Pracovné podmienky sestier sa stále nezlepšujú, zamestnávatelia často porušujú zákon

Sestry
Foto: GettyImages

Sestry a pôrodné asistentky v uplynulom období nepocítili výraznejšie zlepšenie pracovných podmienok. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v posledných dvoch mesiacoch uplynulého roka zrealizovala Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA).

Len tretina z opýtaných sestier a pôrodných asistentiek uvádza, že sa ich mzda dotkla priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Až polovica z nich pritom odpracuje mesačne viac ako 23 hodín nadčas.

Spokojná so mzdou je len tretina respondentov

Ako skonštatovala prezidentka SKSaPA Iveta Lazorová, ani rok 2019 nebol pre sestry a pôrodné asistentky rokom hojnosti a blahobytu.

Z odpovedí respondentov vyplýva, že v porovnaní s rokom 2016 je síce spokojnosť so mzdou vyššia, ale v absolútnom hodnotení stále spokojnosť so mzdou deklaruje iba 33,20 % opýtaných.

Čiastočné zvýšenie spokojnosti vo veľkej miere spôsobuje to, že viacerí zamestnávatelia konečne pristúpili k preplateniu odpracovaných nadčasových hodín, tvrdí Lazorová.

„Reálne tak dochádza k situácii, kedy lepší plat a zároveň zlepšenie finančnej kondície rodiny sestry a pôrodné asistentky môžu dosiahnuť iba vďaka tomu, že sú v práci na úkor času, ktorý by mohli venovať rodine a výchove detí, ako aj svojmu odpočinku,“ zdôraznila prezidentka komory.

Zamestnávatelia ich tlačia do nadčasov

Stále viac sestier sa pritom na komoru obracia s tým, že nemôžu čerpať pracovné voľno s náhradou mzdy na sústavné vzdelávanie či čerpať zákonné voľno v súlade so Zákonníkom práce. Zamestnávatelia im často prideľujú nesprávne pracovné zaradenie.

Ponosy sú aj na nepreplácanie nadčasov či dokonca nevyplácanie mzdy podľa zákona.

Zároveň však zamestnávatelia tlačia sestry do nadčasov, pretože personálu je málo. „Až 53,50% respondentov potvrdilo, že mesačne odpracuje viac ako 23 hodín nadčas, pričom iba 42,30 % z nich má tieto hodiny aj preplatené,“ upozornila Lazorová.

Do prieskumu sa zapojilo 2 093 sestier a pôrodných asistentiek z celého Slovenska. Väčšina z nich, 66,10 %, pracuje v ústavných zdravotníckych zariadeniach, 23,10 % v ambulanciách a 5,60 % v nezdravotníckych zariadeniach.

Benefity sa v zdravotníctve objavujú zriedka

Pre nedostatok pracovnej sily sa mnoho zamestnávateľov na Slovensku v iných odvetviach snaží motivovať a stabilizovať svojich zamestnancov cez rôzne benefity.

Zdravotníctvo v tomto podľa prieskumu zaostáva. Ako skonštatoval člen Rady SKSaPA Milan Laurinc, len 5,70 % zamestnávateľov využíva možnosť zamestnávať sestry na skrátený pracovný čas.

„Len 35,50 % opýtaných má udelené osobné ohodnotenie. U 30,50 % sestier a pôrodných asistentiek zamestnávateľ prispieva na doplnkové dôchodkové poistenie a len 26,20% má vyplácaný aj príplatok za zmennosť,“ upozornil Laurinc.

Vzhľadom na súčasný nedostatok sestier a pôrodných asistentiek je nepochopiteľné, že náborový príspevok pre nových uchádzačov o zamestnanie vypláca len 6,20% zamestnávateľov,“ konštatoval Laurinc.

Porušovanie Zákonníka práce

Sestry a pôrodné asistentky ako regulované zdravotnícke povolania sú povinné sústavne sa vzdelávať. No až tretina z nich (33,40%) udáva, že im zamestnávateľ neumožňuje čerpanie pracovného voľna s náhradou mzdy na sústavné vzdelávanie. Túto povinnosť pritom určuje Zákonník práce.

Budúca vláda a parlament budú mať podľa predstaviteľov komory budú mať čo robiť, aby zvrátili tento stav, aby o nedostatku sestier a pôrodných asistentiek a pracovných podmienkach nie iba hovorili, ale prijali také rozhodnutia, ktoré zásadne zmenia túto situáciu.

Nedostatkom sestier a pôrodných asistentiek totiž v prvom rade ohrozujeme pacientov,“ uzavrela Iveta Lazorová.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Iveta LazorováMilan Laurinc
Firmy a inštitúcie SKSaPA Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek