Poľnohospodárov stále trápi veľký výskyt hraboša, hlodavec už poškodil úrodu za státisíce eur

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
V minulosti farmári zaznamenávali škody po hrabošoch najmä po letných mesiacoch, v poslednom období sa ich však nemôžu zbaviť ani v zime.
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Slovenských poľnohospodárov naďalej trápi veľký výskyt hraboša poľného. Ako informovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), spomínaný hlodavec obsadil v tomto roku veľkú časť prevažne západného a južného Slovenska.

„V bratislavskom regióne dodnes poškodil úrodu za 780 tisíc eur na ploche 5 500 hektárov pôdy. Zasiahnuté sú najmä okresy Malacky, Pezinok a Senec,“ konštatuje Matej Korpáš z tlačového odboru SPPK.

Mierna zima a suchý marec

V určitých periódach sa masívny výskyt hraboša poľného opakuje. Kalamitnú prítomnosť hraboša mali na trnavskej tabuli a v podnikoch na jej okraji aj pred piatimi rokmi.

„Vtedy sme mali problémy len na vrchnej časti nášho chotára. Tri alebo štyri roky bol pokoj, ale tento rok má už každý podnik naokolo veľké problémy s hrabošom,“ potvrdzuje agronóm z PD Jelšovce Michal Cok.

Za jeho enormným výskytom vidí najmä miernu zimu, veľmi suchý marec a apríl či nízky počet dravcov v ich chotári. Straty na niektorých parcelách sa pohybujú od 20 do 25 %.

Výpadok na pšenici a ozimnej repke

V PD Hlohovec sa s výskytom hraboša stretávajú o niečo častejšie. Už pred niekoľkými rokmi ho zbadali predovšetkým v násypoch pod hlavnými cestami, kde mal vhodné podmienky pre život.

„Na obidvoch parcelách, ktoré predeľovala táto cesta, bola prítomnosť hraboša znásobená,“ vysvetľuje agronóm z PD Hlohovec Matúš Pestún. Na jar tohto roka už zaznamenali práve na týchto plochách najväčší výskyt hraboša. V podniku rátajú straty na úrovni 15 – 20 %. Najväčší výpadok je na pšeniciach a ozimnej repke.

Hraboše sa v tomto období najviac vyskytujú v cukrovej repe, prípadne vo viniciach. Slovenskí pestovatelia už teraz premýšľajú, čo sa stane pri zakladaní novej úrody a zapájaní nových porastov ozimín.

„Väčšina poľnohospodárov, rovnako aj my, robíme podmietky, chystáme hlbšie podrývanie pod ozimnú repku. Hlboká orba nie je možná všade, nie sú na to podmienky. Dôvodom je aj tohtoročné sucho. Používame hĺbkové kypriče, ktorými aj narušíme prirodzené prostredie škodcu,“ spresňuje Pestún.

Riešením je súbor opatrení

V Jelšovciach každý rok vykonávajú strednú orbu na približne 80 % celkovej výmery, na niektorých miestach realizujú hlbokú orbu, na zhutnených pôdach aj podrývajú. Ani to však hraboša neodradilo.

„Sám neviem, ako máme túto situáciu riešiť. Radíme sa aj s agronómami z okolitých podnikov, čo by mohlo pomôcť. Problém vidím predovšetkým v suchu a minime zrážok. Ak za dva, tri dni naprší aspoň 40 milimetrov zrážok, hraboše to veľmi zle znášajú,“ konštatuje Cok.

K zníženiu populácie tohto zdatného požierača úrody by mohol podľa SPPK pomôcť súbor rôznych vstupov. Najdôležitejšou sa však javí rýchla reakcia. „Či už základná príprava pôdy, starostlivosť o násypy, monitorovanie výskytu hraboša, osádzanie bydiel pre dravce a ďalšie,“ konštatuje Pestún.

„Ak chceme bojovať a vyhrať s tak malým škodcom, ktorý vie narobiť gigantické škody, musia prísť systémové opatrenia na viacerých úrovniach. Pravidelný monitoring v širšom rozsahu, spolupráca s poľovníkmi, budovanie špeciálnych búdok pre dravce na hniezdenie, príkladné udržiavanie krajiny a ďalšie možnosti použitia chemickej ochrany. SPPK je po skúsenostiach z aktuálneho roka pripravená na pokračovanie diskusie o zavedení opatrení a ich dodržiavaní v praxi,“ uzavrel Korpáš.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Matej KorpášMatúš PestúnMichal Cok
Firmy a inštitúcie PD HlohovecPD JelšovceSPPK Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora