Bratislava hostila summit EÚ, na Slovensku nemal obdobu

Čestná stráž na Bratislavskom hrade počas neformálnej schôdzky 27 hláv štátov a premiérov členských štátov EÚ. Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 16. septembra (WebNoviny.sk) – Neformálny summit lídrov 27 krajín EÚ na Bratislavskom hrade bol úspešný a jeho výsledkom je prijatá Bratislavská deklarácia a namaľovaná bratislavská cestovná mapa, ktorá je spoločným politickým úmyslom lídrov krajín EÚ z hľadiska priorít na najbližšie mesiace. Po skončení summitu to vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico.

„Situácia, v ktorej sa nachádza Európa a výsledok referenda vo Veľkej Británii, bol dostatočný dôvod na to, aby sme sa v EÚ zamysleli. Summit mal byť prvou odpoveďou a myslím, že bol odpoveďou správnou. Lídri mali úprimnú diskusiu o stave, v ktorom sa nachádza EÚ,“ povedal Fico.

Podľa jeho slov berúc do úvahy aj defekty, ktoré vnímame, všetci považujú EÚ za najlepší projekt pre Európu. „Sme presvedčení, že sa nedá hodiť spiatočka, ale že musíme ísť naďalej dopredu, lebo prosperita, stabilita a bezpečnosť v Európe sa nedá inak garantovať, len cez EÚ,“ podčiarkol slovenský premiér.

Fico priznáva, že v EÚ sú členské štáty a tie majú často rôzne názory a nápady. „My si myslíme, že je veľmi správne byť v budúcnosti konkrétnejší a zrozumiteľnejší v plánoch, ale aj vo vysvetľovaní zmyslu EÚ najmä pre generácie, ktoré nemajú možnosť porovnávať,“ dodal premiér.

' pre e\u00da","post_name":"hollande-prisiel-na-summit-s-bratislavskym-planom-pre-eu","post_type":"post","post_date":"2016-09-16 13:37:39"}'>'","post_name":"pocas-summitu-rozprestreli-transparent-nepredavajte-europu","post_type":"post","post_date":"2016-09-16 10:20:00"}'>

Európania sa necítia bezpečne

Predseda Európskej rady Donald Tusk poukázal na to, že milióny Európanov sa dnes necítia bezpečne. „Ľudia majú obavy z toho, čo sa deje, z nedostatočnej kontroly. Obávajú sa migrácie, terorizmu, aj o svoju ekonomickú budúcnosť. Musíme odstrániť nedostatky z minulosti, nebudeme pokračovať tak ako doteraz,“ zdôraznil.

Európska únia podľa neho už nemôže dopustiť nekontrolovaný príliv utečencov. Mala by sa sústrediť na plnú kontrolu hraníc, pokračovať v spolupráci s Tureckom a západným Balkánom a udržiavať kontakt aj s africkými krajinami. Únia bude podporovať členské štáty v zabezpečovaní ich vnútornej bezpečnosti, zintenzívniť by sa mala výmena informácií medzi krajinami a posilniť európska spolupráca v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany.

Tusk dodal, že európski lídri chcú zásadne prispieť k zabezpečeniu hranice Bulharska s Tureckom. „Všetky štáty deklarujú Bulharsku podporu pri účinnej ochrane jej hraníc s Tureckom,“ uviedol s tým, že podpora únie bude spočívať v poskytnutí financií, vyslaní zamestnancov aj potrebného vybavenia.

„Aby sme vytvorili sľubnú európsku budúcnosť, posilníme spoločný trh a zvýšime investície. Chceme udržať naše hodnoty a zabezpečiť budúcnosť pre našich občanov. Dúfam, že bratislavský summit povedie k obnoveniu dôvery v Európsku úniu, aby ľudia verili, že splníme svoje sľuby,“ povedal Tusk.

