Rusko hovorí o jadrových zbraniach, NATO hodnotí prímerie

Foto: SITA/AP

MOSKVA 11. marca (WEBNOVINY) – Rusko má právo rozmiestniť jadrové zbrane na čiernomorskom polostrove Krym.

V stredu to vyhlásil riaditeľ odboru ministerstva zahraničia na kontrolu zbraní Michail Uljanov, ktorý dodal, že zatiaľ nevie o plánoch pristúpiť k takémuto kroku. „Nie je to o plánoch, ale v princípe to Rusko môže urobiť,“ zdôraznil.

Všetko o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate

—-> TU.

Krymský polostrov sa pripojil k Rusku v marci minulého roku po tamojšom referende o odčlenení od Ukrajiny. Tento krok a následný konflikt na východe Ukrajiny, kde Moskva vojensky podporuje tamojších separatistov, viedol k zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi Ruskom a Západom na najnižšiu úroveň od studenej vojny.

Rusko stále zbrojí a cvičí ukrajinských povstalcov, varuje NATO

Rusko ešte stále vyzbrojuje a cvičí povstalecké jednotky na východe Ukrajiny. V stredu to novinárom povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý vyzval obe strany ukrajinského konfliktu, aby umožnili pozorovateľom z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) lepšie presadzovať uzavreté prímerie.

Šéf aliancie vyzval Rusko, aby stiahlo všetky svoje sily z krajiny a dodržiavalo minské mierové dohody. „Vidíme pokračujúcu prítomnosť Ruska a podporu separatistov na východe Ukrajiny,“ povedal, no nevyjadril sa k včerajšiemu vyhláseniu námestníčky ministerstva zahraničia USA Victorie Nulandovej, že v posledných dňoch opäť prišli na Ukrajinu ruské tanky.

Stoltenberg a najvyšší veliteľ NATO Philip Breedlove na tlačovej konferencii zdôraznili, že prioritou aliancie v rámci Ukrajiny je zabezpečenie prístupu pozorovateľov OBSE do všetkých oblastí východu, kde majú dozerať na dodržiavanie prímeria a sťahovanie zbraní. Breedlove podľa vlastných slov nevie, koľko jednotiek a zbraní bolo stiahnutých z bojovej línie, čo je práve dôsledkom nedostatočného prístupu pozorovateľov. Stoltenberg v tejto súvislosti vyjadril obavy, že zbrane, ktorých pohyb sa nedarí monitorovať, by mohli byť len preskupené a pripravené na ďalší boj. „Pozorovatelia OBSE potrebujú prístup,“ zdôraznil a dodal, že sťahovanie ťažkých zbraní nie je pod dostatočným dohľadom.

Rusko mení rozhodnutie, chce rokovať o zbraniach v Európe

Rusko je pripravené rokovať o novej Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE). V stredu to oznámil riaditeľ odboru ministerstva zahraničia na kontrolu zbraní Michail Uljanov tesne potom, čo Moskva vyhlásila, že sa na konzultáciách o novom znení dohody nezúčastní.

„Sme pripravení uskutočniť rokovania o novej dohode, ktorá bude odrážať nové skutočnosti a bude brať do úvahy záujmy Ruskej federácie,“ povedal Uljanov. Zmluva stanovuje počet tankov, lietadiel, helikoptér a ďalších ťažkých zbraní v Európe vrátane európskej časti Ruska.

Zmluva CFE bola podpísaná v roku 1990, ešte za existencie Sovietskeho zväzu a považuje sa za kľúčový prvok stability v Európe po skončení studenej vojny. Účastnícke krajiny sa v nej zaväzujú obmedziť rozmiestnenie svojich tankov, obrnených bojových vozidiel, bojových helikoptér a lietadiel na európskom kontinente.

Obrazom: Vojnou zmietaná Ukrajina

Zmluva bola v roku 1999 upravená a prispôsobila sa novej situácii po rozpade Sovietskeho zväzu. Rusko revidovanú verziu ratifikovalo, krajiny NATO to však odmietli, kým Moskva nestiahne svoje sily z Gruzínska a Moldavska. Kremeľ následne pozastavil účasť Ruska v CFE v roku 2007 s odôvodnením, že členské štáty NATO neratifikovali pozmenený text zmluvy.

Vzhľadom na vulgaritu a nekorektnosť mnohých príspevkov k tejto téme nie je možné k článku pridávať komentáre.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jens Stoltenberg