Heger zrejme nezvráti preferencie OĽaNO. Po ceste nahor kráča Fico so Smerom

Igor Matovič, Eduard Heger
Úlohou premiéra Eduarda Hegera (vpravo) je stabilizovať situáciu vo vládnej koalícii, ani jemu sa zatiaľ nepodarilo zdvihnúť preferencie OĽaNO. Vľavo: Líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič. Foto: archívne, SITA/Kancelária prezidentky SR.

Na Slovensku by po ďalších voľbách nevznikla vláda ani zo súčasných koaličných, ani z opozičných strán SmeruHlasu. Prieskum agentúry Focus zo začiatku júna pre TV Markíza ukázal, že koaličné subjekty by mali len 53 mandátov. Vládna strana Za ľudí je dlhodobo pod čiarou vstupu do parlamentu a opozičný Hlas a Smer by obsadili 64 kresiel v 150-člennej poslaneckej snemovni.

V zóne „neistoty“ je dohromady päť politických subjektov, ktoré sa pohybujú v intervale spoľahlivosti tesne pod alebo tesne nad hranicou piatich percent, ktorá umožňuje prekročiť prah Národnej rady SR. Ide o Progresívne Slovensko (6,3 percenta), KDH (5,8), Alianciu (5,7), ĽSNS (4,8) a Republiku (4,6).

Vládna šestka?

Ak by mali zostať mimo hry Hlas a Smer, muselo by sa dať dohromady zoskupenie súčasných troch koaličných strán SaS, OĽaNOSme rodina. K nim by museli ešte pribudnúť Progresívne Slovensko, KDH a maďarské zoskupenie Aliancia. V novej vláde by sa tak „tiesnilo“ šesť politických subjektov.

Takáto koalícia by zrejme mala problémy s funkčnosťou. Je však pravdou, že v minulosti sa vytvárali početné koalície. Napríklad za premiérky Ivety Radičovej boli vo vláde štyri strany a na kandidačnej listine SaS sa dostali do parlamentu Obyčajní ľudia a na kandidačnej listine Mostu-Híd zase OKS.

Sociológ Martin Slosiarik si vie predstaviť, že by vznikla aj koalícia šiestich strán. Odvolal sa práve na minulé viacpočetné koalície. Problém je podľa neho udržať takúto koalíciu s tým, aby všetky subjekty akceptovali koaličnú zmluvu a po čase na seba nenarazili.

„Treba si uvedomiť, že ani poslanci za jednotlivé strany nemusia mať silnú väzbu na stranu ako takú a častokrát môžu prichádzať s vlastnými iniciatívami,“ poznamenal.

Stabilizátor Heger

Najsilnejší vládny subjekt OĽaNO dosiahol v aktuálnom prieskume podporu 8,2 percenta. Bývalý premiér Igor Matovič sa stiahol do úzadia a na verejnosti vystupuje pomenej. Ani jeho nástupcovi premiérovi Eduardovi Hegerovi sa zatiaľ nepodarilo popularitu hnutia posunúť vyššie.

Slosiarik poukázal však na to, že nový premiér má vyššiu mieru dôvery ako jeho predchodca a podarilo sa mu trochu situáciu v rámci koalície stabilizovať. Umožnil pokračovanie koalície s cieľom, aby nedochádzalo k výrazným osobným napätiam, ktoré sa týkali Matoviča a Richarda Sulíka (SaS).

Boris Kollár, Igor Matovič, Veronika Remišová, Richard Sulík
Zľava: Boris Kollár (Sme rodina), Igor Matovič (OĽaNO), Veronika Remišová (Za ľudí), Richard Sulík (SaS). Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

„Nemyslím si však, že Heger je dnes tým politikom OĽaNO, ktorý dokáže zásadne zvrátiť vývoj preferencií. Skôr ho vnímam ako stabilizačný prvok koalície. OĽaNO sa dostalo niekde na svoje jadro voličov. Dostali sa na úroveň, kde sa v minulosti roky pohybovali, keď variovali od 6 do 10 percent,“ povedal Slosiarik.

Podľa neho úlohou Hegera je komunikovať s koaličnými partnermi vo vláde a snažiť sa udržať ju do riadnych volieb.

