Zvýšenie minimálnej mzdy môže ohroziť aj pracovné miesta Slovákov, varujú priemyselné firmy

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
peňaženka, peniaze
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

BRATISLAVA 20. februára (WebNoviny.sk) – Zvýšenie minimálnej mzdy na 600 eur by mohlo ohroziť budúcnosť hospodárstva a pracovné miesta Slovákov. Tvrdí to Asociácia priemyselných zväzov (APZ).

Podľa nej sa totiž o tomto kroku začína hovoriť práve v čase, keď sa firmy vyrovnávajú s niekoľkými opatreniami, ktoré im výrazne zasiahli do rozpočtov, plánov výrob, mzdovej politiky, či systému sociálnych benefitov pre zamestnancov.

Iné spôsoby zvyšovania mzdy

Problém nie je v tom, že zamestnávatelia nechcú, aby zamestnanci zarábali viac. Problém je v tom, ako to chce vláda opäť dosiahnuť,“ tvrdí generálny sekretár APZ Andrej Lasz.

Firmy, ktoré asociácia zastupuje, podľa neho navrhujú, aby sa v sociálnom dialógu hľadali spôsoby ako zvýšiť čistú mzdu zamestnanca, napríklad prostredníctvom zníženia odvodového alebo daňového zaťaženia, a nie na úkor tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta.

Asociácia taktiež zastáva názor, že téma minimálnej mzdy by sa mala odpolitizovať a jej výška by sa mala určovať na základe zrozumiteľného zákonného mechanizmu.

Rast alebo pokles minimálnej mzdy v národnom hospodárstve by mal vychádzať predovšetkým z ekonomických analýz. Napríklad z predikcie rastu alebo poklesu HDP a predpokladanej inflácie, vplyvu rastu minimálnej mzdy na náklady zamestnávateľov či vplyvu minimálnej mzdy na rast alebo pokles zamestnanosti,“ tvrdí Lasz.

Minimálna mzda plní štátny rozpočet

Nesystémové zásahy vlády do sociálneho dialógu ako napríklad výška minimálnej mzdy či sociálne balíčky zavádzajúce príplatky, majú podľa asociácie za následok nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia a znižovanie konkurencieschopnosti a nie sú podložené nárastom produktivity.

Podľa výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora pritom súčasné nastavenie systému neznamená, že zvyšovanie minimálnej mzdy znamená aj viac peňazí pre nízkopríjmové skupiny, keďže nezdaniteľné minimum nerastie úmerne s minimálnou mzdou.

Minimálna mzda je dnes viac nástrojom na plnenie štátneho rozpočtu ako na zvyšovanie príjmov domácností, keďže štát vyberie viac na daniach a odvodoch,“ tvrdí.

Štát pritom podľa neho vyberie takto viac nielen od nízkopríjmových skupín, ale od všetkých tarifných zamestnancov, keďže tarifné mzdy sa odvíjajú od minimálnej mzdy.

Klub 500 nevidí dôvod, aby na zvyšovanie minimálnej mzdy boli naviazané v princípe všetky tarifné stupne zamestnancov, a to aj tých, ktorí môžu zarábať aj 2 000 eur mesačne,“ dodal Gregor.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie APZ Asociácia priemyselných zväzov