Očkovaním sa boj s pandémiou nekončí. Nespoliehajme sa len na imunitu stáda, varujú vedci

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Laboratórium, koronavírus, imunita
V Českej republike a na Slovensku bol potvrdený nový variant koronavírusu s názvom B.1.258 Foto: SITA/AP

Mnohé štáty sveta sa v súčasnosti na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 pozerajú ako na čarovný prútik, ktorý vyrieši celosvetový problém s pandémiou.

Vedci však upozorňujú, že by sme sa nemali upínať len na teória imunity stáda. Tá predpokladá, že populácia si vytvorí imunitu voči vírusu, čím sa eliminuje alebo významne zníži riziko prenosu v komunite a ochránia sa najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Imunita stáda sa dá dosiahnuť prirodzene alebo očkovaním.

Viac o téme: Koronavírus

Keďže prvá možnosť je značne riskantná, ideálny spôsob je tento cieľ dosiahnuť vakcináciou. Podľa odborníkov však treba stále myslieť aj na ostatné opatrenia. Nie všetci totiž môžu byť očkovaní. Napríklad ľudia, ktorí majú oslabený imunitný systém alebo majú závažnú alergiu na niektoré zložky vakcíny. Mali by však byť chránení.

Švédska cesta

Stratégiu prirodzenej imunity stáda si zvolilo napríklad Švédsko. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ale funguje imunita stáda ako ochrana pre širokú verejnosť najmä v prípade vakcinácie.

Keď je v komunite zaočkovaných dostatok ľudí, patogén ťažko cirkuluje, pretože väčšina ľudí, s ktorými sa stretáva, je imúnna. Čím viac ľudí je teda očkovaných, tým je menšia pravdepodobnosť, že sa ľudia, ktorí nemôžu byť zaočkovaní, nakazia škodlivým patogénom.

V rámci vedeckého blogu skupina odborníkov z Belgicka, Francúzska, Izraelu, Talianska a Spojeného kráľovstva varuje, že koncept imunity stáda nie je absolútnym riešením pandemickej situácie a aj naďalej treba pracovať na iných formách ochrany.

Imunita čoskoro realitou

„Dôrazne odporúčame, aby vlády a poradcovia v oblasti verejného zdravia cez zimu vydržali a ďalej podporovali účinné fyzické odstupy a ďalšie nefarmaceutické intervenčné stratégie na potlačenie prenosu vírusu a obmedzenie miery infekcie,“ píšu vedci.

Vakcinácia obyvateľstva sa v niektorých štátoch už začala, takže imunita stáda by sa čoskoro mala stať realitou. Nemalo by sa však na ňu spoliehať ako na riešenie všetkých „problémov“, a to ani v prípade prirodzenej imunity.

Prirodzená imunita stáda má veľa odporcov. Medzi ich argumenty patrí nedostatok dôkazov, nerovnosti medzi zraniteľnými skupinami, nedosiahnuteľné hranice imunity čisto z prirodzenej cesty infikovania, ako aj morálne a etické hľadiská.

Dôkazy neexistujú

Súčasťou argumentácie pri koncepte prirodzenej imunity stáda je, že zraniteľné a staršie skupiny ľudí budú chránené, zatiaľ čo menej zraniteľní ľudia infekciu prekonajú bez následkov. Tento predpoklad je však podľa skupiny vedcov nesprávny a nepraktický.

Vážne znepokojenie vzbudzuje aj podcenenie závažnosti infekcie. „Neexistujú dôkazy podporujúce koncept imunity stáda. Je to hypotetická možnosť, ktorá nie je potvrdená dôkazmi,“ vysvetľujú autori blogu celkový koncept.

Získané empirické údaje, napríklad z mesta Manaus v Brazílii, odhalili najmä krehkosť teórie prirodzenej imunity stáda. Podľa štúdie bolo na konci prvej vlny pandémie 66 percent občanov infikovaných SARS-CoV-2.

Pandémia v Brazílii

Niektorí brazílski odborníci na základe tohto údaju dospeli k záveru, že počet osôb stále „zraniteľných“ novým koronavírusom je príliš malý na to, aby sa vírus šíril ďalej, čo znamenalo, že imunita stáda bola dosiahnutá.

Tieto hlasy boli rýchlo umlčané následným nárastom nových prípadov infekcie, pričom expozícia sa zvýšila na 76 percent. Toto číslo sa dnes označuje ako „neobmedzený prenos“.

Dianie v Brazílii preto otvorilo nové otázky nielen o tom, koľko ľudí sa musí s infekciou stretnúť, aby sa už ďalej nekontrolovateľne nešírila, tiež do akej miery musia byť infekciou zasiahnutí a či má byť imunita dosiahnutá iba prirodzenou cestou alebo aj očkovaním.

Bude potrebné zaočkovať 70 % populácie

Prahová hodnota imunity v stáde je podiel ľudí, ktorí sa musia stať imunnými, aby bolo obyvateľstvo chránené pred infekciou. Niektoré štúdie ukazujú, že ju nie je možné presne vypočítať, pretože sa neberie do úvahy ľudské správanie.

Podľa epidemiológov z Univerzity Johna Hopkinsa je vysoko pravdepodobné, že na dosiahnutie prirodzenej imunity stáda pri COVID-19 bude potrebné infikovať 70 percent alebo viac populácie. Dosiahnuť toto číslo bude problém aj podľa molekulárneho biológa Petra Celeca.

„V mnohých krajinách sa tak rozširuje nedôvera a konšpirácie, že je reálny predpoklad, že sa nechá očkovať len menšina populácie. Je smutné, že to už asi platí aj o Slovensku,“ upozornil Celec.

Autori blogu upozorňujú aj na to, že náročné to bude aj v prípade prirodzenej imunity. „Bez vakcíny by sa muselo nakaziť viac ako 200 miliónov Američanov, kým dosiahneme túto hranicu,“ dodávajú.

To by však bolo pri vysokej smrtnosti vírusu riskantné. Postupne by sa celý svet aj tak k prirodzenej imunite stáda dopracoval, otázne je, za akú cenu.

Vakcína nás nespasí

Európska lieková agentúra (EMA) v pondelok odporučila udelenie podmienečnej registrácie pre prvú vakcínu na prevenciu ochorenia COVID-19 s názvom Comirnaty od konzorcia Pfizer a BioNTech. Na očkovanie sa aktuálne spolieha väčšina krajín.

Napriek tomu, že s vakcináciou sa na Slovensku začne čoskoro, podľa profesorov Nadava Davidovitcha, Carla Signorelliho, Laurenta Chambauda, výskumníkov Arianne Tenenbaumovej, Johna Reida a Johna Middletona sa musíme stále zameriavať aj na ostatné opatrenia.

„Musíme sledovať epidemiológiu vírusu pomocou populačnej sérológie, ale je to nebezpečné a vedecky neopodstatnené obhajovať prirodzenú imunitu stáda ako prostriedok na kontrolu pandémie,“ dodali vedci na záver.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Peter Celec
Firmy a inštitúcie BioNTechEMA Európska lieková agentúraPfizerUniverzita Johna Hopkinsa