Testovanie ako východisko z koronakrízy. Napriek vakcíne sa slovenskí odborníci sústredia na vylepšenie testov

Koronavirus, laboratórium
Foto: ilustračné, Getty images

Na situáciu, ktorú pandémia nového koronavírusu spôsobila, väčšina krajín sveta pripravená vôbec nebola. Po takmer celoročnom boji s COVID-19 však kladieme čoraz konkrétnejšie otázky, čo väčšina odborníkov považuje za veľký posun vpred.

Znamená to, že netápeme a Slovensko sa vo veľa oblastiach stalo sebestačným štátom. Myslí si to slovenská vedecká špička, ktorá v odbornej diskusii v rámci iniciatívy Veda pomáha vysvetlila aj to, prečo je nutné neustále zlepšovať spôsoby testovania.

Budúcnosť testovania

Podľa matematika Richarda Kollára z Katedry aplikovanej matematiky a štatistiky na Univerzite Komenského v Bratislave v princípe už v súčasnosti svet má biotechnológie z budúcnosti.

Hlavnou otázkou preto podľa neho zostáva, či ešte na nás čaká nejaká, ktorá by nám mohla výrazne pomôcť.

Pavol Čekan, vedec a riaditeľ biotechnologickej spoločnosti MultiplexDX, si myslí, že na nové technológie už čakať nemusíme.

„Čo sa týka testovania, ja si osobne myslím, že mnoho vecí potrebných pre to, aby sme zvládli pandémiu, už dostupné sú a ide iba o ich kombináciu alebo ich výrazné zlepšenie,“ dodal.

Potrebujeme zlepšenia

Podľa Čekana, či už hovoríme o PCR, antigénových či iných testoch, malo by sa pracovať najmä na ich vylepšovaní. V prípade PCR testoch mal na mysli hlavne odber, ktorý môže byť podľa neho komfortnejší.

Všeobecne sa vedci zhodujú, že ak by boli testy „príjemnejšie“, bolo by aj obyvateľstvo ochotnejšie sa chodiť testovať pravidelne. Aj preto Boris Klempa či Peter Celec z Ústavu molekulárnej biomedicíny Slovenskej akadémie vied (SAV) pracujú na nových formách testov.

Virológ Klempa pracuje na kloktacej testovacej sade a molekulárny biológ Celec na teste, ktorý by vyhodnocoval pozitivitu zo slín.

„Ďalšia z možností je rôzne metódy nejakým spôsobom zautomatizovať, prípadne skrátiť, lebo RT-PCR test sa skladá z troch základných krokov – odber, RNA izolácia a samotná PCR,“ vysvetľuje ďalej Čekan.

Príklad z Rakúska

V susednom Rakúsku, ale aj v iných štátoch, už používajú testy, pri ktorých je možné napríklad krok izolácie RNA vynechať. Tým sa značne skracuje čas vyhodnotenia testov. Pracujú na ňom aj v laboratóriách MultiplexDX.

Existujú aj mnohé iné technológie, ktoré môžu nielen skrátiť čas vyhodnocovania, ale mohli by umožniť testovanie doma. Čekan dodal, že on sám je veľký fanúšik testu, ktorý by dokázal presne určiť infekčnosť pacienta.

Test by tak prezradil, či je testovaný subjekt v danom momente, keď sa testuje, infekčný. Klempa v tom však vidí „chuťovku, perličku navyše“. Takýto test by podľa jeho slov nemal nahradiť rutinné testovanie, bolo by to nezmyselné.

Izolačný test

„Pokiaľ ide o testovanie infekčnosti, tak jediná možnosť, ako to naozaj priamo zistiť exaktne, je izolačný test,“ uviedol Klempa a dodal, že aj ten vo veľkej miere zjednodušuje realitu. Nič dokonalejšie však momentálne neexistuje.

Jednoduchším riešením by bol modifikovaný PCR test, ktorý by „ukazoval prítomnosť aktívne sa replikujúceho vírusu“. Ide o značné zjednodušenie, ale napriek tomu o alternatívu k izolačnému testu.

Podľa Klempa by sme však skôr mali uberať k nájdeniu riešení, ktoré by viedli k zjednodušeniu a masovejšiemu testovaniu.

Kloktanie ako alternatíva

„Za nás osobne, za biomedicínske centrum, môžem povedať, že my veľmi intenzívne pracujeme na tom, aby sa začalo používať kloktanie ako alternatíva k výterom,“ uviedol Klempa s tým, že už majú pomerne slušné výsledky.

Nový pohľad priniesol Peter Lednický z laboratória Alpha medical. Ako povedal, v rámci jeho zamerania situácia aktuálne nie je o revolučných myšlienkach, ale skôr o tom, čo robíme.

Zrýchlenie procesu

Od 1. novembra podľa Lednického zaviedli v laboratóriách ucelenú linku, ktorá je schopná spraviť 2 000 až 3 000 vyšetrení za deň. Prinieslo to skrátenie času, PCR testy vyhodnocujú do 24 hodín od odberu vzorky.

Podľa Celeca je kľúčové najmä to, že Slovensko je v tejto oblasti sebestačné.

„To, čo sa zmenilo, je pohľad na vec. Predtým sme si mysleli, že musíme zachytiť každú jednu kópiu toho vírusu, že nám nesmie ujsť ani jeden pozitívny. Dnes už sa na to pozeráme trošku inak,“ povedal.

Evolúcia zmýšľania

Podľa neho sme si uvedomili, že nie je jedno, či potrebujeme každý deň testovať zdravotníka v nemocnici alebo či potrebujeme otestovať malé dieťa.

„Takže diverzifikácia z hľadiska toho, že koho idem odoberať, je dôležitá a je dobré, že máme takú plejádu testov a budeme ich mať stále viac,“ povedal molekulárny biológ zo SAV.

Sebestačné Slovensko

Súhlasil s ním aj Čekan. To, že v mnohých veciach, ktoré sa týkajú testovania infekčných chorôb, je Slovensko sebestačné, jej podľa neho revolúcia.

„Zrazu je tu aj mnoho vedeckých laboratórií a firiem, nehovoriac o tom, ako sa tomu prispôsobili veľké diagnostické firmy,“ povedal. 

Práve toto nám podľa Čekanových slov dodáva do budúcnosti veľkú devízu, že „vieme zareagovať spoločne na ďalšie problémy, ďalšie takéto infekcie, ktoré môžu prísť“.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Boris KlempaPavol ČekanPavol JarčuškaPeter CelecPeter Lednickýrichard-kollar
Firmy a inštitúcie AlphamedicalMultiplexDXSAV Slovenská akadémia viedUK Univerzita Komenského v BratislaveÚstav molekulárnej biomedicíny SAV