaných partnerstvách rovnakého pohlavia a následnej adopcie detí a tiež či bol kandidátom alebo členom komunistickej strany.

Pri svojich odpovediach sa Kovács odvolával na Bibliu. „Slovensko vychádza z tradičných kresťanských hodnôt. Ak tu majú platiť nejaké práva, potom tu musí byť niekto, kto ich zabezpečí,“ odpovedal neurčito Kovács. Dodal, že nikdy nebol členom komunistickej strany.

Kajetán Kičura

V prípade zvolenia Kajetána Kičuru na post ústavného sudcu sa chce osobne pričiniť o to, aby bol Ústavný súd SR rešpektovanou a uznávanou inštitúciu.

Kičura v súčasnosti pôsobí ako šéf Správy štátnych hmotných rezerv a tiež je členom rady Protimonopolného úradu SR. Pôsobil aj na poste predsedu Okresného súdu v Čadci. Kandidát musel odpovedať aj na otázky o verejnom obstarávaní jeho úradu na strážnu službu, v ktorej zvíťazila mediálne známa spoločnosť Bonul.

„Vo svojej praxi som vždy rozhodoval nezávisle a chcem sa v prípade môjho zvolenia pričiniť o to, aby bol Ústavný súd SR rešpektovanou a uznávanou inštitúciou,“ uviedol Kičura.

Členov výboru zaujímalo aj verejné obstarávanie Správy štátnych hmotných rezerv, v ktorom na zabezpečenie strážnej služby zvíťazila spoločnosť Bonul. „S plnou zodpovednosťou môžem vyhlásiť, že vo vzťahu k mojej osobe sú tieto obvinenia iba fabulácie. Správa hmotných rezerv neporušila zákon, naše obstarávania sú verejné, transparentné a kontrolované. Aj spomínaná súťaž prebiehala rovnako, preto odmietam akékoľvek pochybenie a verejne pozývam poslancov na prieskum, kde nemáme žiaden problém predložiť potrebné podklady,“ odpovedal Kičura.

Kandidáta sa pýtali poslanci aj na jeho právny názor na takzvané prílepky k zákonom, keď sa do zákona zapracuje aj novela k inej legislatíve. „Podľa mňa to nie je správne, ale ide o zaužívanú prax, ktorú sa rozhodli využívať priamo zákonodarcovia, teda poslanci,“ odpovedal Kičura. Poslancov zaujímal aj jeho vzťah k expremiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD). Podľa vlastných slov ho Kičura pozná od roku 1993, keď bol justičným čakateľom. Považuje ho za svojho priateľa a veľmi si ho váži.

Martina Jánošíková

Štvrtkové vypočutie sa začalo Martinou Jánošíkovou, ktorá spolupracovala aj s Ústavným súdom SR a v súčasnosti pôsobí ako riaditeľka Ústavu medzinárodného a európskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Práve košická Univerzita ju navrhla na post ústavnej sudkyne.

„Moje vedecké poznatky a skúsenosti môžu prispieť k môjmu úspešnému pôsobeniu na Ústavnom súde SR. Počuli ste tu veľakrát, aká je táto inštitúcia dôležitá. Trošku do úzadia ide pritom jeho ďalšia dôležitá úloha a síce posudzovať právo v kontexte nášho členstva v Európskej únii,“ povedala Jánošíková.

Kandidátka odpovedala aj na otázky, čo by v prípade svojho zvolenia chcela na Ústavnom súde SR zmeniť. „Ja dlhodobo poukazujem na skutočnosť, kde napríklad súdny dvor vydáva rozhodnutia vo všetkých úradných jazykoch priamo na mieste. Ústavný súd SR napríklad vo februári minulého roka rozhodoval a písomné rozhodnutie bolo zverejnené v Zbierke zákonov až v septembri. To je neúnosné, ale je to skôr otázka vnútorných procesov na tomto súde,“ doplnila.

Kanceláriu Prezidenta SR zaujímala pri Jánošíkovej osobná zodpovednosť ústavných sudcov. Podľa nej musí niesť každý sudca svoj diel zodpovednosti a nie je možné paušálne trestať sudcov za právny názor.

Pokiaľ sa preukáže pochybenie, mal by vyvodiť osobnú zodpovednosť konkrétny sudca, ktorý postupoval chybne. „Každý ústavný sudca by mal niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia, je to otázka vnútorného rozpoloženia konkrétneho sudcu,“ uzavrela.

Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov
Zľava: Člen Ústavnoprávneho výbor NR SR Tibor Bernaťák, predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej a podpredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Jozef Ježík počas zasadnutia Ústavnoprávneho výboru NR SR k vypočutiu kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Bratislava, 23. január 2019.Foto: SITA/Branislav Bibel

Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR v stredu pôvodne plánoval vypočuť trinásť kandidátov a kandidátok na post ústavných sudcov. Eva Fulcová sa však ospravedlnila pre dočasnú práceneschopnosť a hospitalizáciu.

Verejné vypočutie pokračuje vo štvrtok 24. januára, keď sa pred členov parlamentného výboru posadí až 14 kandidátov. Menoslov odštartuje Martina Jánošíková.

Najväčšiu pozornosť pútajú mená ako poslanec Národnej rady SR Peter Kresák (Most-Híd), Lucia Kurilovská či štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Edita Pfundtner. Zaujímavosťou je, že Kresáka bude vypočúvať parlamentný výbor, ktorého je členom.

Martin Javorček

Stredajšie vypočúvanie uzatvoril advokát Martin Javorček, ktorého na post ústavného sudcu navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského.

Javorček podľa vlastných slov neznesie pocit nespravodlivosti, klamstva či nepravdy. „Mám rád ten pocit, keď porozumiem problému. Netvrdím, že všetko ovládam dokonale, ale som ochotný sa každý deň učiť. Z vlastného pôsobenia mám predovšetkým pocit nezávislosti,“ uviedol Javorček.

„Z môjho pohľadu je tu istá potreba slúžiť verejnosti. Platové podmienky sudcov Ústavného súdu SR nie sú najhoršie. V súčasnosti mám 45 rokov a moju kandidatúru beriem ako určitú životnú výzvu,“ uviedol Javorček.

Podľa neho v súčasnosti absentujú isté názory či pohľady na právnu problematiku. Ako doplnil, za svoju prax zažil množstvo odlišných situácií a množstvo názorov, ktoré môžu byť v budúcnosti pre jeho názor prospešné. „Ja si nemyslím, že na ústavnom súde je dnes nejaký vážny problém. Je potrebné iba optimalizovať niektoré procesy,“ doplnil.

Voľba ústavných sudcov v parlamente

Po vypočutí bude Národná rada SR v priebehu februára voliť 18 uchádzačov o post ústavných sudcov, z ktorých následne prezident vymenuje polovicu.

Podľa súčasných pravidiel musí získať uchádzač nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, najmenej však 39. Uchádzači musia spĺňať aj základné predpoklady, ako napríklad dosiahnuté právne vzdelanie, či odbornú prax v trvaní 15 rokov.

Výbor bude tieto náležitosti posudzovať po verejnom vypočutí. Ústavný súd SR je jednou z najdôležitejších inštitúcií na Slovensku. Noví sudcovia budú po zvolení obliekať taláre najbližších 12 rokov.

Monika Jankovská

Štátnu tajomníčku rezortu spravodlivosti Moniku Jankovskú navrhla za sudkyňu ústavného súdu predsedníčka Súdnej rady SR Lenka Praženková.

Jankovská v úvode svojho prejavu spomenula svoj výkon sudkyne na Okresnom či Krajskom súde v Trenčíne, na poste štátnej tajomníčky vykonáva aj funkciu podpredsedníčky Legislatívnej rady vlády SR, kde prišla do kontaktu s prácou Ústavného súdu SR.

V prejave uviedla garanciu úplnej nezávislosti. „Som ochotná prerušiť svoje doterajšie pracovné a politické kontakty, a to z toho dôvodu, aby sa odstránil možný konflikt záujmov. Zastávam názor, že Ústavný súd SR by mal byť v niektorých svojich rozhodnutiach zdržanlivejší. Nemal by sa stavať do pozície zákonnej moci,“ uviedla Jankovská.

Podľa jej slov vie Ústavný súd SR splniť úlohy, len ak je kreovaný z ľudí z rôznych právnych odvetví, kedy sa môžu prijímať široko rešpektované rozhodnutia.

Monika Jankovská, Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov
Kandidátka na sudkyňu Ústavného súdu SR Monika Jankovská počas vypočutia kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru NR SR. Bratislava, 23. január 2019.Foto: SITA/Martin Medňanský

Jankovská dostala otázky aj k zmenkovej kauze Mariána K., ktoré ako sudkyňa Okresného súdu Bratislava V pojednávala jej dlhoročná spolupracovníčka, a tiež jej vlastná sestra ako sudkyňa bratislavského krajského súdu.

„Systém prideľuje prípady jednotlivým sudcom elektronicky. Moju sestru navrhli z tohto prípadu vylúčiť, ale Najvyšší súd SR rozhodol opačne, a zostala. Ja to rešpektujem a navyše nemám prehľad o tomto prípade, ona sa venuje obchodnému právu a ja trestnému, takže nie je dôvod ani na odbornú diskusiu,“ odpovedala Jankovská na otázky poslanca parlamentu Alojza Baránika (SaS).

Rovnako musela vysvetľovať vzťahy svojho manžela s advokátom Radomírom Bžánom, u ktorého podľa medializovaných informácií trávili spoločnú letnú dovolenku. Štátna tajomníčka tieto obvinenia rezolútne odmietla, rovnako ako akúkoľvek formu úplatku v minulosti, počas svojho výkonu sudkyne.

Radovan Hrádek

Hrádek na úvod uviedol, že je nominantom strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, ktorú voliči poslali v roku 2016 do Národnej rady SR.

Podľa vlastných slov sa rozhodol kandidovať na post ústavného sudcu, pretože chce, aby sa Slovensko stalo dokonalým právnym štátom. Podľa jeho slov je základom právny štát.

„Právny štát je alfou a omegou tejto krajiny. Môžeme mať akúkoľvek ústavu, zákony, pokiaľ nebudú vykonávané bez rozdielu neexistuje právny štát. Ústavný súd SR má nezastupiteľnú úlohu a to, že je konečným bodom kde sa určuje právo. Je tu na to, aby hájil práva všetkých občanov SR,“ povedal Hrádek.

Advokát zastupuje stranu Mariana Kotlebu v prípade kontroverzných šekov v hodnote 1488 eur.

Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov
Atmosféra počas zasadnutia Ústavnoprávneho výboru NR SR k vypočutiu kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Bratislava, 23. január 2019.Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

Boris Gerbery

Exekútor Boris Gerbery by na ústavnom súde vylepšil najmä rýchlosť jednotlivých konaní, pretože podľa jeho slov je ochrana občanov na dobrej úrovni.

„Myslím si, že ochrana ľudí je v súčasnosti na dobrej úrovni. Dbal by som najmä na to, aby bola rýchlosť jednotlivých konaní čo možno najväčšia. V rámci rovnosti pohlaví by som sa nerád vyjadroval, pretože v budúcnosti by sa tým mohol Ústavný súd SR zaoberať,“ uviedol Gerbery na otázky poslancov parlamentného výboru.

Za svoj najväčší pracovný úspech považuje svoju vlastnú činnosť v disciplinárnom senáte Slovenskej komory exekútorov.

Dagmar Fillová

Po obednej prestávke ako prvú vypočuli právničku Dagmar Fillovú. Tú navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského. Fillová v súčasnosti pôsobí v Kancelárii prezidenta SR.

Ako povedala, jej skúsenosti budú prínosom pri rozhodovaní Ústavného súdu SR. „Verím, že môžem zúročiť moje dlhoročné pracovné skúsenosti z Ministerstva spravodlivosti SR alebo celkovo z právnej oblasti,“ uviedla Fillová vo svojom úvodnom prejave. Po nej by mali nasledovať ďalší štyria kandidáti na post ústavných sudcov.

Bezprostredne po Fillovej mala nasledovať Eva Fulcová, ktorá je však práceneschopná a je hospitalizovaná, a tak výbor vypočuje Borisa Gerberyho.

Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov
Ľudia sledujú priamy prenos na bratislavskom námestí SNP z vypočúvania kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru NR SR. Bratislava, 23. január 2019.Foto: SITA/Martin Medňanský

Ivan Fiačan

Ako šiesty v poradí vystúpil advokát Ivan Fiačan. Podľa jeho slov je kandidatúra na sudcu Ústavného súdu SR vyústením jeho ambícií pôsobiť v súdnej moci. „Myslím si, že mám dostatočné skúsenosti v právnej oblasti na to, aby som mohol vykonávať povolanie sudcu na ústavnom súde,“ povedal Fiačan.

Michal Ďuriš

Ústavnoprávny výbor už vypočul aj právnika Michala Ďuriša. Kandidát na post ústavného sudcu v súčasnosti pôsobí ako člen predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kam ho nominoval exminister zdravotníctva Tomáš Drucker. Ďuriša na post ústavného sudcu navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.

Robert Fico

Kreovanie Ústavného súdu SR je silnou politickou záležitosťou. Uviedol to predseda strany Smer-SD a expremiér Robert Fico na úvod svojho verejného vypočutia.

