Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby)
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Pohľad na volebnú urnu pre Voľby do Európskeho parlamentu 2014 vo volebnej miestnosti na ZŠ Kulíšková v MČ Bratislava - Ružinov. Bratislava, 24. máj 2014. Foto: archívne, SITA/Jozef Jakubčo.
25. 05. 2019 7:28 PolitikaSlovenskoPolitika z lokality Slovensko od Webnoviny.skSITA Diskusia

Eurovoľby sú na Slovensku už štvrtýkrát. Pamätáte si, ako dopadli v 2004, 2009 a 2014? (chronológia)

Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu, ktorý bol dovtedy nevolenou inštitúciou, sa konali začiatkom júna 1979 v deviatich štátoch pôvodného Európskeho spoločenstva. Priamo zvolení poslanci si na prvom zasadaní europarlamentu zvolili za predsedníčku francúzsku právničku Simone Veilovú.

Lisabonská zmluva z roku 2009

Európsky parlament je jedinou priamo volenou inštitúciou Európskej únie a reprezentuje všetkých jej občanov. Od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti v roku 2009 má rovnako významnú úlohu ako Rada Európskej únie, s ktorou sa podieľa na vytváraní novej legislatívy.

Európsky parlament, ktorý sídli v Štrasburgu a jeho zasadnutia sa konajú v Štrasburgu aj v Bruseli, dohliada na prácu Európskej komisie, spolupracuje s národnými parlamentmi jednotlivých členských krajín a spoluzodpovedá aj za ďalšie aktivity spoločenstva. Jeho politický význam postupne rastie.

Rozhoduje napríklad o prijatí nových členov Únie, schvaľuje medzinárodné zmluvy a Rada Európskej únie s ním konzultuje dôležité zahranično-politické rozhodnutia. Občania EÚ, ktorými sú všetci občania členských štátov, majú právo Európskemu parlamentu podávať petície.

Eurovoľby sú každých päť rokov

Voľby do europarlamentu sa konajú pravidelne každých päť rokov. Slováci v nich prvýkrát hlasovali pred 15 rokmi, v roku 2004 po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Okrem týchto eurovolieb si svojich únijných zástupcov vyberali aj v rokoch 2009 a 2014.

Všetky tri hlasovania charakterizovala veľmi nízka volebná účasť. V roku 2004 v eurovoľbách na Slovensku hlasovalo 16,96 percenta voličov, v roku 2009 to bolo 19,63 percenta a v roku 2014 len 13,05 percenta oprávnených voličov, čo bola doteraz aj historicky najnižšia účasť v rámci celej Únie.

Napriek rastúcej dôležitosti a právomociam Európskeho parlamentu volebná účasť na eurovoľbách postupne klesá nielen na Slovensku, ale aj v celej Únii. Oproti celkovej 62-percentnej volebnej účasti v roku 1979 klesla na 43 percent v roku 2014.

Chronológia volieb do Európskeho parlamentu na Slovensku

(2004 – 2014)

13. máj 2004

Slováci prvýkrát volili svojich zástupcov do Európskeho parlamentu (EP). Do europarlamentu kandidovali všetky parlamentné strany – ANO, KDH, KSS, ĽS-HZDS, SDKÚ, Smer a SMK a spoločnú kandidátku postavili aj ĽÚ-HZD a SNS-PSNS. O hlasy voličov sa uchádzali aj Aktívne ženy-OS Slovenska, Demokratická únia Slovenska, Maďarská federalistická strana, Občianska konzervatívna strana, Rómske kresťanské demokratické hnutie na Slovensku, Slobodné fórum, Slovenská ľudová strana a Živnostenská strana SR. Spolu sa o hlasy voličov uchádzalo 178 kandidátov.

Voľby do Európskeho parlamentu vyhrala v roku 2004 SDKÚ so ziskom 17,09 percenta. Na druhom mieste skončila ĽS-HZDS, ktorej dalo svoj hlas 17,04 percenta voličov. Tretí Smer volilo 16,89 percenta voličov. Štvrté KDH podporilo 16,19 percenta voličov. Každá z týchto strán získala v EP tri poslanecké miesta. SMK získala 13,24-percentnú podporu a v EP dvoch zástupcov. Na hlasovaní sa zúčastnilo 714 508 voličov, čo predstavuje 16,96-percentnú účasť.

Europoslancami sa stali Peter Baco (ĽS-HZDS), Edit Bauer (SMK), Irena Belohorská (ĽS-HZDS), Árpád Duka-Zólyomi (SMK), Monika Beňová (Smer-SD), Milan Gaľa (SDKÚ-DS), Ján Hudacký (KDH), Miloš Koterec (Smer-SD), Sergej Kozlík (ĽS-HZDS), Vladimír Maňka (Smer-SD), Miroslav Mikolášik (KDH), Zita Pleštinská (SDKÚ-DS), Peter Šťastný (SDKÚ-DS) a Anna Záborská (KDH).