Obrazom: Summit lídrov EÚ v Bratislave

Digitálna agenda prinesie modernizáciu

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyjadril spokojnosť s tým, že Európska rada uvítala jeho prejav o stave únie, ktorý predniesol pred niekoľkými dňami v Európskom parlamente. „To, že sa Európska rada odvoláva na tento prejav, nás ubezpečuje o tom, že sme povedali to, čo je správne a že smerovanie, ktoré sme nastavili, je správne,“ konštatoval.

Lídri podľa neho spoločne diskutovali o konkrétnych záležitostiach a ich práca v najbližších mesiacoch ukáže, do akej miery dokázali nájsť prieniky medzi názormi jedných a druhých. „Bolo to neformálne stretnutie 27 členských štátov EÚ, premiéra v histórii únie, a to je dôvod, prečo nezverejňujeme písomné závery. To by nebolo vhodné,“ vyhlásil Juncker. Dodal, že Európska rada schválila hlavné línie jeho prejavu a jednomyseľne bola odobrená digitálna agenda, ktorá prinesie Európe modernizáciu, prispeje k hospodárskemu rastu a tvorbe nových pracovných príležitostí.

Rokovanie o budúcnosti Európskej únie

Hlavným dejiskom podujatia bol Bratislavský hrad, obed sa neskôr uskutočnil na lodi Regina Danubia. Zámer uskutočniť neformálny summit oznámil hostiteľ vrcholnej schôdzky nášho predsedníctva, premiér Robert Fico na prvom summite v Bruseli (28. júna), ktorý sa konal po britskom referende o zotrvaní v EÚ.

Tzv. Bratislavský proces by mal podľa Fica odštartovať v piatok, pokračovať bude na Malte počas jej predsedníctva a zavŕšiť by sa mal v marci 2017 v Ríme počas osláv podpisu Rímskych zmlúv. Zmluvy, ktoré hovoria o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, sa stali jedným zo základov neskoršej európskej integrácie.

Ambíciou tohto summitu nebolo prísť so závermi, ale vytvoriť dostatočný priestor pre diskusiu o budúcnosti EÚ. Témou bola tiež komunikácia s verejnosťou, keďže lídri si uvedomujú, že európsky projekt čelí strate dôvery. Je to vôbec prvý summit od zavedenia Lisabonskej zmluvy, ktorý sa nekoná v Bruseli a je to takisto prvý summit vo formáte bez Veľkej Británie.

Summit sa organizuje preto, lebo sa významne mení kvalita EÚ po pripravovanom odchode Veľkej Británie. Najvýznamnejšou úlohou summitu je zastaviť tú vlnu pesimizmu a súčasne eliminovať riziko ďalšej možno série referend alebo pokusov o oslabovanie,“ vysvetlil šéf slovenskej exekutívy a autor myšlienky summitu.

Stojíme za úniou, nič lepšie nemáme

Predseda vlády priznal, že stále sú krajiny, ktoré požadujú otvorenie zmlúv o fungovaní EÚ, iné zase hovoria, že nič netreba meniť. Slovensko zastáva podľa Fica strednú cestu. „My si myslíme, že sebareflexia a nejaké základné opatrenia urobené v EÚ musia byť, ale chceme, aby do sveta išiel, nazvime to, Bratislavský list, proces, memorandum, ktoré pomenuje, to, čo som hovoril – stojíme za Európskou úniou, nič lepšie nemáme, je mimoriadne pozitívny projekt a Slovensko je toho výborným príkladom, ako nám Európska únia pomohla, a že chceme mať európskeho priestoru ešte viac, aby to bolo silnejšie, viditeľnejšie,“ vysvetlil Fico.

Samozrejme, že premiéri prichádzajú s rôznymi očakávaniami, dá sa predpokladať, že diskusia bude aj kritická. Veď inak by to nemalo význam. My nepozývame premiérov a prezidentov na výlet, my ich pozývame na veľmi vážnu diskusiu,“ zhodnotil premiér.