Podľa jeho slov by bolo najlepšie v tejto situácii dosiahnuť politickú dohodu aj s prezidentom Andrejom Kiskom. Fico dodal, že príklady pôsobenia politikov na ústavných súdoch sú aj v zahraničí.

„Netvárme sa, že kreovanie Ústavného súdu SR nie je politickým aktom. Musíme rešpektovať, že tento politický akt je tak silný, že súčasťou ústavných súdov bývajú aj poslanci či premiéri. Príde mi scestné, ak by mali byť diskvalifikovaní politici,“ uviedol Fico. „Ja sa domnievam, že by bolo najlepšie dosiahnuť dohodu. V opačnom prípade bude tento proces mimoriadne náročný,“ doplnil.

Fico vo svojej úvodnej reči zaútočil aj na prezidenta, keď uviedol, že by mal byť rovnako diskvalifikovaný, pretože viackrát porušil Ústavu SR.

Libor Duľa

Ďalším vypočutý kandidátom v poradí bol šéf trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Libor Duľa. Poslancov zaujímal jeho názor na trest smrti, registrované partnerstvá rovnakých pohlaví či jeho záruky na nezávislé pôsobenie mimo politických záujmov.

„Súdnictvo je behom na dlhé trate. Funkcie nie sú časovo obmedzené a sudca Ústavného súdu SR je istá ponuka v službách verejnosti. Preto si veľmi vážim, že môžem pred vás predstúpiť,“ uviedol Duľa.

Libor Duľa, Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov
Kandidát na sudcu Ústavného súdu SR Libor Duľa (vľavo) počas vypočutia kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru NR SR. Bratislava, 23. január 2019.Foto: SITA/Branislav Bibel

„Trest smrti je skôr filozofickou otázkou,“ uviedol Duľa svoj osobný názor na otázku o výnimočnom treste smrti pri viacnásobných vrahoch či podobných prípadoch. Na otázku o registrovaných partnerstvách reagoval obdobne. „Pokiaľ by bola táto problematika súčasťou nášho právneho poriadku, dá sa posudzovať, či je zákonná, alebo nie. Je to zložitá téma a existuje na ňu viacero právnych názorov,“ odpovedal.

Exministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú zaujímal názor na nezávislosť Ústavného súdu SR a Duľove garancie apolitickosti. „Je cítiť, že takéto nálady v spoločnosti rezonujú. Čo sa týka mňa osobne, dovolím si povedať, že nemám až taký problém s touto problematikou, pretože som vždy pôsobil v apolitických inštitúciách a sudca musí byť zo svojej podstaty apolitickým,“ dodal Duľa.

Anton Dulak

Ústavnoprávny výbor už vypočul aj vysokoškolského profesora Antona Dulaka. Ten pôsobí v súčasnosti na Paneurópskej vysokej škole. Dulaka navrhla Notárska komora Slovenskej republiky.

Dulak dostal od prezidentovho zástupcu otázku, ktoré svoje životné rozhodnutie ľutuje. „Bol som vychovaný tak, aby som niesol za svoje rozhodnutia aj zodpovednosť, preto nemôžem povedať, že by som niečo vyslovene ľutoval,“ odpovedal Dulak.

Poslanci sa ho pýtali aj na jeho pôsobenie na vysokej právnickej škole v Sládkovičove, ktorá nemá práve najlepšiu povesť a existujú viaceré prípady, keď na nej boli udelené tituly kontroverzným spôsobom.

„Pôsobil som na viacerých vysokých školách a nepovedal by som, že tá v Sládkovičove bola pod kvalitatívnou úrovňou. Áno boli isté prípady pochybne udelených titulov, ale to boli individuálne rozhodnutia a nie kolektívne všetkých profesorov,“ doplnil.

Ladislav Duditš

Sudcu Krajského súdu v Košiciach Ladislava Duditša navrhla košická Univerzita Pavla Jozefa Šafárika. Duditš vníma post ústavného sudcu ako kariérny vrchol sudcovskej profesie.

Zároveň uviedol, že je cťou byť nominovaný a ani jeho dlhoročná súdna prax nemusí automaticky znamenať, že má potrebné predpoklady na výkon funkcie. Podľa Duditša musia byť ústavní sudcovia zárukou odbornosti a musia postupovať podľa Ústavy SR.

Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov
Zľava: Členovia Ústavnoprávneho výboru NR SR Ján Marosz a Miroslav Beblavý počas zasadnutia Ústavnoprávneho výboru NR SR k vypočutiu kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Bratislava, 23. január 2019.Foto: SITA/Branislav Bibel

„Uvedomujem si, že ani moja dlhoročná prax v justícii nemusí znamenať, že mám tie správne predpoklady na post ústavného sudcu. Sudcovia v tejto inštitúcii by mali byť zárukou odbornosti a rozhodovať podľa právnych predpisov,“ uviedol Duditš.

Sudca Krajského súdu v Košiciach odpovedal aj na otázku, či vníma rodinné väzby v justícii ako problém. „Nemám osobne tieto väzby. V tejto problematike je potrebné rozlišovať určitú úroveň. Nevnímam to negatívne, je potrebné sa totiž pozrieť, ako sa tieto osoby do justície dostali. Pokiaľ majú odborné a morálne predpoklady, nevidím v tom problém,“ odpovedal Duditš.

Členov ústavnoprávneho výboru či prítomných poslancov Národnej rady SR zaujímal aj Duditšov názor na zrušenie Mečiarových amnestií, či ako si predstavuje svoje spoločenské fungovanie v Košiciach, kde pôsobí a kde sídli aj Ústavný súd SR. „Mečiarove amnestie sú rozhodnutou vecou, pretože rozhodol súd. Ešte budú debaty o tom, či to bola tá najčistejšia ústavná forma,“ povedal Duditš. Osobne sa podľa vlastných slov nestretáva s ľudmi, s ktorými by sa mal v prípade zvolenia prestať stýkať.

Ján Drgonec

Ako Drgonec uviedol, ústavnému právu sa venuje celý svoj život a už na Ústavnom súde SR pôsobil. Počas svojho pôsobenia na súde čelil aj útoku, keď mu chceli do osobného automobilu nainštalovať neznámi muži nástražný výbušný systém.

„Myslím si, že ústavného právo je ťažiskom pôsobenia na Ústavnom súde SR. Týmto právnym odvetvím sa zaoberám prakticky celý svoj život,“ uviedol na úvod Drgonec. Odpovedal aj na otázku z prezidentovej kancelárie o tom, čo by robil, ak by sa pri jeho pôsobení na ústavnom súde objavili politické tlaky na rozhodovanie.

Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov, Ján Drgonec
Kandidát na sudcu Ústavného súdu SR Ján Drgonec počas vypočutia kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru NR SR. Bratislava, 23. január 2019.Foto: SITA/Branislav Bibel

„Zažil som najextrémnejší možný tlak, keď som pôsobil ako spravodajca senátu a mal som pripravený nález o konkrétnom zákone. Môj sused zrejme vyrušil a zároveň odplašil dvoch mužov, ktorí sa mi snažili do auta nainštalovať výbušný systém. Tento prípad nikdy nebol vyšetrený, ale mám za to, že za tým mohli byť vtedajšie politické špičky,“ odpovedal Drgonec. Podľa vlastných slov vie zaručiť odolávanie politickým dohodám či návrhom aj v budúcnosti, ak by bol zvolený.

Ján Drgonec pôsobil už na Ústavnom súde SR vo vôbec prvom senáte, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V súčasnosti je emeritným ústavným sudcom. Vyučoval na viacerých vysokých právnických školách.

Odporúčané články

Tajná aj verejná voľba ústavných sudcov majú svoje výhody aj nevýhody, hovorí minister Gál Verejná voľba kandidátov na sudcov ústavného súdu je podľa Remišovej veľmi dôležitá

Neprehliadnite

Pellegrini zostal prekvapený, že Most-Híd podporil Čaputovú v druhom kole prezidentských volieb Osud brexitu je v rukách Britov, Európska únia sa podľa Tuska posnaží o najlepšiu možnú dohodu Foto: Slovensko dosiahlo na špeciálnej olympiáde historický úspech, získalo až dvanásť zlatých medailí Kráľovná šprintu Kuzminová nadviazala na triumf z MS, Fialková čaká na vytúžené víťazstvo Väčšina pitnej vody sa spotrebuje na výrobu potravín, Matečná vyzýva na zastavenie ich plytvania Video: Danko daroval pápežovi Františkovi fujaru a pozval ho na návštevu Slovenska Donald Trump ruší nové sankcie voči Severnej Kórei, lebo má rád Kim Čong-una Z hromadnej vraždy pápayovcov nie je nikto právoplatne odsúdený a traja obvinení sú už mŕtvi

Témy

Viac k osobnosti z článku

Diskusia

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Z kategórie Aktuálne správy

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.