Nerozhoduje sa podľa prieskumu

Premiér Heger v nedávnom rozhovore pre portál Webnoviny.sk  povedal, že OĽaNO malo vždy v prieskumoch menej ako vo voľbách. „Dostali sme mandát od ľudí a ten napĺňame. Nebudem sa teraz rozhodovať na základe toho, či vyšlo v prieskume také alebo onaké číslo,“ uviedol.

Aj keď OĽaNO dosiahlo v posledných voľbách podstatne vyššiu podporu, ako naznačovali prieskumy, situácia sa zmenila. Doteraz s ním totiž nemali voliči skúsenosť vo vláde. V ďalších voľbách už zohľadnia výkon OĽaNO ako vládnej strany a jeho lídra Matoviča.

Smer nahor, Hlas nadol

Z opozičných strán sa v poslednom období preferenčne darí Smeru. Ten dosiahol v prieskume podporu 12 percent a Hlas 21,6 percenta. Spolu majú 33,6 percenta. Takúto podporu mal Smer Roberta Fica vo februári 2016.

Sociológ upozornil, že kým Hlas Petra Pellegriniho začiatkom tohto roka dosiahol 25 percent, tak následne začal kontinuálne strácať. Naopak, Smer zosilnel z 9 na 12 percent. Slosiarik hovorí, že z prieskumu sa nedá zistiť zdroj  nárastu, vie si však predstaviť, že Smer si berie časť voličov, ktorí pôvodne narýchlo prešli k Hlasu.

Líder Smeru Fico bol aktívny pri spustení petície za referendum o predčasných voľbách. Posledné týždne veľmi často vystupuje s kritikou kolúznej väzby a vyšetrovania nominantov z čias jeho vlády.

Peter Pellegrini, Robert Fico
Zľava: Peter Pellegrini (Hlas) a Robert Fico (Smer). Foto: archívne, SITA/Diana Černáková.

Ukázalo sa, že Smeru kauzy z minulosti neškodia. Podľa sociológa záleží od politickej optiky, pretože inak situáciu vnímajú priaznivci koalície a inak opozície.

„Voliči opozičného spektra, pre ktorých je Smer prijateľný, nevnímajú ako kruciálny problém, že Smer obhajuje týchto ľudí,“ podotkol. Navyše, voliči vidia boj bezpečnostných zložiek, čo im nepridáva na inštitucionálnej dôvere.

Exkotlebovci ako „zadné vrátka“

Z prieskumu je zrejmé, že Smer a Hlas by potrebovali do prípadnej vlády partnera. Ak by sa k nim odmietli pridať niektoré zo strán súčasnej koalície či mimoparlamentnej opozície, zostali by už len ĽSNS a strana Republika europoslanca Milana Uhríka. Obidve strany ĽSNS aj Republika sú momentálne podľa prieskumu tesne pred vstupom do parlamentu.

Podpredseda Smeru Juraj Blanár cez víkend dostal v relácii televízie Markíza Na telo otázku, či by si s odídencami od Kotlebu, ktorí sú teraz v strane Republika, sadol Smer do vlády. „S každým, kto bude náš program presadzovať, bude mať demokratické princípy a stavať na tom, čo je pre nás dôležité,“ znela jeho odpoveď.

Poslanec Hlasu Matúš Šutaj Eštok Webnovinám povedal, že jeden z pilierov Hlasu je protifašistický, a „to nás jasne vymedzuje voči akejkoľvek spolupráci s kotlebovcami“. Nevie, čo dnes strana Republika reprezentuje. „Potrebujeme poznať, čo je vlastne obsah Republiky,“ dodal.

Podľa sociológa v politike je vždy všetko možné a vynášať dnes definitívne súdy, kto by s kým išiel, je predčasné.

„Niekedy sme si nevedeli predstaviť SNS a Most-Híd v jednej vláde. Je normálna súčasť politickej práce vyhraňovať sa a ukazovať istú hodnotovú bázu možno bez pomenovania toho, kto je a kto nie je prijateľný. Politici si ako keby nechávajú otvorené zadné vrátka,“ uzavrel Slosiarik.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Eduard HegerIgor MatovičMartin SlosiarikMatúš Šutaj EštokPeter PellegriniRobert Fico
Firmy a inštitúcie Hlas-SDNárodná rada SROĽANOSaSSme rodinaSMER-SD