Bratislavskému summitu predchádzal aj maratón rokovaní. Donald Tusk sa buď stretol, alebo telefonicky hovoril s každým lídrom. Turné po Európe absolvovala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Krajiny Visegráskej štvorky sa streli dvakrát – koncom júla aj augusta, druhý raz aj za účasti Merkelovej. O spoločnom stanovisku hovorili aj lídri zo sociálno-demokratických strán v Paríži na stretnutí, ktoré zvolal francúzsky prezident Francois Hollande.

Bratislavský summit
Foto: SITA/AP

Podujatie nemá na Slovensku obdobu

Na neformálnu schôdzku 27 hláv štátov a premiérov členských štátov EÚ okrem Veľkej Británie prišlo 343 delegátov, 1 320 novinárov, z toho 1 096 zahraničných. Bezproblémovú komunikáciu medzi lídrami zabezpečuje 75 tlmočníkov. O ich bezpečnosť sa okrem niekoľko desiatok osobných ochrankárov staralo aj niekoľko tisíc policajtov, vojakov, ale aj záchranárov.

Na Bratislavskom summite sa zúčastňovalo 29 delegácií – 27 predstaviteľov členských štátov, delegácia Európskej rady vedená jej predsedom Donaldom Tuskom a delegácia Európskej komisie vedená jej šéfom Jeanom-Claudom Junckerom. Počet členov delegácií sa pritom pohybuje od päť do 30 v závislosti od veľkosti krajiny. Lídri prišli svojimi špeciálmi aj komerčnými linkami. Na bratislavskom letisku pristálo 17 lietadiel, sedem premiérov alebo prezidentov prišlo komerčnými linkami a tri delegácie autami.

Toto podujatie nemá na Slovensku obdobu, môže sa porovnávať iba so summitom Bush-Putin. Bratislava bude nielen hlavným mestom Európy, ale mestom, na ktoré sa bude upierať pozornosť celého sveta. Veď aj akreditovaní novinári zo Spojených štátov, Mexika, cez Južnú Afriku až po Japonsko jasne potvrdzujú, že sa tu budú diať veci, ktoré zaujímajú celú planétu,“ povedal na margo summitu minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer-SD).

BRATISLAVSKÝ SUMMIT

21:33 –

Neformálny summit Európskej únie v Bratislave bol podľa maďarského premiéra Viktora Orbána neúspešný, pretože sa nepodarilo zmeniť prisťahovaleckú politiku Bruselu.

21:22 –

Rakúsko nenašlo s iniciatívou za prerušenie prístupových rokovaní s Tureckom podporu ďalších krajín EÚ na jej neformálnom summite. Priznal to spolkový kancelár alpskej republiky Christian Kern. Napriek tomu však podľa rovnakého zdroja šéf rakúskej spolkovej vlády vyjadril spokojnosť s diskusiou, ktorú absolvovali európski lídri v slovenskej metropole. Podľa Kerna sa úsilie koncentruje na problematiku zachovania dohody s Tureckom o utečencoch, čo je veľmi dôležité. Tento názor zastáva aj osobne, pretože ide o podstatnú bázu redukcie prúdov migrantov smerujúcich do Rakúska.

20:54 –

Nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala, že Bratislavský summit by mal byť začiatkom intenzívnejšej spolupráce členských krajín EÚ v záujme bezpečnejšej, prosperujúcejšej a otvorenejšej EÚ. Francúzsky prezident Francois Hollande potvrdil, že v Bratislave lídri Únie nastavili pracovnú agendu a priority, ktoré však musia spĺňať očakávania občanov celej EÚ.

17:43 –

Poľsko ako úradujúca predsednícka krajina Vyšehradskej štvorky (V4) predložilo na vrcholnej schôdzke v zastúpení ČR, Maďarska, Poľska a SR vlastný kompromisný návrh – koncepciu pod názvom Flexibilná solidarita. Návrh predpokladá, aby tí, ktorí prijmú menej utečencov, urobili viac pre spoločnú ochranu hraníc. Aj keď sa stanoviská oboch táborov v Bratislave podľa DPA priblížili, riešenie možno očakávať najskôr na sklonku roka.