6. jún 2009

Slováci volili svojich zástupcov do EP po druhýkrát. O hlasy pre svojich kandidátov sa uchádzalo 16 politických strán, ktoré mali spolu 184 kandidátov: ĽS-HZDS, strana Sloboda a Solidarita, Smer – sociálna demokracia, Strana zelených, SDKÚ-DS, Demokratická strana, MISIA 21 – Hnutie kresťanskej solidarity, Agrárna strana vidieka, Konzervatívni demokrati Slovenska – Občianska konzervatívna strana, Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja, Komunistická strana Slovenska, Slovenská národná strana, LIGA, občiansko-liberálna strana, Strana demokratickej ľavice, Slobodné fórum a Kresťanskodemokratické hnutie.

Voľby do Európskeho parlamentu vyhrala v roku 2009 strana Smer-SD, ktorá získala 32,01 percenta hlasov, SDKÚ-DS 16,98 percenta, SMK 11,33 percenta, KDH 10,87 percenta, ĽS-HZDS 8,97 percenta a SNS 5,55 percenta. Na voľbách sa zúčastnilo 853 533 voličov, čo predstavuje asi pätinu voličov, teda 19,64-percentnú účasť. Z 13 poslaneckých mandátov obsadil Smer-SD päť, SDKÚ-DS, SMK a KDH získali po dve miesta. Jedného europoslanca mala ĽS-HZDS a SNS.

Europoslancami sa stali Edit Bauer (SMK), Monika Flašíková – Beňová (Smer-SD), Sergej Kozlík (ĽS-HZDS), Eduard Kukan (SDKÚ-DS), Vladimír Maňka (Smer-SD), Alajos Mészáros (SMK), Miroslav Mikolášik (KDH), Katarína Neveďalová (Smer-SD), Jaroslav Paška (SNS), Monika Smolková (Smer-SD), Peter Šťastný (SDKÚ-DS), Anna Záborská (KDH) a Boris Zala (Smer-SD).

24. máj 2014

Voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku konali po tretí raz. O hlasy pre svojich kandidátov sa uchádzalo 29 politických subjektov, na kandidátkach ktorých bolo 333 záujemcov. Išlo o politické subjekty NOVA – Konzervatívni demokrati Slovenska – Občianska konzervatívna strana, Kresťanskodemokratické hnutie, SMER – sociálna demokracia, Slovenská ľudová strana, Národ a Spravodlivosť- naša strana, Magnificat Slovakia, DEMOKRATICKÁ OBČIANSKA STRANA, 7 STATOČNÝCH REGIONÁLNA STRANA SLOVENSKA, Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség, Strana TIP, Ľudová strana Naše Slovensko, EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA, NOVÝ PARLAMENT, MOST-HÍD, Kresťanská SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA, Strana demokratického Slovenska, Strana zelených, VZDOR – strana práce, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ, Sloboda a Solidarita, Strana moderného Slovenska, Komunistická strana Slovenska, ÚSVIT, Strana občianskej ľavice, Slovenská národná strana, Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana, PRIAMA DEMOKRACIA – Kresťanská ľudová strana, Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja.

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 vyhrala strana Smer-SD. Získali 24,09 percenta hlasov. Druhé skončilo KDH s 13,21 percenta. Tretie miesto obsadilo SDKÚ-DS so 7,75 percenta. Nasledovali Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (7,46 percenta), NOVA (6,83 percenta), SaS (6,66 percenta), SMK (6,53 percenta) a Most-Híd (5,83 percenta). Smer získal štyri mandáty, KDH a SDKÚ po dva mandáty a po jednom mandáte získali OĽaNO, NOVA, SaS, SMK a Most-Híd. Obálky vydali 576 437 voličom. Účasť na voľbách bola najnižšia v celej Európskej únii – 13,05 percenta.

Europoslancami sa stali Monika Beňová (Smer-SD), Pál Csáky (SMK), Eduard Kukan (SDKÚ-DS), Vladimír Maňka (Smer-SD), Miroslav Mikolášik (KDH), József Nagy (Most-Híd), Richard Sulík (SaS), Maroš Šefčovič (Smer-SD), Branislav Škripek (OĽaNO), Ivan Štefanec (SDKÚ-DS), Boris Zala (Smer-SD), Anna Záborská (KDH) a Jana Žitňanská (NOVA). Keďže Šefčovič sa stal komisárom Európskej komisie, nahradila ho Monika Smolková (Smer-SD). Ivan Štefanec a Eduard Kukan opustili SDKÚ-SD. Štefanec prešiel do KDH, Kukan ostal bez vnútropolitickej straníckej príslušnosti.

Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, wikipedia.org, http://volby.statistics.sk/ep/ep2004/, http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/ a http://volby.statistics.sk/ep/ep2014/

Viac o téme: Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019

Odporúčané články

Ako voliť v eurovoľbách? Môžete dať aj prednostné hlasy (manuál) Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019: Kandidáti, kandidátky

Neprehliadnite

Video+foto: Sagan špurtoval o triumf v 10. etape Tour de France 2019 a kraľuje bodovacej súťaži Harabin si nechce prevziať cenu Homofób roka na Dúhovom pochode, nepodporí šírenie LGBT agendy Polícia stále zhromažďuje dôkazy v prípade bitky v centre Bratislavy, zrejme padnú ďalšie obvinenia Video+foto: Pelotón v 10. etape Tour de France roztrhal vietor, „zavretý“ Sagan začal špurtovať neskoro Systém Galileo zaznamenal rozsiahle výpadky, smartfóny nebudú mať informácie o čase ani polohe

Témy

Diskusia

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Aktuálne témy

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.

X