17:28 –

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker predložil účastníkom summitu „návrh harmonogramu pre pozitívnu agendu“, akúsi Bratislavskú cestovnú mapu obsahujúcu 14 konkrétnych bodov. Realizáciou obsahu viac ako tucta projektov by EÚ mala podľa predkladateľa do polovice budúceho roka preukázať svoju akcieschopnosť. Figurujú medzi nimi rýchla výstavba európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, vyslanie 200 osôb na posilnenie ochrany bulharsko-tureckej štátnej hranice a vybudovanie systému ETIAS, ktorý by mal slúžiť na evidenciu vstupov na územie a registráciu v členských štátoch EÚ. Spomínajú sa však aj zdvojnásobenie prebiehajúceho európskeho investičného programu, zriadenie investičného plánu pre Afriku a vybudovanie operačnej centrály civilných i vojenských misií. Dokument obsahuje i konkrétne termíny pre schválenie jednotlivých krokov na pôde Európskej rady, respektíve Európskeho parlamentu.

13:24 –
Prezident Andrej Kiska si želá, aby bratislavský summit lídrov Európskej únie, ktorý sa koná dnes v našom hlavnom meste, odštartoval obnovenie dôvery. Podľa Kisku by bolo úžasné, keby bratislavský summit ukončil emocionálne rozdelenie Európy, keby ľudia v celej Európe počuli z Bratislavy, že priekopy boli zasypané a priepasti preklenuté a keby Európa vyslala jasný signál o jednote a spoločnej budúcnosti.
Francois Hollande
Foto: SITA/AP

13:14 –

Francúzsky prezident Francois Hollande v piatok v Bratislave vyhlásil, že Francúzsko vo veci európskej obrany vyvinulo veľké úsilie, ale nemôže a nechce zostať v tejto veci osamotené. Francúzsko si podľa Hollanda želá, aby spolu s ním aj Európa mohla zabezpečiť „svoju vlastnú ochranu, svoju vlastnú obranu v rámci NATO s naším americkým partnerom“.

12:54 –

Podľa predsedu gréckej vlády Alexisa Tsiprasa potrebuje Európa novú víziu a potrebuje, aby sa zmenila agenda. „Potrebujeme sociálnu Európu s rastom, zamestnanosťou a prosperitou pre všetkých ľudí,“ uviedol Tsipras. Zároveň upozornil na to, že EÚ nesmie ísť zlým smerom.

12:25 –

Po bilaterálnych rokovaniach pred summitom je predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz naladený optimisticky a dúfa, že na summite v Bratislave zvíťazí jednota a dialóg. Schulz na lídrov apeloval, aby boli zodpovední vo vzťahu k Európskej únii a nekritizovali ju za prijímanie rozhodnutí, na ktorých sami nesú podiel. Táto kritika Bruselu na národnej úrovni podľa neho škodí celému spoločenstvu. Od summitu očakáva zhodu na posilnení spolupráce členských štátov na úrovni európskych inštitúcií v prospech občanov. V súvislosti s riešením migračnej krízy Schulz uviedol, že ak povinné kvóty nefungujú a nájdeme efektívne riešenie na báze dobrovoľnosti, tak ho podporí. Maďarské referendum o kvótach, ktoré je naplánované na 2. októbra, označil za krok, ktorý nič nerieši, a rovnako sa nedá spoliehať len na návrat neúspešných žiadateľov o azyl do ich štátov pôvodu.

9:56 –

Členovia Európskej únie musia ukázať, že sa vedia zlepšovať, uviedla po príchode na neformálny summit nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Sú pred nami neľahké úlohy. Ide o to ukázať, že sa vieme zlepšovať. A to v oblasti vnútornej i vonkajšej bezpečnosti, ale aj pri vytváraní pracovných miest,“ zdôraznila spolková kancelárka. Merkelová ako ďalšie výzvy spomenula digitalizáciu či rozvoj vnútorného trhu. Hovorila tiež o potrebe ochrany vonkajších hraníc schengenského priestoru, ktoré čelia migračnej kríze. „Dúfam, že summit ukáže, že chceme spolupracovať a riešiť problémy, ktoré Európu trápia,“ dodala.

9:56 –
Slová luxemburského ministra zahraničných vecí Jeana Asselborna o vylúčení Maďarska z Európskej únie nie sú oficiálnym názorom vlády Luxemburska, vyhlásil luxemburský premiér Xavier Bettel. Dodal, že posudzovanie dodržiavania slobody prejavu a tlače v členských štátoch majú na starosti európske inštitúcie. Od summitu si sľubuje zhodu na tom, že Európska únia na 90 percent funguje, a odmieta obviňovanie únie zo všetkých problémov, ktoré trápia jej občanov.
Bratislavský summit 2016
Foto: SITA/AP

9:59 –

Prezidentka Litvy Dalia Grybauskaite počas príchodu na summit vyhlásila, že Európska únia nemôže nahradiť NATO. „Nepočula som, že by niekto vytváral európsku armádu. Hovoríme o lepšej spolupráci v obrane, o lepšom využití aktuálnych vojenských kapacít. Ale nemôžeme nahradiť NATO,“ zdôraznila litovská prezidentka.

9:51 –

Štyri stredoeurópske krajiny z Vyšehradskej skupiny (V4) predložia na summite v Bratislave spoločný text s návrhmi na riešenie problémov únie. Maďarský premiér Viktor Orbán to povedal v rozhovore pre maďarský rozhlas. „Krajiny V4 pripravujú (text), a predložíme ho… ako spoločný návrh Vyšehradskej štvorky Európskej rade, toto bude významný okamih v živote týchto štyroch krajín,“ citovala z vyjadrení Orbána agentúra Reuters. Premiér v rozhovore tiež označil budovanie zábran na hraniciach za „riešenie“ otázky prílevu utečencov a migrantov. „Je potrebné konanie, nie rezignácia,“ vyhlásil Orbán s tým, že keď sa Spojeným štátom darí zábranami zastaviť imigrantov, „potom nechápem, prečo by sme to nemali byť schopní urobiť aj my, Európania“.

9:23 –

Dvadsaťdeväť aktivistov zo Slovenska, Česka, Chorvátska, Maďarska, Slovinska a Poľska rozprestrelo v piatok ráno pri Dunaji transparent s nápisom „Don´t trade away Europe (Nepredávajte Európu)“.

9:22 –

Boj proti nelegálnej migrácii a hrozbe terorizmu je jednou z dvoch priorít, na ktoré sa chce Česko sústrediť pri rokovaniach v Bratislave, vyhlásil český premiér Bohuslav Sobotka pred odletom do Bratislavy. „Európa musí byť schopná vyrovnať sa s nelegálnou migráciou,“ zdôraznil Sobotka a podčiarkol aj nutnosť aktívne čeliť hrozbe terorizmu. Pripomenul tiež, že „do budúcnosti treba uvažovať o vzniku spoločnej európskej armády“. Kritiku obhajovania tejto myšlienky odmietol so slovami: „Európa nemá schopnosť organizovať operácie na obranu vonkajšej schengenskej hranice. Ak sa budeme len pozerať, bezpečnosť v Európe sa nezlepší.“

8:40 –

Predseda Európskej rady Donald Tusk vyzval lídrov krajín Európskej únie na „triezvy a brutálne úprimný“ pohľad na problémy celého bloku v čase po šokujúcom hlasovaní Británie za vystúpenie z únie. „Domnievam sa, že najlepším mottom pre stretnutie v Bratislave je, že nemôžeme dopustiť, aby tieto krízy vyšli nazmar,“ povedal vo vyhlásení pred summitom. Namiesto toho by mala únia spraviť „triezvu diagnózu príčin brexitu“. Tusk sám považuje za hlavný problém, s ktorým sa treba vyrovnať, migráciu.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej KiskaAngela MerkelováBohuslav SobotkaChristian KernDonald TuskFrançois HollandeJean-Claude JunckerMartin SchulzMiroslav LajčákRobert FicoViktor OrbánXavier Bettel